Slanosť oceánov klesá, zmena ich chemického zloženia bude mať globálne následky
- Roky 2015 až 2019 boli najteplejšími v našej histórii
- Hladiny oceánov ročne stúpajú o 4 milimetre
- Zvýšená kyslosť redukuje minerály v moriach
- Roky 2015 až 2019 boli najteplejšími v našej histórii
- Hladiny oceánov ročne stúpajú o 4 milimetre
- Zvýšená kyslosť redukuje minerály v moriach
Globálne otepľovanie postupne mení tvár nášho sveta a zmeny, ktoré s ním prichádzajú, sa pomaly stávajú nezvratnými. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) boli roky 2015 až 2019 najteplejším obdobím v našich dejinách. Priemerná teplota stúpla o 1,1 stupňa a rapídne sa zrýchlilo aj zvyšovanie hladiny oceánov.
Zatiaľ, čo v rokoch 1997 – 2006 stúpala hladina oceánov ročne v priemere o 3,04 milimetra, po roku 2007 to už bolo 4 milimetre ročne. Vedci majú na tento fenomén jasný názor.
„Je to kvôli zvyšovaniu teploty oceánov a topeniu ľadovcov v Grónsku, ako aj na západe Antarktídy. Kyslosť oceánov sa zvýšila o 26 % od začiatku industriálnej éry,“ hovorí sa vo výskume WMO.
Práve kvôli tejto zvyšujúcej sa kyslosti sa mení aj chemické zloženie oceánov po celom svete a už viac nie sú také slané, ako boli v minulosti. Množstvo magnézia, sodíka, chloridu, sulfátu aj kalcia sa v našich vodách znižuje, a to všetko v dôsledku globálneho otepľovania.
„Teplá voda sa odparuje rýchlejšie, čím stúpa jej slanosť. Človek by tak čakal, že otepľovanie spôsobí zvýšenie pomeru solí. Otepľovanie však spôsobuje topenie ľadovcov, ktoré odparovanie prebíja. Hranica oceánov stúpa a ich slanosť klesá. Môže to mať vážne dôsledky,“ vyjadril sa pre Startitup fyzik Samuel Kováčik.
Podľa Kováčika môžu mať následky zníženej soli vo vode oveľa väčší a komplexnejší dopad na našu planétu, než sa prvý pohľad zdá. Chemické zloženie vody vplýva na najjednoduchšie formy morských živočíchov. Takáto zmena môže zapríčiniť ich zvýšený úhyn, čo sa kvôli potravinovému reťazcu môže neskôr odraziť na všetkých morských živočíchoch.
Ďalším problémom je aj hustota vody. „Slaná voda je hustejšia, preto sa na nej tak ľahko pláva. Hustota vplýva na štruktúru morských prúdov, ktoré majú drastický vplyv na teploty a ich výkyvy v obrovských regiónoch, obdobia sucha či tvorbu hurikánov. Zdanlivo nenápadná vec ako slanosť oceánov môže mať nedozierne následky,“ doplnil Kováčik.
Zachovanie našich oceánov hrá preto kľúčovú rolu v boji proti globálnemu otepľovaniu. Topeniu ľadovcov a narastaniu hladiny oceánov môžeme zabrániť iba ekologickými opatreniami.
Zdroj: World Meteorological Organization, CEO Magazine
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko