Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ženie Západ s dodávkou zbraní na pomoc Ukrajine. Podľa jeho slov robia ruskí okupanti aj naďalej všetko, čo je v ich silách, aby mohli hovoriť aspoň o nejakom víťazstve.

Zničené ukrajinské mesto Mariupol napriek vyhláseniam Ruska o jeho obsadení „naďalej odoláva“, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry AFP. Rusko predtým uviedlo, že obliehaný Mariupol „oslobodilo“. 

Zelenskyj však podľa AFP uviedol, že boje o Mariupol pokračujú. „Na juhu a východe našej krajiny robia okupanti všetko preto, aby mali dôvod hovoriť aspoň o nejakých víťazstvách,“ uviedol vo videoposolstve. „Môžu však len oddialiť nezvratné – čas, keď votrelci budú musieť opustiť naše územie, najmä Mariupol, mesto, ktoré naďalej odoláva Rusku i napriek všetkému, čo okupanti tvrdia,“ dodal.

Mariupolská mestská rada tvrdí, že v masových hroboch neďaleko Mariupola, v dedine Mahnuš, môže byť pochovaných 9-tisíc ukrajinských civilistov. Telá tam mali zvážať kamiónmi a neskôr ich „vysypať“ do pripravených hrobov.

V sledovaní situácie pokračujeme aj naďalej, nové informácie si prečítaj v sobotňajšom online článku. 

Zelenskyj vyzval Putina na stretnutie: Nemám právo báť sa

4:36 Rusi rozšírili zoznam „zahraničných agentov“

Ruské ministerstvo spravodlivosti pridalo v piatok do registra médií označovaných za tzv. zahraničných agentov ďalších osem subjektov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Je medzi nimi aj viacero prominentných novinárov, napr. bývalý šéfredaktor rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov, publicista Alexandr Nevzorov, novinár a komentátor Sergej Parchomenko, ako i spolupracovníci Rádia Sloboda (RFE/RL) Jekaterina Lušnikovová, Artur Asafiev a Vladimir Voronov, či sociológ Viktor Vachštajn a aktivista za práva komunity LGBT Jaroslav Sirotkin.

Do registra fyzických osôb vykonávajúcich funkciu tzv. zahraničného agenta boli v piatok pridané aj mená ďalších dvoch opozičných politikov – Leonida Volkova a Vladimira Kara-Murzu.

1:14 Zelenskyj: Spojenci nám konečne dodávajú zbrane, o ktoré sme žiadali 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vo svojom pravidelnom večernom príhovore uviedol, že spojenci konečne dodávajú Ukrajine zbrane, ktoré žiadala. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Požadované zbrane pomôžu podľa Zelenského zachrániť životy tisícov ľudí.

Kanada v piatok oznámila, že ukrajinským jednotkám poskytla zbrane ťažkého delostrelectva a príslušnú muníciu, čím splnila prísľub kanadského premiéra Justina Trudeaua, ktorý začiatkom týždňa sľúbil, že Kanada pošle Ukrajine delostrelecké zbrane. Kanada okrem toho uviedla, že sa dokončujú zmluvy o obrnených vozidlách, ktoré pošle na Ukrajinu tak skoro, ako to len bude možné.

21:45 Potopenie krížnika si vyžiadalo jednu obeť a 27 nezvestných, tvrdí Rusko

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že minulotýždňové potopenie krížnika Moskva si vyžiadalo jednu obeť, zatiaľ čo 27 ľudí zostáva nezvestných. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že zo strany Ruska ide o prvé priznanie strát, ktoré si vyžiadalo potopenie tejto vlajkovej lode Čiernomorskej flotily.  Raketový krížnik Moskva sa potopil 14. apríla po explózii a požiari, ktoré podľa Kyjeva spôsobil ukrajinský raketový útok. Podľa Ruska však išlo o následok výbuchu munície na palube.

„V dôsledku požiaru z 13. apríla bol raketový krížnik Moskva vážne poškodený výbuchom munície. Pokusy posádky požiar uhasiť boli neúspešné. O život prišiel jeden príslušník armády, ďalších 27 členov posádky je nezvedstných,“ píše sa vo vyhlásení rezortu obrany v Moskve. Zvyšných 396 členov posádky lode sa podľa neho podarilo evakuovať na lode Čiernomorskej flotily operujúce v oblasti a dopraviť do Sevastopola.

Podľa pozorovateľov potopenie vlajkovej lode Čiernomorskej flotily predstavuje pre Kremeľ veľký symbolický úder a pre Ukrajincov významnú psychologickú vzpruhu v pokračujúcom boji voči ruskej agresii. Podľa neoficiálnych medializovaných správ v dôsledku dopadu ukrajinských protilodných striel zahynulo 37 členov posádky krížnika a ďalších zhruba 100 utrpelo zranenia, čo však Rusko popiera.

Rusko potopenie lode Ukrajincami oficiálne nepriznalo, ale v ďalších dňoch podniklo sériu raketových útokov na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Podľa Ukrajiny išlo o odvetné údery za zničenie krížnika. Jeden z ruských útokov sa zameral aj na továreň Vizar neďaleko Kyjeva, kde sa vyrábajú protilodné rakety typu R-360 Neptún. Práve takéto rakety boli podľa Kyjeva použité pri útoku na loď Moskva.

Ruské ministerstvo obrany hneď po potopení lode uviedlo, že posádku z raketového krížnika evakuovali – neposkytlo však podrobnosti o počte evakuovaných a nepriznalo ani obete či nezvestných. Neskôr sa ozvali rodičia námorníkov z plavidla, ktorí uviedli, že o svojich deťoch doposiaľ nedostali od ruských úradov žiadne informácie.

21:25 Česko chce nahradiť vylúčené Rusko v Rade OSN pre ľudské práva

Česká republika chce nahradiť vylúčené Rusko v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Ministerstvo zahraničných vecí ČR v piatok oznámilo, že už bola podaná príslušná kandidatúra. TASR správu prevzala zo spravodajského servera Novinky.cz.
„Česko chce Rusko v rade nahradiť, kandidatúru sme práve podali. Podpora ľudských práve je prioritou českej vlády,“ uviedol rezort diplomacie na Twitteri.

Zároveň pripomenul, že Rusku bolo členstvo v Rade OSN pre ľudské práva pozastavené v reakcii na „agresiu, ľudské utrpenie a ničenie na Ukrajine“, za ktoré musí Moskva niesť zodpovednosť. Ministerstvo súčasne zverejnilo aj dokument, v ktorom sa zaväzuje, že počas svojho budúceho členstva UNHRC bude podporovať a chrániť ľudské práva doma i vo svete.

Valné zhromaždenie OSN 7. apríla pozastavilo členstvo Ruska v UNHRC, 47-člennom orgáne, ktorého úlohou je presadzovanie a ochrana ľudských práv vo svete a ktorý rieši prípady ich porušovania. Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti. Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča.

20:50 Zadržaný „ruský“ ropný tanker môže po zadržaní v Grécku pokračovať v plavbe

Grécke úrady prepustili ropný tanker plaviaci sa pod ruskou vlajkou, ktorý bol tento týždeň zadržaný na základe sankcií EÚ súvisiacich s vojnou na Ukrajine. Uviedla to v piatok hovorkyňa pobrežnej stráže.

Podľa agentúry AFP hovorkyňa vysvetlila, že grécke úrady sa presvedčili, že plavidlo, ktoré údajne prevážalo iránsku ropu, zmenilo vlastníka a už nie je viazané sankčnými nariadeniami EÚ, preto môže vyplávať na more.
Tanker s 19 ruskými členmi posádky na palube bol zadržaný 15. apríla a kotvil v zálive Karystos nachádzajúcom sa na južnom pobreží ostrova Eubója (Evia).

Podľa internetovej stránky Marine Traffic loď menom Pegas pôvodne smerovala do terminálu Marmara v Turecku. Hovorkyňa gréckej pobrežnej stráže informovala, že loď teraz nesie meno Lana. Jej nového majiteľa hovorkyňa nekonkretizovala.

Agentúra AFP pripomenula, že Európska únia v súvislosti s inváziou na Ukrajinu uvalila na Rusko celý rad sankcií a je medzi nimi aj zákaz dovozu a vývozu veľkého množstva tovaru a tiež zákaz vstupu lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou do prístavov EÚ. Ropa a zemný plyn zatiaľ nie sú súčasťou reštriktívnych opatrení.

20:09 Zabíjanie civilistov je súčasťou Putinovej stratégie

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová vyjadrila v piatok presvedčenie, že mučenie, znásilňovanie a zabíjanie civilného obyvateľstva je súčasťou stratégie, ktorú na Ukrajine uplatňuje ruská armáda na pokyn šéfa Kremľa Vladimira Putina. Ruskí vojaci chcú podľa nej týmto spôsobom zastrašiť Ukrajincov, aby zlomili ich odpor.

Prokurátorka sa takto vyjadrila pre spravodajskú televíziu Sky News, informuje TASR.

Venediktovová v rozhovore uviedla, že ukrajinská generálna prokuratúra vyšetruje takmer 8000 podozrení zo spáchania vojnových zločinov, ktorých sa údajne dopustili príslušníci ruských inváznych síl. Sú medzi nimi masové popravy, sexuálne násilie i nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska. (TASR)

Zelenského hrdinský obraz sa ruskej propagande nedarí zničiť. Vinia ho z miliardárstva (NEWSLETTER)

19:44 Holandsko je odhodlané ukončiť dodávky ruských energií do konca roka

Hovorca ministerstva pre ekonomické záležitosti a klimatickú politiku Pieter ten Bruggencate pre CNN zase v piatok uviedol, že holandská vláda bude dotovať energetické spoločnosti, aby do konca roka naplnili zásobník plynu Bergermeer na 70 percent kapacity.

Dotácie sú podľa neho nevyhnutné ako stimul na dovoz plynu pri súčasných cenových hladinách. Holandsko na to poskytne odhadom 623 miliónov eur. Štátna energetická firma Energie Beheer Nederland doplní zostávajúcu kapacitu, ak by bol dotačný program nedostatočný, dodal hovorca. (SITA)

Obul si modro-žlté tenisky a polícia ho zatkla. Rusi vedú vojnu aj sami proti sebe

19:14 Guterres sa na budúci týždeň stretne v Moskve s Putinom

Generálny tajomník OSN António Guterres sa na budúci utorok stretne v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Oznámil to v piatok hovorca Kremľa, ktorého citovala agentúra AFP.

O stretnutie s Putinom v Moskve požiadal samotný generálny tajomník OSN, rovnako ako o schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Urobil tak formou listov, ktoré obom prezidentom zaslal v utorok, uviedol v stredu Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. Táto iniciatíva by podľa neho mala naštartovať dialóg v záujme ukončenia vojny na Ukrajine.  (TASR)

18:23 Hajdaj: Ruské jednotky strieľali na evakuačný autobus, nikto sa nezranil

Ruské jednotky v piatok spustili paľbu na evakuačný autobus smerujúci z východoukrajinského mesta Popasna, v ktorom sa nachádzalo 25 ľudí vrátane matky s dieťaťom. Informoval o tom šéf Luhanskej oblastnej vojenskej správy Serhij Hajdaj v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

The New York Times píše o Slovensku. Zaujal ich prípad „ruského špióna odvedľa“

TASR správu prevzala od televíznej stanice CNN. Hajdaj uviedol, že pri samotnom útoku sa nezranil nikto z cestujúcich a všetci sú nateraz v bezpečí. V autobuse sa viezla aj invalidná žena, jeden zranený chlapec a dojča.

Z Luhanskej oblasti podľa Hajdaja evakuovali v priebehu piatka celkovo 70 ľudí.

17:11 Rusi si značia „svoje územie“

https://twitter.com/nexta_tv/status/1517505535611969537?s=21&t=jdjKtuLCFAKPBCmIV2_Pow&fbclid=IwAR17bgiAhacWRZAB0SE0WZ3XwI0XsIJ3OyUyEcFsi1MQt20N6oCWHA4t0uE

16:50 Rafael Grossi povedie misiu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE)

Chce zintenzívniť úsilie pomôcť predchádzať nebezpečenstvu jadrovej havárie počas konfliktu v krajine, uviedla agentúra vo vyhlásení, informuje The Guardian. Tím pracovníkov jadrovej bezpečnosti, ochrany a bezpečnostných opatrení bude v Černobyle od 26. apríla „dodávať dôležité vybavenie a vykonávať rádiologické a iné hodnotenia na mieste“, ktoré ruské sily držali päť týždňov predtým, ako sa 31. marca stiahli.

16:44 Francúzsko dodá Ukrajine ťažké delostrelectvo

Francúzsko dodá Ukrajine ťažké delostrelectvo. Oznámil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatkovom rozhovore pre noviny Ouest-France. Deje sa to v čase, keď do Kyjeva v dôsledku ruskej invázie posiela ťažké zbrane čoraz viac spojencov.

„Ukrajine dodáme významné vojenské vybavenie: od protitankových riadených striel typu Milan po samohybné húfnice typu Caesar,“ vyhlásil francúzsky prezident. „Myslím si, že touto cestou musíme pokračovať. Vždy však tak, aby sme sa nestali stranami konfliktu,“ zdôraznil Macron. (TASR)

15:56 Kritika Kremľa Kara-Murzu obvinili zo šírenia nepravdivých správ o armáde

Ruský politik, novinár a kritik Kremľa Vladimir Kara-Murza je trestne stíhaný v súvislosti so šírením údajne nepravdivých informácií o ruskej armáde. Vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook o tom v piatok podľa agentúry AFP informoval Kara-Murzov právnik Vadim Prochorov.

Kara-Murzu zadržala polícia 11. apríla neďaleko jeho domu v Moskve a previezla ho na policajnú stanicu v štvrti Chamovniki. O deň neskôr bol v správnom konaní odsúdený na 15 dní väzenia za neuposlúchnutie policajných príkazov.

Dôvodom tohto jeho zadržania a odsúdenia bolo, že „sa pri pohľade na policajtov správal neadekvátne: zmenil trajektóriu, zrýchľoval krok a pokúšal sa utiecť, keď ho policajti vyzvali, aby zastal“. Vyplýva to z policajných správ, ktoré zverejnil advokát. (TASR)

Zhrbený a v kŕči. Nové video nahráva špekuláciám o Putinovej chorobe

14:43 Ruská propaganda ukazuje idylku v Chersone

Český portál Aktuálně informuje o tom, že proruská televízna stanica NTV informovala o vývoji situácie v ukrajinskom Chersone a v reportáži použila zábery z letoviska Yeysk. To sa nachádza približne 400 kilometrov od ukrajinského mesta. Cieľom týchto záberov bolo dokázať, že situácia na Ukrajine sa zlepšuje a vracia do normálu.

Ruský moderátor v reportáži uviedol, že v súčasnosti sú ihriská plné hrajúcich sa detí a parky plné matiek s kočiarmi.  Tiež dodal, že obchody, trhy a čerpacie stanice fungujú v normálnom režime. 

https://twitter.com/StopFakingNews/status/1517092230024122370?s=20&t=rkkBQvm_hMoxVuZNIKOW5Q&fbclid=IwAR3ip2IUV3thcx1soZb9UJJ_1u7IX6C4ejRm1S9BDr7RwPudAwoR5Y-E9HM

Hoci zábery ukazujú, že situácia je dobrá, nie je to tak. Agentúra SITA informuje o tom, že v Chersonskom operačnom smere ruské sily zaútočili na ukrajinské pozície v Oleksandrivke, západne od mesta Cherson, a podarilo sa im zabezpečiť menší postup. Ruské jednotky pravdepodobne uskutočňujú lokalizované útoky, aby znížili ukrajinský tlak na mesto Cherson, namiesto toho, aby obnovili veľké útočné operácie smerom na Mykolajiv.

Ruskí vojaci tiež v Chersonskej oblasti uniesli miestneho predstaviteľa, ktorý viedol humanitárny konvoj. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, podľa ktorej ruská armáda ponúkla výmenu uneseného predstaviteľa za ruských zajatcov. Podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády je to však neakceptovateľné. 

14:00 Stovky mŕtvych v okolí Kyjeva

V regióne Kyjev bolo nájdených 1 084 mŕtvych tiel. Ako uvádza Nexta na Twitteri, informáciu priniesol šéf krajskej polície Andrey Nebytov. V 75 % môžu za smrť ľudí strelné poranenia. Približne 300 mŕtvych nebolo možné zatiaľ identifikovať.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1517466447324323840?cxt=HHwWgIC59bTsj48qAAAA

13:34 OSN: Kroky Ruska na Ukrajine „môžu predstavovať vojnové zločiny“

Organizácia Spojených národov obvinila v piatok Rusko, že na Ukrajine podniká kroky, „ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny“. Patrí k nim aj bezohľadné bombardovanie, ktoré pripravilo o život civilistov a viedlo k zničeniu škôl i nemocníc. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Ruské ozbrojené sily bez rozdielu ostreľujú a bombardujú obývané oblasti; sú pri tom zabíjaní civilisti a ničené nemocnice, školy i ďalšia civilná infraštruktúra. To všetko sú kroky, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny,“ uviedla hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová.

V meste Buča neďaleko Kyjeva misia UNHCR zdokumentovala zabitie 50 civilistov vrátane hromadnej popravy, uviedla ďalej Shamdasaniová. Misia OSN „zdokumentovala aj zdanlivé použitie zbraní s nerozlišujúcim účinkom, ktoré spôsobujú civilné obete a škody na civilných objektoch, ukrajinskými ozbrojenými silami na východe krajiny,“ dodala.

Šéfka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Michelle Bacheletová zároveň podotkla, že „počas týchto deviatich týždňov bolo medzinárodné humanitárne právo nielen ignorované, ale podľa všetkého aj zavrhnuté“.

OSN zároveň potvrdila, že v čase od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára do polnoci 20. apríla zdokumentovala a overila 2345 zabitých civilistov a ďalších 2919, ktorí utrpeli zranenia, píše AFP. „Vieme, že skutočné čísla budú oveľa vyššie, keď vyjdú najavo hrôzy, ku ktorým došlo v oblastiach intenzívnych bojov, ako je Mariupol,“ povedala Bacheletová. (TASR)

12:40 Vyšetrujú viac ako 7 500 ruských vojnových zločinov

Na Ukrajine vyšetrujú viac ako 7 500 vojnových zločinov v podaní ruských vojakov. Na platforme Telegram o tom informovala kancelária ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovovej.

Tá uviedla, že predmetom vyšetrovania je aj ďalších 3 652 zločinov proti národnej bezpečnosti Ukrajiny. (SITA)

12:25 Už druhý masaker u dôležitých Rusov. Oligarchu našli mŕtveho aj s rodinou

Sergeja Protoseňu našli obeseného, manželka a dcéra boli dobodané. Je to za dva dni už druhý prípad masakru v rodine vplyvných Rusov. Deň predtým našli mŕtveho bývalého funkcionára Gazprombank. 

12:17 Rusko má v pláne obsadiť Donbas a odrezať Ukrajinu od mora

Ruská armáda v piatok oznámila, že jej cieľom je zmocniť sa Donbasu i juhu Ukrajiny a zlepšiť svoj prístup do odštiepeneckej republiky Podnestersko. TASR o tom informuje na základe informácií od agentúr AFP, DPA a Reuters, ktoré sa odvolali na správy ruských agentúr Interfax a TASS.

„Po spustení druhej fázy špeciálnej operácie, ktorá sa začala doslova pred dvoma dňami, je jednou z úloh ruskej armády nastoliť plnú kontrolu nad Donbasom a južnou Ukrajinou,“ uviedol zástupca veliteľa Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev.

„Kontrola nad juhom Ukrajiny poskytne Rusku ďalšie spojenie so (separatistickou proruskou republikou) Podnestersko, odkiaľ takisto prichádzajú správy o prenasledovaní rusky hovoriacich obyvateľov,“ dodal Minnekajev bez toho, aby poskytol akýkoľvek dôkaz o údajnom útlaku. Generálmajor zároveň spresnil, že Moskva plánuje vybudovať pozemný koridor aj s Krymom, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Kyjev sa podľa Reuters obáva toho, že ak by mala Moskva priamy prístup do Podnesterska, tento moldavský odštiepenecký región by mohli ruské jednotky využiť na podnikanie nových útokov voči Ukrajine.

Podľa agentúry DPA panujú aj obavy, že po prípadnom víťazstve ruských inváznych síl na Ukrajine by mohol Kremeľ poslať svoju armádu útočiť aj do Moldavska. Kišiňov začiatkom tohto týždňa zakázal používanie symbolov „Z“ a „V“ na vyjadrenie podpory ruským vojakom útočiacim na Ukrajine. Ruský senátor Alexej Puškov pohrozil moldavskej prezidentke Maii Sanduovej, že jej krajina môže skončiť „na smetisku dejín“. (TASR)

12:00 Austrália prijala sankcie voči Putinovým dcéram a ruským senátorom

Austrálska vláda zaviedla sankcie a zákaz cestovania do krajiny voči dvom dospelým dcéram ruského prezidenta Vladimira Putina a tiež voči dcére ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. V piatkovom vyhlásení to uviedol austrálsky vládny kabinet, informuje agentúra Reuters.

Podobné kroky voči príbuzným šéfa Kremľa a rezortu diplomacie prijali predtým aj ďalšie krajiny Západu vrátane Spojených štátov, Británie či Kanady. Austrália už uvalila sankcie na takmer 750 ruských jednotlivcov a subjektov. Samotného Putina a Lavrova Austrália pridala na sankčný zoznam 27. februára, teda tri dni po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Nové kolo sankcií zo strany Canberry sa okrem Putinových dcér – Marije Voroncovovej a Kateriny Tichonovovej – vzťahuje tiež na 144 parlamentných poslancov, ktorí vo februári podporili Putina hlasovaním za „nelegitímne“ uznanie nezávislosti dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny, doplnilo austrálske ministerstvo zahraničných vecí. (TASR)

11:17 OSN: V Buči nezákonne popravovali civilistov

https://www.instagram.com/p/Ccpj3notM2A/

Päťdesiat civilistov bolo protizákonne zabitých v ukrajinskom meste Buča, pričom sa vyskytli aj „hromadné popravy“, oznámila v piatok Organizácia Spojených národov. TASR správu prevzala od agentúry AFP. 

Zistila to misia OSN v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. „Počas misie v Buči 9. apríla tam zdokumentovali predstavitelia OSN pre ľudské práva protizákonné zabitia vrátane hromadných popráv približne 50 civilistov,“ spresnila hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová.

OSN zároveň v piatok uviedla, že akcie Ruska na Ukrajine „môžu predstavovať vojnové zločiny“, cituje AFP. Ukrajina zo zabíjania civilistov v Buči viní Rusko. Moskva však vytrvalo odmieta, že by na Ukrajine útočila na civilné ciele. Tvrdí, že zábery z Buče boli zinscenované s cieľom mariť mierové rokovania.

Družicové snímky, ktoré majú k dispozícii západné krajiny, však dokazujú, že k zabíjaniu civilistov dochádzalo v Buči v období, keď bola obsadená ruskými inváznymi jednotkami. (TASR)

10:33 Rusi vraždia ukrajinský národ, vraví starosta Charkiva

Mesto Charkiv od začiatku ruskej invázie opustilo približne 30 % obyvateľstva. Ako pre spravodajský web BBC uviedol starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov, v Charkive zostalo milión ľudí, pričom niektorí nechceli opustiť svoje domovy.

Charkiv ležiaci na severovýchode Ukrajiny sa ocitol pod intenzívnym ruským bombardovaním. Terechov povedal, že Rusi ostreľovali obytné štvrte, čo si vyžiadalo civilné obete a veľa zranených. „Toto nie je vojna, v ktorej bojujú vojaci proti vojakom. Toto je vraždenie národa,“ vyhlásil Terechov. (SITA, BBC)

10:24 Moskva „už zase“ zničila S-300, dôkaz chýba

Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že v noci nadnes zasiahlo ďalších 58 vojenských cieľov na Ukrajine vrátane miest, kde boli sústredení ukrajinskí vojaci, sklady paliva a vojenské vybavenie. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

Ruský silový rezort v najnovšej správe tvrdí, že jeho letectvo zasiahlo tri ciele aj s pomocou vysoko presných rakiet. Moskva uviedla, že okrem iného zničila aj batériu systému protivzdušnej obrany S-300. (TASR)

9:30 V piatok nebudú otvorené na Ukrajine nijaké humanitárne koridory

V piatok sa na Ukrajine neotvoria žiadne humanitárne koridory pre civilistov, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou do bezpečia. Na sociálnej sieti Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Pre nebezpečenstvo na trasách dnes humanitárne koridory nebudú,“ napísala Vereščuková a apelovala na všetkých, ktorí čakajú na evakuáciu, aby boli trpezliví.

Vo štvrtok boli zo zničeného ukrajinského prístavného mesta Mariupol vypravené tri autobusy s civilistami. Vozidlá sa do Záporožia dostali cez územie, ktoré ovládajú ruské sily. Predpokladá sa, že v Mariupole je ešte stále uviaznutých okolo 120.000 ľudí. (TASR)

8:27 Boje v Donbase sa podľa ukrajinskej armády zintenzívnili

Boje vo viacerých oblastiach na východe Ukrajiny sa zintenzívnili, uviedol v piatok vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Informovala o tom agentúra DPA. Ruské jednotky podľa nich zintenzívnili boje pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej oblasti. Rusko podniká ofenzívne operácie v blízkosti obce Zarične a naďalej sa pokúša o postup v okolí mesta Rubižne v Luhanskej oblasti, cituje DPA.

Boje tiež pokračovali v okolí mesta Popasna, ktoré je podľa ukrajinských armádnych zdrojov už čiastočne ovládané ruskými jednotkami. Ťažké boje, rovnako ako počas uplynulých niekoľkých dní, tiež zaznamenali v okolí okresného mesta Marjinka. Ruské jednotky sa v tejto oblasti pokúšali o postup za podpory delostrelectva. Informácie z vojnovej zóny na Ukrajine nebolo možné nezávisle overiť, pripomenula agentúra DPA. (TASR)

8:23 Ukrajina má viac tankov a obrnených vozidiel ako Rusko, tvrdí Pentagon

Ukrajinské sily majú na bojisku viac tankov ako ruskí okupanti. Referuje o tom web denníka Washington Post s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa americkej obrany. „Práve teraz majú Ukrajinci viac tankov ako Rusi… A určite majú možnosti ich použiť,“ povedal nemenovaný predstaviteľ Pentagonu. Počet tankov podľa neho nie je sám osebe určujúcim faktorom toho, ktorá strana má navrch, no dodal, že ukrajinský náskok v počte obrnených vozidiel predstavuje silný nástroj v pozemnom boji. (SITA)

7:57 Ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva do 25. mája

Ukrajinský parlament vo štvrtok odhlasoval predĺženie stanného práva o ďalší mesiac, počnúc 25. aprílom. Ukrajina zaviedla celoštátne stanné právo po tom, čo Rusko 24. februára začalo svoju rozsiahlu ofenzívu na Ukrajinu. Podľa tohto opatrenia majú muži vo veku od 18 do 60 rokov zakázané opustiť krajinu, aby mohli byť v prípade potreby povolaní do vojny proti Rusku. (SITA)

7:40 Životy Mariupoľčanov sú v rukách Putina, povedal starosta obliehaného mesta

Ruský prezident Vladimir Putin má v rukách životy desiatok tisíc obyvateľov Mariupoľa. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to starosta týždne obliehaného mesta na pobreží Azovského mora Vadym Bojčenko.

