Skvelé správy: Ďalšia generácia môže byť inteligentnejšia, deti však musíme poslať do lesa

Podobný, ale menší efekt, bol zaznamenaný pre zelený (lúčny) priestor, ale nie pre modrý (vodný) priestor. „Naše výsledky naznačujú, že rozhodnutia v oblasti mestského plánovania zamerané na optimalizáciu ekosystémových výhod spojených s kognitívnym vývojom a duševným zdravím by mali starostlivo zvážiť typ zahrnutého prírodného prostredia.“

Ďalšie štúdie

Výsledky podporuje značné množstvo vykonaných prieskumov a štúdií. Prečo sa však v prítomnosti lesa zlepšuje schopnosť mozgu vyvíjať sa, vedci netušia.

Niektoré výskumy skutočne naznačujú, že zelené plochy súvisia so štrukturálnymi zmenami v mozgu vrátane zvýšenej bielej a šedej hmoty, ako aj s pozitívnymi zmenami v amygdale, ktorá pomáha riadiť emócie. Tieto zmeny by preto mohli byť zodpovedné za niektoré z kognitívnych a duševných účinkov, ktoré boli vďaka doposiaľ vykonaným štúdiám spozorované.

Jena z dánskych štúdií dokazuje, že vyrastanie v okolí lesa dokáže eliminovať psychiatrické ochorenia v prechode z adolescencie do dospelosti.

„Vysoká úroveň prítomnosti zelene v detstve je spojená s nižším rizikom širokého spektra psychiatrických porúch v neskoršom živote. Riziko následných duševných chorôb pre tých, ktorí v detstve žili s najnižšou úrovňou zelene, bolo pri rôznych poruchách až o 55 % vyššie v porovnaní s tými, ktorí žili s najvyššou úrovňou zelene. Výsledky ostali rovnaké aj po prispôsobení sa urbanizácii, sociálno-ekonomickým faktorom, anamnéze duševných chorôb u rodičov a veku rodičov,“ informuje štúdia.