Pri ohrození radiáciou zaznie varovný signál. Situácia s krytmi je na Slovensku biedna

Po tom, čo sa začala ruská invázia, sa Slováci začali viac zaujímať o vojenské bunkre a podobné úkryty. Hoci nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo a nie je potrebné šíriť paniku, ľudia chcú mať prirodzene prehľad o tom, aké možnosti ochrany majú. Na Slovensku je úkrytov mnoho a o väčšine z nich ani nevieme. Agentúra SITA sa teda pozrela na jednotlivé časti našej krajiny a úkrytovú situáciu v nich.

Obavy a záujem ľudí o možnosti ukryť sa pred prípadnou jadrovou hrozbou vyvolal konflikt na Ukrajine a následné vyhlásenie prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina o uvedení jadrových síl do stavu najvyššej pohotovosti.

Úkryt by mal byť v blízkosti

Na území mesta Kremnica sa nenachádzajú žiadne plynotesné kryty. Ako radnica informuje na svojej webovej stránke, na celom území okresu Žiar nad Hronom sa nachádza 49 krytov, väčšina z nich je v okresnom meste.

Ako informoval Jozef Valent, ktorý má na Mestskom úrade v Kremnici na starosti civilnú ochranu, informačné technológie a autodopravu, v minulosti sa kryty nachádzali pod niektorými bytovými domami, noví majitelia či spoločenstvá ich však neskôr prebudovali na iné účely.

Putin chce veľkú očistu Ruska od „spodiny a zradcov“

Napriek tomu, že pravdepodobnosť útoku je veľmi nízka, v jeho prípade by ľudia museli využiť hlavne podzemné pivničné priestory vo vlastných domoch, prípadne vo svojej blízkosti. Úkryt by sa mal nachádzať do piatich minút od miesta, kde sa človek zdržiava.

„V prípade vzniku ohrozenia v súvislosti s radiáciou by boli všetci obyvatelia krajiny informovaní dvojminútovým varovným signálom sirény. Dôležité je pokúsiť sa utesniť všetky otvory a škáry, napríklad prelepením lepiacou páskou,“ dodáva mesto.

V Kremnici a okolí sa nachádza veľa podzemných banských priestorov, tie podľa Valenta vôbec nie sú pre takéto krízové využitie vhodné, lebo to neumožňuje banský zákon.

V minulosti stáli stovky eur, dnes ich nezoženieš pod tisíce. S vojenskými bunkrami sa roztrhlo vrece

Situácia v Revúcej je dobrá

Mesto Revúca má 610 jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne, ktoré pojmú 14 206 ľudí. Táto kapacita podľa zverejnených údajov revúckej samosprávy na sociálnej sieti, prevyšuje počet obyvateľov mesta.

„Pre obyvateľov obce je núdzové ubytovanie zabezpečené pre 230 osôb a núdzové zásobovanie pre 2 400 osôb,“ uvádza radnica s tým, že tieto kapacity sú určené pre obyvateľov mesta Revúca.

Petržalka disponuje úkrytmi tiež

V katastri bratislavskej Petržalky sa nachádza 24 potenciálnych podzemných útočísk pre verejnosť s kapacitou takmer 25-tisíc miest. Mestská časť o tom informuje na sociálnej sieti. Ako dodáva, v Petržalke sa nachádzajú aj ďalšie podobné úkryty v súkromnom vlastníctve.

„Tieto počty zohľadňujú iba úkryty, ktoré sú určené pre verejnosť,“ uvádza samospráva s tým, že v prípade výnimočného stavu, akým je aj vojna, krízové plány v prvom rade počítajú s evakuáciou čo najväčšieho počtu ľudí mimo Bratislavu a dostupné úkryty by mali slúžiť tým, ktorí tak urobiť nestihnú.

Mestská časť zároveň zdôrazňuje, že tieto krízové scenáre sa spúšťajú až na základe rozhodnutia príslušných štátnych orgánov a bezpečnostných zložiek.

„Kapacity prípadných úkrytov v Bratislavskom kraji sú v celkových počtoch aj pri prepočítaní na počty obyvateľov najvyššie v rámci celého Slovenska,“ konštatuje Petržalka. Samospráva pripomína, že Slovenskej republike ako plnohodnotnému členovi NATO priame zapojenie do vojnového konfliktu nateraz nehrozí.

Trnava na tom dobre nie je

Mesto Trnava má vo vlastníctve dvadsaťdva krytov civilnej ochrany. Sú to odolné a plynotesné úkryty, ktoré sa nachádzajú pod niektorými bytovými domami a sú určené pre ich obyvateľov. Sedem krytov je vybudovaných pod školami v meste, ďalšie vlastnia rôzne firmy, závody a strategické podniky. Informuje o tom trnavská radnica s vysvetlením, že reaguje na opakujúce sa otázky verejnosti.

K Putinovmu „Z" sa hlásia prví extrémisti už aj na Slovensku. „Zrejme sa ešte rozšíri," hovorí expert rezortu vnútra

Spolu s úkrytmi v školách a v súkromnom vlastníctve je celková kapacita krytov civilnej ochrany v Trnave 6 120 miest. V Trnave je v súčasnosti prihlásených na pobyt približne 63-tisíc obyvateľov. Pre drvivú väčšinu ľudí by ako úkryt v prípade ohrozenia na nevyhnutný čas slúžili jednoduché úkryty budované svojpomocne, teda rôzne pivnice, podzemné garáže, suterény a podobne.

„Ak by došlo ku krízovej situácii, nastala by predovšetkým evakuácia obyvateľov v súlade s pokynmi zodpovedných orgánov. Tento scenár však nie je aktuálny, Slovensko je stále bezpečnou krajinou,“ uviedla radnica na svojom webe. Samospráva zároveň požiadala obyvateľov, aby zachovali rozvahu a pokoj.

Jednoduché úkryty vo Zvolene

Situácia s úkrytmi nie je vo Zvolene odlišná od zvyšku Slovenska. V prípade mimoriadnej udalosti by obyvatelia mesta mohli využiť predovšetkým takzvané jednoduché úkryty budované svojpomocne. Ide napríklad o pivnice či garáže, v ktorých sa v prípade potreby dokáže ukryť viac ako 43-tisíc osôb.

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca mesta Martin Svatuška, ich kapacita teda postačuje na to, aby sa v nich dokázal ukryť každý obyvateľ nášho mesta.

64-kilometrový ruský konvoj sa roztrúsil smerom na Kyjev, skrýva sa v lese

Inou kategóriou sú odolné a plynotesné úkryty, ktoré však nikdy neboli stavané na to, aby pojali všetkých obyvateľov, dokonca ani väčšinu.

„Tak ako v prípade iných miest, aj vo Zvolene prešli priestory týchto úkrytov postupne do súkromného vlastníctva a dnes sú súčasťou nehnuteľností väčších či menších firiem, nemocníc alebo armádnych budov. Je tak otázne, v akom stave ich majitelia udržiavajú a či teda naďalej spĺňajú svoju funkciu. Kompletný zoznam takýchto úkrytov – ich počet, kapacita a umiestnenie, by mal mať k dispozícii Okresný úrad vo Zvolene. Hoci to nie je v kompetencii mesta, v súčasnosti sa snažíme získať prehľad o ich stave,“ objasnil hovorca s tým, že samotné mesto má len nepatrný počet takýchto úkrytov.

Počet úkrytov klesá

Čo sa týka radiácie, všeobecné odporúčania sú zverejnené aj na webstránke mesta Zvolen v sekcii civilná ochrana. „Vo všeobecnosti, ak dôjde k úniku rádioaktívnej látky, odporúča sa čo najskôr ukryť v uzavretej miestnosti – najlepšie v pivničných priestoroch. Je potrebné uzavrieť a utesniť dvere a okná, vypnúť klimatizáciu a ventiláciu, pripraviť si improvizovanú ochranu dýchacích ciest a povrchu tela a vyčkať na ďalšie pokyny,“ popísal Svatuška.

Vzhľadom na rôzne vojnové konvencie a obranné spoločenstvá, ako aj pokrok v technickej oblasti vzrástol v posledných desaťročiach pocit bezpečia. To spôsobilo, že po roku 1989 postupne počet úkrytov klesal. Podľa medializovaných informácií v nich dnes dokáže nájsť v prípade potreby útočisko iba približne 6 % obyvateľov.

Ich vybudovanie prestalo byť podmienkou pri výstavbe nových budov – nijaký zákon to už neprikazuje. Dnes stačí, aby nové budovy disponovali priestormi spĺňajúcimi požiadavky jednoduchého úkrytu budovaného svojpomocne.

Padlých si môžu Rusi nájsť na webe „Hľadajte svojich ľudí“

Podtatranská oblasť je kritická

Samosprávy v okresoch pod Tatrami disponujú viacerými jednoduchými úkrytmi, plynotesné sa však nachádzajú len v Poprade, susednom Svite a Starej Ľubovni. Prednostovia tamojších okresných úradov sa však zhodli na tom, že do tejto infraštruktúry sa v minulosti dlhodobo neinvestovalo, táto otázka ožila až v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Niektoré z krytov si preto vyžadujú menšie technické úpravy. „Budovanie, respektíve údržba, obnova a modernizácia krytov civilnej ochrany neboli v prioritách žiadnej vlády od vzniku Slovenskej republiky, preto tento dlh reálne existuje, najmä z hľadiska radiačnej ochrany,“ zhodnotil pre agentúru SITA prednosta Okresného úradu v Starej Ľubovni Richard Malý.

Podľa prednostu Okresného úradu v Poprade Jozefa Bednára je v okrese vybudovaných sedem plynotesných úkrytov, dva vo Svite a zvyšné v Poprade.

„Z toho šesť je objektových, ktoré zabezpečujú plynotesnosť stavby, dodávku filtrovaného vzduchu pre ukrývané osoby a tvoria podmienky na krátkodobý pobyt ukrývaných osôb, a to najmenej na dva dni. Jeden plynotesný úkryt slúži ako chránené pracovisko civilnej ochrany a je využívané ako veliteľské stanovište pre Okresný úrad Poprad, odbor krízového riadenia,“ priblížil pre SITA.

Čiastočná ochrana

Ukrytie je podľa Bednára prevažne riešené jednoduchými úkrytmi budovanými svojpomocne. „Sú to vybrané vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb vybudované v stave bezpečnosti, ktoré po vykonaní svojpomocných špecifických úprav musia zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu,“ špecifikoval.

Podľa údajov od mestských a obecných úradov v okrese Poprad bolo k 1. januáru tohto roka určených 2 930 miest na ukrytie s kapacitou 67 695 ukrývaných.

„Pri počte 104 532 obyvateľov okresu Poprad je zabezpečené ukrytie v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne na úrovni 64,76 percenta,“ skonštatoval Bednár. Spomínaných sedem plynotesných úkrytov má celkovú kapacitu 1 160 ľudí, poslúžiť majú napríklad nemocnici či zamestnancom niektorých väčších závodov.

Pripravené na krátkodobé využitie

V okrese Stará Ľubovňa bolo v minulosti vybudovaných šesť plynotesných úkrytov, z toho päť v Starej Ľubovni a jeden v obci Plaveč. Ako ďalej vysvetlil prednosta okresného úradu Malý, s celkovou kapacitou 1 020 osôb sú prioritne určené pre pacientov, zdravotnícky personál, záchranné zložky a cestujúcu verejnosť.

„Úkryty sú zachovalé, bez zatečenia či iného znehodnotenia a sú pripravené na krátkodobé ukrytie osôb, počítané v hodinách, pred bombardovaním, avšak momentálne nespĺňajú technické parametre na ukrytie pred účinkami chemických a rádioaktívnych látok,“ zhodnotil ich stav.

Na tento účel a tiež na dlhodobejší pobyt je podľa jeho slov potrebné úkryty stavebne a technicky upraviť a doplniť nábytok a ďalšie vybavenie. Okrem toho je v okrese ukrytie obyvateľov podľa jeho slov zabezpečené v 2 947 jednoduchých úkrytoch, ktoré boli vybudované svojpomocne.

Pivničné priestory

Pri kapacite 51 006 osôb poskytnú ochranu 96,45 percenta obyvateľom. „Vhodné priestory sú vyberané s prihliadnutím na počet osôb žijúcich v obci a ich evidenciu vedie každá obec v okrese,“ dodal Malý. V Starej Ľubovni sa tiež nachádza aj jedno chránené pracovisko, ktoré slúži civilnej ochrane.

Samotné mesto Stará Ľubovňa má podľa prednostu tamojšieho mestského úradu Aleša Solára ako úkryty uvedené najmä pivničné priestory na historickom Námestí sv. Mikuláša v rámci meštianskych domov.

