Šikanujú ich a diskriminujú, rodičia ich vyhadzujú na ulicu. Toto je realita života LGBTI ľudí

Po vražde na Zámockej opäť ožila diskusia o postavení ľudí z komunity LGBTI v spoločnosti a je to búrlivá debata. Nie je prekvapením, že Slovensko patrí medzi najmenej tolerantné krajiny v rámci EÚ.

Európska komisia zverejnila už v roku 2020 dokument, v ktorom pod názvom Únia rovnosti: stratégia pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025, čo znamená, že dokument je stále v platnosti pre všetky krajiny EÚ, rovnako tak Slovensko. Dokument bol vydaný vo všetkých úradných jazykoch štátov Európskej únie.

Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie v Správe o stave Únie 2020 uviedla, že sa nechystá poľaviť v snahe budovať Úniu, kde môže byť každý tým, kým je, a milovať toho, koho chce. „Bez strachu z obviňovania alebo diskriminácie. Lebo byť sám sebou nie je ideológia. Ide o identitu a tú vám nemôže nikto nikdy vziať.“

LGBTI ľudia po celom svete bojujú za rovnosť práv

GALÉRIA+ 14

V Európskej únii by sa mal každý jeden človek akéhokoľvek pohlavia cítiť slobodne a najmä bezpečne. Ako uvádza v dokumente Európska komisia, „rovnosť a nediskriminácia sú základné hodnoty a základné práva EÚ, ktoré sú zakotvené v jej zmluvách aj v Charte základných práv“.

Napríklad z Článku 2 zo Zmluvy o Európskej únii vyplýva, že: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

Slováci rekordne neveria Matovičovi, až 91 % opýtaných v prieskume mu nedôveruje

Z Článku 21 z Charty základných práv Európskej únie sa taktiež dozvedáme, že sa „zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“.

Z nedávneho prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva, ktorý bol uskutočnený v roku 2019, vyplynulo, že napriek tomu, že v Európe je lepšia spoločenská akceptácia a podpora rovnakých práv, nemusí sa to odzrkadliť aj pri akceptácii LGBTIQ osôb. Teda nejde o zlepšenie života LGBTIQ osôb z pohľadu ostatných ľudí.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že až 43 % LGBT osôb sa cítilo v roku 2019 diskriminovanejší ako v roku 2012, kedy bolo takýchto osôb 37 %. Avšak druhou informáciou je, že až 76 % opýtaných Európanov sa zhodlo na tom, že gejovia, lesby alebo bisexuálne osoby by mali mať rovnaké práva ako heterosexuálne osoby.

„Nikdy nezahlasujeme za to, aby sa povolilo sobášenie rovnakého pohlavia," uviedol Boris Kollár

Diskriminácia na každom kroku

Zarážajúcou informáciou je, že LGBTIQ ľudia majú často problém pri hľadaní zamestnanialebo podávaní žiadosti o sociálne dávky, nenávistným prejavom môžu čeliť v škole alebo aj v prípadoch vyhľadania zdravotnej starostlivosti. 

Niektoré LGBTIQ osoby v Európskej únii stále nie sú odhodlané a nie je pre nich bezpečné verejne prejavovať vzájomnú náklonnosť, otvorene sa hlásiť k svojej sexuálnej orientácii, rodovej identite a rodovému vyjadreniu. Pokiaľ sa človek z LGBTI+ komunity stretne so slovnými útokmi či fyzickým násilím, mnohí nepovažujú za bezpečné oznámiť niečo také polícii.

V prieskume až 46 % respondentov uviedlo, že nepovažujú za vhodné, aby bola do najvyššej politickej funkcie zvolená intersexuálna osoba. 57 % uvádza, že ak by ich dieťa malo vzťah s transrodovou osobou, bolo by im to nepríjemné.

Až 62 % intersexuálnych respondentov tohto istého prieskumu sa za posledných 12 mesiacov (v čase zbierania dát do prieskumu, pozn. red.) cítilo byť diskriminovaných v rôznych oblastiach života z dôvodu svojej intersexuality.

Kauza nazerania do účtu Kaliňáka sa vracia pred súd

Za posledných päť rokov zažilo až 22 % intersexuálnych osôb fyzický alebo sexuálny útok z dôvodu svojej intersexuality a len 21 % z nich tieto incidenty oznámilo polícii či iným organizáciám.

Z prieskumu rovnako vyplýva, že medzi LGBTI osobami je veľmi vysoký miera bezdomovectva. „Aby sa niekto stal bezdomovcom, je vylúčenie z rodného domu a diskriminácia pri hľadaní bývania, najmä v prípade mladých LGTBIQ osôb,“ uvádzajú v listine Európskej komisie k LGBTI+ osobám. Ako odhadujú, až 25 – 50 % mladých bezdomovcov sú LGBTI osoby.