Skutočné dáta o zákaze nedeľného predaja: Analytici upozorňujú, čo by na Slovensku reálne spôsobil
- Zatvorenie obchodov v nedeľu by mohlo mať pre mnohých ľudí fatálne následky
- Ziskovejšie predajne by z toho však podľa odborníkov vyšli výhodnejšie
- Zatvorenie obchodov v nedeľu by mohlo mať pre mnohých ľudí fatálne následky
- Ziskovejšie predajne by z toho však podľa odborníkov vyšli výhodnejšie
Otázka otvorených obchodov v nedeľu neutícha a stále je súčasťou otvorených verejných debát. Pokiaľ by sa odsúhlasilo zatvorenie obchodov počas posledného dňa v týždni, tento krok by mal za následok pokles príjmu zamestnancov a v niektorých prípadoch aj možnú stratu práce.
Spotrebitelia by totiž svoje nákupy dokázali rozložiť na zvyšných šesť dní a väčšina obchodníkov by mala možnosť ušetriť na prevádzkových nákladoch. Legislatívnu zmenu navrhuje skupina poslancov Národnej rady SR a parlament by o nej mal opätovne rokovať na marcovej schôdzi. Na jej ekonomické dopady upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Viera Mráziková a Peter Tóth.
Časť nedeľného zárobku by si mohli pracovníci vykompenzovať
Predavači v maloobchode, ktorí zvyknú stáť za pultmi aj v nedeľu, tvoria iba 13 % všetkých nedeľných pracovníkov. „Ďalšími významnými zamestnávateľmi nedeľnej pracovnej sily sú napríklad priemysel, zdravotníctvo, doprava a ďalšie. S nedeľnou prácou sa najčastejšie stretávajú zamestnanci v ubytovaní a stravovaní (70 % z nich),“ vyčíslili ekonómovia.
Bez nedeľných príplatkov, ktoré sú zo zákona najmenej 3,58 eura za hodinu, by podľa nich zamestnanci v predajniach zarobili približne o 10 % menej ako predtým.
„Analýzy údajov na úrovni jednotlivcov ukazujú, že podiel mzdy zarobenej nedeľnou prácou v rôznych typoch maloobchodných prevádzok predstavuje 10 až 19 %. Časť vypadnutého zárobku s príplatkami by však zamestnanci mohli kompenzovať prácou v sobotu, alebo v iných neštandardných pracovných dobách,“ priblížili analytici NBS.
Menej šťastne by podľa nich dopadli nedeľní predavači, ktorí by prišli o prácu, dávnejšia analýza z roku 2020 počíta so zánikom 1 700 takýchto pracovných miest. V súčasnej situácií previsu voľných pracovných miest však možno predpokladať, že by si dokázali relatívne rýchlo nájsť alternatívne zamestnanie.
Slováci v nedeľu nakupujú výrazne menej
Väčšina domácností by podľa analytikov vnímala zatvorenie predajní v nedeľu ako obmedzenie ich nákupných možností. Zatvorenie obchodov počas štátnych sviatkov od júna 2017 však ukázalo, že tento výpadok sa čiastočne kompenzoval silnejšou nákupnou aktivitou v dňoch pred a po sviatkoch.
Viaceré štatistiky ukazujú, že Slováci v nedeľu nakupujú výrazne menej a tržby tvoria len približne polovicu obratu najintenzívnejších nákupných dní, ktorými sú piatok a sobota.
„V dlhom období preto očakávame, že objem spotreby by sa v dôsledku opatrenia významnejšie neznížil a ľudia by naplánovali svoje nákupy na iné dni. Krátkodobo môžeme počítať s väčšími tlačenicami v obchodoch v piatok, sobotu a pondelok,“ avizovali Mráziková a Tóth.
Poukázali tiež na to, že pre väčšinu obchodov by zatvorenie v nedeľu znamenalo úspory na nákladoch, predovšetkým mzdových a energetických. Na druhej strane sa však nevedia vyhnúť fixným nákladom, ako je napríklad nájom.
„Preto veľké a ziskovejšie predajne by z toho vyšli výhodnejšie a malé špecializované predajne by získali menej alebo aj zaznamenali stratu,“ upozornili ekonómovia NBS.
Tomu podľa nich nasvedčujú aj skúsenosti z tých krajín Európy, kde je nedeľný predaj zákonom obmedzený. Často v nich totiž platia rozsiahle výnimky podľa otváracej doby, sezóny, turistických oblastí a regiónov, ale aj typu a veľkosti predajní.
Zdroj: TASR