Skoré ranné vstávanie nie je vždy výhodou: Odborníčka na spánok prezradila, kto si tým môže uškodiť

  • Pravidlo skorého vstávania môže napáchať viac škody ako úžitku, upozorňuje spánková vedkyňa
  • Zisti, aký je ideálny čas na vstávanie
Na snímke spiaca žena, vstáva o 5 ráno
Ilustračné foto Freepik/@senivpetro
  • Pravidlo skorého vstávania môže napáchať viac škody ako úžitku, upozorňuje spánková vedkyňa
  • Zisti, aký je ideálny čas na vstávanie

V poslednom čase sa často hovorí o dôležitosti spánku. Ľudia si zaobstarávajú zariadenia na meranie spánku, vyhýbajú sa modrému svetlu pred spaním, obmedzujú pitie kávy a kupujú rôzne doplnky na podporu lepšieho spánku.

Ako uvádza portál CzechCrunch, aj napriek tomu má podľa niektorých prieskumov problémy so spánkom množstvo dospelých.

Katarína Evansová, odborníčka na spánok, sa zaoberá tým, čo ovplyvňuje kvalitu spánku. Upozorňuje, že nie všetky bežne odporúčané rady sú prospešné. Napríklad, rada – ranné vtáča ďalej doskáče – nie je vhodná pre každého.

Biologický rytmus neoklameš

V roku 2018 napísal kanadský spisovateľ Robin Sharma knihu s názvom „Klub ranostajov“, kde vychvaľuje životný štýl založený na pravidelnom vstávaní o piatej ráno.

Podľa kanadského spisovateľa, kto vstáva skoro, má šancu na šťastnejší a produktívnejší život. Členovia „Klubu ranostajov“ využívajú ranné hodiny na prácu, štúdium, behanie alebo meditáciu, kým ostatní ešte spia.

Vedecká obec sa v posledných rokoch začala viac zaujímať o výhody skorého vstávania. Upozorňujú ale, že biologický rytmus sa nedá len tak ľahko zmeniť.

„Pravidlo budíčka o piatej ráno nie je pre väčšinu populácie prirodzené a môže napáchať viac škody ako úžitku, pretože vstávať takto skoro ráno môže snahy niektorých jedincov o lepší výkon naopak ešte zhoršiť,“ ozrejmila vedkyňa Evansová, ktorá pôsobí v centre spánkového poradenstva ChronoHub.

Mal by si poznať svoj chronotyp

Podľa Evansovej je kľúčové poznať svoj chronotyp, teda osobnú preferenciu, kedy chodíme spať a kedy vstávame.

Človek môže byť skoré vtáča, nočná sova alebo typ, ktorý nie je striktne ani jedno. Preto niekto, kto sa snaží ísť spať o deviatej večer, s cieľom vstať o piatej a vyspať sa osem hodín, sa môže zobudiť unavený, ak je v skutočnosti sova. Pre „sovy“ by bolo lepšie vstať až okolo deviatej ráno. Ako Evansová uvádza, kniha s názvom „Klub 9 ráno“ ale zatiaľ neexistuje.

Dievča spí v posteli
zdroj: Freepik/Diana Grytsku

„Typickým príkladom je, keď je jedinec s večerným chronotypom nútený vstávať o pol siedmej, aby bol o ôsmej v práci. Podľa jeho chronotypu by však nemal vstávať pred deviatou, takže sa nielen núti vstávať v čase, keď by jeho telo malo ešte spať, ale tiež sa núti ísť spať už o desiatej večer a často mu dlho trvá, než zaspí, počas noci sa budí a v podstate najlepšie spí krátko pred budíkom,“ vysvetľuje Evansová.

Takto si človek sťažuje život nielen tým, že spí málo a kvalitne, ale aj tým, že vstáva príliš skoro. Trvá dlho, kým sa dokáže poriadne rozbehnúť, pretože mu chýba aspoň dve hodiny spánku. Keď by podľa svojho typu mali byť na vrchole svojich schopností, už sú príliš unavení, nemôžu sa sústrediť a vedia, že ich čaká ďalšie ranné vstávanie. To im pridáva ďalšie starosti.

Kvalitný spánok prispieva aj k zdraviu mozgu

Mozgu prospieva kvalitná strava, dostatok tekutín aj pravidelná fyzická aktivita. Dôležitý je tiež pobyt v prírode, kvalitný spánok či pravidelný oddych počas dňa. Upozornil na to odbor podpory zdravia a výchovy ku zdraviu Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pri príležitosti Týždňa mozgu. Poukázal pritom na to, že zdravý mozog je zásadný na prežitie plnohodnotného života.

„Mozog spotrebúva veľa energie. Dôležitá je zdravá a vyvážená strava. Vhodným príkladom je stredomorská strava zahŕňajúca zeleninu, ovocie, olivový olej, obilniny, chlieb, strukoviny, ryby, vajíčka, mliečne výrobky, mäso. Dôležité je redukovať príjem alkoholu. Vitamíny skupiny B sú dopingom pre celý nervový systém,“ priblížili odborníci.

Odporučili tiež udržiavať mozog aktívny. Dôležitý je podľa nich aj tréning pamäte. „Výkon pamäti sa môže vekom znižovať, preto ju treba stále trénovať a udržiavať v aktivite. Dôležité je používať aj vlastnú pamäť, nielen tú digitálnu. Skúste svoj mozog priebežne stimulovať napríklad vedomostnými súťažami, rébusmi, krížovkami, sudoku, pexesom alebo šachom,“ povedali.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti

Zdroje: CzechCrunch, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá