Skrytý nepriateľ za volantom: Tento stav postihuje takmer 5 % dospelej populácie (ŠTÚDIA)

Šoférovanie je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života nás všetkých. Či už sme za volantom, nechávame sa odviezť, alebo používame verejnú dopravu – automobily nám zjednodušujú pohyb a v mnohom uľahčujú život. Šoférovanie však prináša aj veľkú zodpovednosť.

Vodiči musia byť neustále ostražití, udržiavať pozornosť na ceste a nikdy nesmú podceniť nebezpečenstvo, ktoré môže nastať, ak čo i len na chvíľu stratia sústredenie. Rizikových faktorov ovplyvňujúcich bezpečnosť na cestách je mnoho – od únavy cez alkohol až po rôzne zdravotné problémy.

Odhalili skryté prepojenie

V poslednej štúdii vedci objavili ďalší faktor, ktorý môže vážne ovplyvniť schopnosť bezpečného šoférovania. Tento stav navyše postihuje takmer 5 % dospelej populácie, informuje World Health Organization. Dá sa tomu pomôcť aj predísť.

V najnovšej psychologickej štúdii v tematike šoférovania odhalili vedci hlboko skrytý fakt. Vo výskume, ktorého sa zúčastnilo dohromady 395 starších dospelých účastníkov, objavili prepojenie problematického šoférovania s depresívnym syndrómom. 

Expert na autá: Moje najväčšie sklamanie? Auto za 150-tisíc a interiér, ktorý vŕzga. TOP značky pre rok 2025

Stará známa na novom poli

Depresia naozaj nie je slovo, ktoré si ešte nepočul, no na poli problémov so šoférovaním sa doposiaľ často neobjavovala. Ide o, v dnešnom urýchlenom svete, bežnú psychickú diagnózu. Zahŕňa zväčša stratu záujmu o obľubované veci či aktivity, ale aj charakteristické zarmútené nálady.

Dôležité je nad ňou držať dvihnutý prst. Trápiť sa ňou môže ktokoľvek a ovplyvniť vie všetky aspekty života od rodiny cez priateľov, komunity aj prácu a školu, uvádzajú odborníci. Ako už však vieme, ovplyvní aj bežnú dennú činnosť, ako je šoférovanie.

zdroj: Pexels.com/Mianhu Xiao

Toto na cesty nepatrí

Problematické šoférovanie ľudí vo výskume bolo označené za riskantné. Obsahovalo takmer všetko, čo na cesty nepatrí: prudké brzdenie, zatáčanie na poslednú možnú chvíľu, nepredvídateľné vzorce jazdy a nebezpečné zrýchľovanie.

Spojenie depresie a šoférovania nemusí znieť na prvý pohľad až tak nebezpečne. Vedúci výskumu, doktor Babulal však vo výskume spomenul všetky kognitívne poruchy, ktoré samotná depresia vyvoláva. 

Tieto pomerne znepokojujúce fakty potvrdili aj v predošlej štúdii z marca 2024. Výskumníci tu poukazovali na zistenia, že depresia, ale aj užívanie antidepresív má priamy vplyv na mieru dopravných nehôd. Ísť preto môže o naozaj rizikový faktor, keďže podľa ich výsledkov trpí spomedzi starších dospelých nad 65 rokov depresiou 6,4 % a 21,9 % užíva spomínané antidepresíva.

Vedci odhalili temné tajomstvo bežnej emócie. Osoby trpiace „Othellovým syndrómom“ môžu svojich blízkych vážne ohroziť (ŠTÚDIA)

Dospelí vo veku nad 65 rokov sú teda prioritne najviac ohrození možnými problémami pri šoférovaní. Ako uvádzajú vedci aj v staršej štúdii, problémy so šoférovaním tvorí aj preklinická Alzheimerova choroba. Predpovedá akceleráciu vzniku takýchto problémov. Vedci naznačujú, že urýchlený na nástup takýchto ťažkostí pôsobí aj depresia. To však aj u kognitívne zdravých jedincov.

Ohrozená skupina je väčšia, než sa zdá

Demografia výskumu hovorí jasne, primárnu ohrozenú skupinu tvoria starší dospelí nad 65 rokov, no nejde len o väčšie predipozície na zdravotné problémy kvôli veku. Jednou z príčin je aj osamotenie, ktoré často vedie práve k depresii.

Napriek tomu, že sa štúdia zameriavala na starších dospelých, domnievajú sa, že tieto problémy sú rovnako relevantné aj u mladších ľudí. „Depresia môže ovplyvniť kohokoľvek schopnosť bezpečného šoférovania – bez ohľadu na vek,“ uviedla pre Health doktorka Estevez.

Mladší šoféri podľa nej môžu mať lepšie reflexy a celkové zdravie, ale niektorým symptómom depresie sa nevyhnú. Ľahko sa ich dotkne rovnako ako starších vyčerpanie, brain fog či psychická nepohoda.

Vyhnúť sa však niektorým symptómom dá aj jednoduchými zvykmi, ako sú malé pauzičky počas dlhších ciest či vyhľadávanie známych trás, ktoré nás nemôžu prekvapiť. Najlepšie však je, ako vždy, vyhľadať pomoc, ktorá dnes našťastie existuje.

„Starostlivosť o svoje duševné zdravie nie je len o tom, aby sme sa cítili lepšie – ide aj o to, aby sme boli za volantom v bezpečí a mali istotu,“ povedala Carolina Estevez, PsyD pre Health.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy