Skvelé správy: „Magické potraviny“ ti zlepšia pamäť. Väčšinu z nich máš určite doma

Čo som to chcel/a? Určite som si niečo nezbalil/a? Ako sa volal ten človek? Kedy sa to stalo? 

Ak si tieto otázky kladieš častejšie ako by sa ti páčilo, existuje jednoduché riešenie. Odborníčka pre BBC Reel totiž prezradila, že zábudlivcom stačí pozmeniť svoj jedálny lístok. 

Typy pamäte

Ako vysvetľuje Medical News Today, o ľudskej pamäti a jej fungovaní existuje ešte stále mnoho informácií, ktoré sú vede neznáme. Existuje však viacero teórií o typoch ľudskej pamäte. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že existujú najmenej štyri všeobecné typy.

Ide o pracovnú pamäť, senzorickú pamäť a krátkodobú a dlhodobú pamäť.

Senzorická je podľa psychologickej definície ultrakrátkodobou pamäťou, trvajúcou doslova iba pár sekúnd. Keď niečo zacítiš pomocou jedného z našich piatich zmyslov, mozog vytvorí záblesk senzorickej pamäte.

Pamäť podľa tohto rozdelenia jej typov začína pri senzorickej, prechádza do krátkodobej a môže sa premeniť i na dlhodobú pamäť.

Úmrtnosť na túto drogu vzrástla o 350 percent. Za jediný rok zadržali množstvo, ktoré by vyzabíjalo USA

Ako vysvetľuje psychologička Kimberley Wilsonová, pracovná pamäť zohráva úlohu napríklad v konverzácii. Vďaka nej si pamätáme, čo nám niekto práve povedal, chápeme, čo tým myslel, a môžeme to použiť pri našej odpovedi.

Jedlo a pamäť

To, čo jedávame, reálne ovplyvňuje funkčnosť našej pamäte. Dokazuje to štúdia Roberta Krikoriana a Tiffany Nashovej z Univerzity v Cincinnati. Odborníci sa zamerali na vzorku seniorov trpiacich problémami s pamäťou.

Zistili, že tí, ktorí 12 týždňov vypili každý deň 500 mililitrov šťavy z fialového hrozna, sa dokázali naučiť viac nových slov než druhá skupina. Tej, na rozdiel od prvej, podávali len šťavu, ktorá mala mať placebo efekt.

Wilsonová však podotýka, že vplyv jedla na ľudskú pamäť podporujú aj štúdie na deťoch. Jedna skupina detí mala v rámci pokusu zjesť 240 gramov čučoriedok. Následne ju odborníci porovnali so skupinou, ktorá pred testom čučoriedky nekonzumovala. Deti, ktoré vitamíny prijali, si dokázali naučiť viaceré slová a neskôr si na ne i lepšie spomínali.

Odborníčka si preto kladie otázku:

„Sú čučoriedky a fialové hrozno špeciálne?“

Z biologického hľadiska skutočne sú.

„Oboje sú bohatými zdrojmi antokyánov, typu rastlinnej chemikálie nazývanej polyfenol, ktorá im dodáva ich sýtu farbu,“ vysvetľuje Wilsonová. „Tieto polyfenolové zlúčeniny sa nachádzajú aj v iných bobuliach,“ podotýka.

Keď ich naše telo strávi, podporí tak flexibilitu ciev či prekrvenie mozgu. Telo tak získava vyššiu mieru energie, kyslíku a živín, čo zlepšuje naše kognitívne schopnosti. 

Neplatí to však len v prípade bobúľ. Napríklad dlhodobé pitie zeleného čaju sa spája s podporou krátkodobej pamäte, pracovnej pamäte, pozornosti a navyše znižuje riziko poklesu kognitívnych schopností u človeka.

Platí to aj pri čokoláde

Wilsonová podotýka, že kvôli pamäti rozhodne nemusíš vysadiť čokoládu. Kakao totiž taktiež podporuje prietok krvi do mozgu. Ak však chceš, aby tvoje telo skutočne prijímalo výhody kakaa, presedlaj na aspoň 70-percentnú horkú čokoládu. 

Avšak „všeobecným pravidlom je, že čím zdravšiu stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, fazuľu a mastné ryby prijímame“, tým viac podporujeme schopnosti nášho mozgu spojené s pamäťou.

Niektorým jedlám sa radšej vyhni

„Štúdie na zvieratách a rastúci počet pokusov na ľuďoch ukazujú, že strava s vysokým obsahom rafinovaných potravín má škodlivý vplyv na učenie a pamäť,“ upozorňuje odborníčka.

V štúdii žurnálu Royal Society Open Science výskumníci vyzvali respondentov zvyknutých jesť dostatočne výživné jedlá, aby počas jedného týždňa skúsili konzumovať stravy s vysokým obsahom rafinovaných potravín. 

Na raňajky mali počas štyroch zo siedmich dní jesť vafle. Okrem toho stačilo, aby si dali dve jedlá z akýchkoľvek „fastfood“ reťazcov či stánkov. Pár dní stačilo na to, aby sa respondentom po zmene diéty zhoršila pamäť, ale aj schopnosti vzdelávať sa. 

Ak sa stravuješ vysokým množstvom rafinovaných potravín či cukrov a na ovocie, zeleninu, ako aj potraviny s obsahom vlákniny nekladieš dôraz, zvyšuješ i riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba, podotýka Wilsonová.

Odborníci ťa teda vyzývajú, aby si postupne prijímal viac živín a zlepšil tak svoju pamäť v súčasnosti, no zároveň si ju aj chránil do budúcna.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko