Situácia je alarmujúca, ľudia sa boja chudoby, ich peňaženky sú zdevastované zdražovaním

Kríza životných nákladov, ktorá je poháňaná vysokými cenami energií, vojnou na Ukrajine a nekontrolovateľnou infláciou, iba zosilňuje svoju moc. Finančná situácia ľudí sa výrazne zhoršila a klesá aj bilancia výdavkov a príjmov.

Tento fakt potvrdzuje aj prieskum šiestich krajín pre francúzsku mimovládnu organizáciu Secours Populaire, ktorá sa zameriava na boj proti chudobe. Ako informuje portál The Guardian, situácia v Európe je alarmujúca.

Tvrdé kompromisy

V prieskume mimovládnej organizácie sa zúčastnili ľudia z Grécka, Nemecka, Francúzska, Poľska, Talianska a Británie. Z celkového počtu 6 000 respondentov uviedla viac ako polovica, že počas posledných troch rokov ich kúpna sila značne klesla. Najčastejšou príčinou boli vysoké ceny pohonných hmôt, potravín, nájomného a energií. 

Asi 80 % ľudí v prieskume uviedlo, že ich finančná situácia ich donútila urobiť významné kompromisy. Celkom 62 % respondentov odpovedalo, že obmedzili cestovanie, 47 % respondentov kúri menej a 42 % účastníkov prieskumu uviedlo, že si museli požičať peniaze od rodiny a priateľov. Okrem toho si 40 % ľudí muselo nájsť ďalšiu prácu a ďalších 29 % respondentov uviedlo, že vynecháva jedno jedlo denne.

V prieskume odpovedalo celkom 64 % ľudí, že sa „niekedy“ alebo „často“ nedokážu rozhodnúť ohľadom toho, ktoré výdavky by mali ešte zredukovať, keďže už obmedzili, čo sa dalo. Výsledky prieskumu ukazujú, že až 27 % Európanov má strach z toho, že príde o strechu nad hlavou. 

Približne 28 ľudí tiež odpovedalo, že už v prvej polovici mesiaca utratili viac peňazí, než mohli. Ďalších 27 % respondentov zas uviedlo, že ich materiálna a finančná situácia je „neistá“. Práve tento moment definujú odborníci ako ten, v ktorom môže iba „jediný neočakávaný výdavok všetko zmeniť“.

Možnosti, že sa niekoho finančná situácia v najbližších mesiacoch zmení na nestabilnú, sa obáva až 55 % opýtaných. Najväčší strach však majú Gréci a Taliani. Naopak najmenej znepokojení sú Francúzi a Briti.

Rodičia a deti

Prieskum ukázal, že obrovský pocit napätia pociťujú najmä rodičia. Celkom 72 % z nich uviedlo, že svoje výdavky museli výrazne obmedziť, pričom až 76 % zredukovalo vlastné oddychové aktivity. Ďalších 72 % znížilo svoje návštevy kozmetičiek, kaderníkov či obchodov s oblečením. Všetko robia iba preto, aby zachovali kvalitu života svojich detí. 

Prekvapujúcim výsledkom je aj fakt, že takmer 50 % rodičov sa obmedzuje v jedle, aby mohli nakŕmiť svoje deti. Avšak 66 % respondentov uviedlo, že aj napriek svojej snahe museli obmedziť aktivity aj u detí, a to vrátane dovoleniek a výletov. Asi 50 % opýtaných rodičov v priemere sa obávalo o budúce potreby svojich detí, ktoré by nedokázali uspokojiť.

zdroj: Unsplash/Andre Taissin

V rámci prieskumu sa poukázalo aj na významné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Prieskumníci prišli na to, ktoré skupiny sú považované za najviac ohrozené nečakaným prepadom do chudoby. V Taliansku sú to mladí ľudia, v Nemecku ide o dôchodcov a v Británii sú to rodiny s jedným rodičom. 

Nekontrolovateľná inflácia

Podľa portálu opoisteni.sk pociťujú Slováci čoraz väčšiu ekonomickú úzkosť. Potvrdzuje to aj prieskum, ktorý uskutočnila Poštová banka. Takmer 60 % respondentov totižto tvrdí, že sa ich finančná situácia zhoršila, pričom pätina deklaruje, že výrazne. 

Ako informuje NBS, na bežných účtoch majú Slováci aktuálne spolu až 27,2 mld. eur. Avšak vzhľadom na nekontrolovateľnú infláciu to nie je ideálne riešenie. Pre portál Startitup sa k aktuálnej finančnej situácii Slovákov vyjadril aj analytik Radovan Ďurana.

„Inflácia je v podstate daň, ktorá znižuje hodnotu príjmov a hodnotu úspor všetkých ľudí. Preto, keď sa dostaneme do situácie desať až pätnásť percentnej inflácie, presne o takú časť klesla aj kúpna sila občanov, pokiaľ im adekvátne nebol zvýšený plat,“ objasňuje Ďurana.

„Obyčajne to býva tak, že platy v takomto prípade rastú až neskôr. Preto nie je prekvapujúce, že aktuálnu finančnú situáciu ľudia vnímajú ako zhoršenie a neistotu,“ pokračuje analytik.

Na Slovensku je tento stav trochu zmiernený. „U nás sú ešte stále regulované ceny energií, zatiaľ čo vo väčšine Európy energie významne narástli,“ uviedol Ďurana, pričom upozorňuje na to, že vnímanie finančnej situácie Slovákov sa ešte zhorší v roku 2023, keď „ceny elektriny a plynu pôjdu hore“. 

Jesť či vykurovať

Pre portál Startitup sa vyjadrila aj analytička WOOD & Company Eva Sadovská, podľa ktorej obavy z prudšieho zvyšovania cien energií pre slovenské domácnosti logicky vyplývajú „z tohtoročného, až niekoľkonásobného, nárastu cien energií na svetových burzách“. Na Slovensku sa práve preto čoraz častejšie skloňuje pojem energetická chudoba. 

zdroj: Unsplash/Kwon Junho

„Energetická chudoba sa síce veľmi zjednodušene, ale o to výstižnejšie, zvykne vysvetľovať slovným spojením ‚heat or eat’ (t. j. ‚vykurovať alebo jesť’). Iná poučka zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia a ďalšie energie,“ ozrejmila Sadovská.

Aktuálne zdražovanie je podľa Sadovskej pre mnohé domácnosti doslova „devastačné“. Rázne kompromisy vo výdavkoch musia robiť predovšetkým domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča, nízkopríjmové domácnosti či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi. 

„V ich prípade už pri nákupoch dochádza k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších pred drahšími,“ priblížila analytička.

zdroj: Unsplash/Emkal

Zakázaný luxus

Slováci tiež majú problém s vytvorením finančnej rezervy. Iba v roku 2021 bolo podľa slov Sadovskej na Slovensku celkom 15,6 % obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením či príjmovou chudobou. 

„Viac než štvrtina ľudí tak nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom vo výške niekoľkých stoviek eur. Pričom odporúčaná finančná rezerva je na úrovni výdavkov za tri mesiace, alebo 3 mesačných príjmov,“ pokračuje Sadovská.

Chyby Slovákov ale spočívajú aj v iných problémoch. Ako uvádza analytik Ďurana, mnohí z nich preferujú luxus, na ktorý v skutočnosti ani nemajú.

„Mnoho ľudí si berie spotrebné úvery na financovanie krátkodobej spotreby a doprajú si tak luxus, ktorý si nemôžu dovoliť z pravidelného príjmu,“ informuje Ďurana. „Úrokové náklady sú však vysoké a potom sa títo ľudia dostávajú do problémov a exekúcií,“ doplnil.

zdroj: Unsplash/Mufid Majnun

Aj toto je jeden z ukazovateľov, ktorými sa definuje energetická chudoba. Ďalšími sú podľa analytičky Sadovskej aj nedoplatky na účtoch za energie, neschopnosť zabezpečiť primerané teplo alebo žitie v obydlí so zatekajúcou strechou. Na základe týchto ukazovateľov sa dajú definovať aj energeticky najohrozenejšie skupiny obyvateľov.

„Podľa týchto ukazovateľov sú energeticky najohrozenejšími osamelí seniori, jednorodičovské domácnosti či mnohočlenné rodiny. V roku 2020 išlo v závislosti od ukazovateľa o 180 až 310-tisíc Slovákov a Sloveniek. Pod vplyvom aktuálneho diania ich počet pravdepodobne vystrelí smerom nahor,“ priblížila Sadovská.

Tretina Slovákov si dovolí len to najlacnejšie

Na záver máme nedávny prieskum, ktorý zrealizovala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok, teda právnych nárokov. Píše o ňom agentúra TASR.

Podiel slovenských domácností, ktorým mesačný rozpočet vystačí len na najlacnejšie potraviny a oblečenie, sa medziročne zvýšil na 27 % z 22 %. Doplnili, že 51 % slovenských domácností má dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb aj závažnejších výdavkov a dokáže ušetriť. Pred rokom sa však v rovnakej finančnej situácii nachádzalo 66 % slovenských rodín.

Klesol aj podiel Slovákov, ktorí majú vyrovnaný rozpočet a dosť peňazí na všetko, čo potrebujú. V súčasnosti takto hodnotí svoju finančnú situáciu 13 % respondentov prieskumu, zatiaľ čo minulý rok išlo o 21 % slovenských domácností. Ďalší pokles nastal v skupine respondentov, ktorí majú dostatok peňazí na pokrytie základných potrieb a na väčšie výdavky si sporia, na 37 % z vlaňajších 43 %.

„Ukazuje sa, že nepriaznivá ekonomická situácia sprevádzaná vysokou infláciou a výrazným nárastom cien energií sa dotýka nielen najchudobnejších slovenských rodín, ale aj domácností, ktoré svoju finančnú situáciu hodnotia ako dobrú či dokonca veľmi dobrú. Žiaľ, najviac sa zvýšil podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s peniazmi na hrane a rozhodne si ich nemôžu odkladať na neplánované výdavky,“ upozorňuje generálna riaditeľka spoločnosti Jaroslava Palendalová.

zdroj: Unsplash/Tara Clark a Imelda

Zvýšil sa aj podiel respondentov dopytovania, ktorí majú peniaze len na najlacnejšie potraviny a nemôžu si kúpiť ani najlacnejšie oblečenie, a to na 13 % z 8 %. O tri percentuálne body na 8 % sa zvýšil počet domácností, ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie.

Okrem nezamestnaných majú finančné problémy aj dôchodcovia a rodičia na rodičovskej dovolenke, ide o 59 %, respektíve 56 % respondentov, vyčíslila spoločnosť. Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu najmä zamestnanci v odbore informačných technológií a telekomunikácií, ako aj pracovníci v školstve, vede a výskume.

S rodinným hospodárením sú najviac spokojní obyvatelia Bratislavského kraja, kde má 27 % respondentov dostatok peňazí na bežné výdavky aj sporenie alebo žije v hojnosti. Nedostatkom financií, naopak, trpia obyvatelia Trnavského kraja, v ktorom 57 % domácností nakupuje len najlacnejšie potraviny a oblečenie a často im rozpočet nestačí ani na tieto základné potreby. Situácia v Košickom kraji je o trochu lepšia, uviedla firma.

„So svojou finančnou situáciou sú spokojní najmä vysokoškoláci a ľudia vo veku 18 až 24 rokov, naopak, najmenej spokojní sú ľudia so základným vzdelaním bez maturity. Problémy pri vychádzaní s rodinným rozpočtom majú viac ženy a najmä ľudia starší ako 45 rokov,“ dodáva generálna riaditeľka spoločnosti.