„Po vykonanej obhliadke týchto priestorov v nich budeme musieť vykonať menšie technické úpravy a údržbu. Priestormi rovnako disponujeme v rámci ďalších mestských budov. Postupne robíme kroky na ich sfunkčnenie,“ poznamenal pre SITA.

V Levoči a Kežmarku kryty chýbajú

V mestách Levoča a Kežmarok sa nachádza niekoľko jednoduchých úkrytov, nie však plynotesných. Tak je to aj celkovo v oboch okresoch. Ako pre agentúru SITA vysvetlil Rastislav Horbaľ z referátu krízového riadenia mesta Levoča, protiplynové a protitlakové kryty sa v minulosti budovali len vo veľkých mestách, aj to s obmedzenou kapacitou, a na Slovensku ich je málo. Podľa jeho slov Levoča nikdy takýto kryt nemala a od roku 1989 ani žiadny iný samostatný kryt.

Evidované však boli podľa Horbaľa kryty v bývalých podnikoch na území mesta, ako napríklad v bývalom výrobnom družstve Obzor, Levočských strojárňach alebo kryt pri športovej hale na ulici Francisciho. „Mesto Levoča disponuje len skladom civilnej ochrany, v ktorom sa nachádzajú ochranné prostriedky individuálnej ochrany pre obyvateľov a ďalšie vybavenie. Mesto má vypracované plány na núdzové zásobovanie obyvateľstva, pohotovostnú zdravotnú starostlivosť a ďalšie operatívne riešenia služieb na zaistenie základných životných potrieb,“ priblížil.

Zároveň pripomenul, že celé riadenie a koncepcia rozvoja civilnej ochrany patrí pod ministerstvo vnútra a obce či mestá sú len spolupracujúcim subjektom. Od roku 1989 sa však podľa neho do civilnej ochrany neinvestovali ani zo strany štátu, ani obcí v podstate žiadne prostriedky.

Pomôžu si sami

Levoča má zadefinovanú koncepciu civilnej ochrany na základe zákona o civilnej ochrane, vrátane ukrytia obyvateľstva v prípade núdze. „Úkryty sú určené v pivničných a suterénnych priestoroch v rodinných domoch, bytových domoch, verejných budovách a budovách právnických osôb. To znamená, že ako úkryty by sa v prípade potreby používali aj pivničné priestory škôl, škôlok, mestského kultúrneho strediska, kina, úradov a ďalších verejných budov v meste,“ konkretizoval Horbaľ.

Okrem toho tiež samospráva eviduje rozsiahle pivničné a suterénne priestory vo vlastníctve fyzických a právnických osôb. „Tie by sa v najhoršom prípade využívali ako úkryty obyvateľstva. Išlo by teda o kombináciu verejných aj súkromných priestorov, ktoré by slúžili ako jednoduché úkryty budované svojpomocne,“ uzavrel.

Riaditeľ odboru Krízového riadenia na Okresnom úrade v Levoči Jaroslav Gajdoš potvrdil, že plynotesné úkryty neboli vybudované v celom Levočskom okrese. Ako informoval SITA, celý úkrytový fond je na báze jednoduchých úkrytov budovaných svojpomocne. Ide o podpivničené domy či garáže.

Kežmarok je na tom podobne

Podobne je na tom Kežmarský okres, v ktorom sú podľa prednostu tamojšieho okresného úradu Vladimíra Škáru evidované ako ochranné stavby tiež len jednoduché úkryty budované svojpomocne. Tie po vykonaní svojpomocných úprav musia podľa jeho slov zabezpečovať čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí a použitých zbraní v čase vojny a vojnového stavu.

„Z aktuálne zozbieraných údajov z miest a obcí je v okrese Kežmarok vedených 3 564 takýchto jednoduchých úkrytov s možnosťou umiestnenia 83 879 ukrývaných osôb. Z celkovej evidencie obyvateľstva na území okresu Kežmarok je táto kapacita postačujúca,“ priblížil pre SITA. V rámci okresu má podľa jeho slov takýto úkryt na svojom území každá obec.

V samotnom Kežmarku majú podľa jeho primátora Jána Ferenčáka k dispozícii 490 jednoduchých úkrytov, ktoré v prípade potreby po vykonaní špecifických úprav zabezpečia ochranu obyvateľstva. „Sú to pivničné a spoločné priestory bytových, rodinných domov a pracovísk,“ konkretizoval pre SITA.