V meste sa podľa neho stále nachádza asi 100-tisíc ľudí a vojaci v oceliarni Azovstaľ patriacej miliardárovi Rinatovi Achmetovovi sa nehodlajú vzdať. „Je dôležité si uvedomiť, že životy, ktoré tam stále sú, sú v rukách jedinej osoby – Vladimira Putina,“ povedal mariupoľský starosta.

Bojčenko zároveň vyjadril frustráciu z toho, že Rusi dlhodobo znemožňujú evakuáciu civilistov. „Požiadali nás, aby sme im dali mapu a ukázali miesta, kde sa začne evakuácia. Dali sme im mapu. Pýtali sa, koľko máme autobusov. Uviedli sme počet autobusov. A potom zničili všetky tie miesta i naše autobusy,“ povedal Bojčenko. (SITA)

https://www.instagram.com/p/CcmzPn5g1pf/

7:20 Satelitné snímky odhalili v Manhuši neďaleko Mariupoľa viac ako 200 pravdepodobných masových hrobov

V hroboch v dedine Manhuš neďaleko Mariupoľa sa môže nachádzať až 9-tisíc mŕtvych ukrajinských civilistov. Uviedla to mariupoľská mestská rada, pričom starosta Vadym Bojčenko obvinil Rusov, že „zakrývajú svoje vojnové zločiny“.

Už v priebehu štvrtka jeho poradca Petro Andriuščenko na Telegrame uviedol, že ruskí vojaci pochovávajú zavraždených obyvateľov Mariupoľa v masových hroboch v Manhuši. Dodal, že kamiónmi zvážajú telá mŕtvych a následne ich len „jednoducho vysypú do pripravených hrobov“. Tvrdenia Bojčenka a Andriuščenka podporili i najnovšie satelitné snímky od Maxar Technologies, na ktorých je viac ako 200 pravdepodobných masových hrobov. (SITA)

7:15 Škody na ukrajinských budovách a infraštruktúre dosiahli 60 miliárd dolárov

Svetová banka uviedla, že podľa predbežných odhadov fyzické škody na budovách a infraštruktúre Ukrajiny v doterajšom priebehu vojny dosiahli zhruba 60 miliárd dolárov. Referuje o tom spravodajský web BBC.

Ako na štvrtkovej konferencii uviedol prezident Svetovej banky David Malpass, tento odhad nezahŕňa rastúce ekonomické náklady vojny a uvedená suma ešte porastie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom virtuálnom príhovore na konferencii povedal, že Ukrajina potrebuje odhadom 7 miliárd dolárov mesačne na vyrovnanie svojich ekonomických strát už teraz a „stovky miliárd dolárov na neskoršiu obnovu“. Zelenskyj požiadal krajiny, ktoré uvalili sankcie a zmrazili ruské aktíva, aby tieto peniaze použili na pomoc pri povojnovej obnove Ukrajiny a na zaplatenie strát, ktoré utrpeli iné krajiny. (SITA)

zdroj: SITA/AP Photo/Evgeniy Maloletka

6:55 Rusko sa môže pokúsiť o pseudoreferendum na okupovaných územiach, varoval Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Spojeným štátom za nový balík vojenskej pomoci vo výške 800 miliónov dolárov a povedal, že je to „práve to, na čo sme čakali“. Nový balík vojenskej pomoci zahŕňa ťažké delostrelectvo, 144-tisíc kusov munície a bezpilotné lietadlá, ktoré budú môcť ukrajinské sily použiť v eskalujúcom boji o oblasť Donbasu na východe krajiny.

Zelenskyj zároveň vyzval západné krajiny, aby urýchlili dodávky zbraní na pomoc Ukrajine odraziť ruskú ofenzívu. „Okupanti naďalej robia všetko, čo je v ich silách, aby si dali dôvod hovoriť aspoň o nejakom víťazstve,“ povedal Zelenskyj vo štvrtok neskoro večer vo svojom nočnom videopríhovore k národu. „Zoskupujú svoje sily, organizujú nové taktické prápory a dokonca sa snažia začať takzvanú ´mobilizáciu´ v regiónoch, ktoré okupujú na Ukrajine,“ dodal.

Zelenskyj tiež varoval Ukrajincov žijúcich v oblastiach na juhu Ukrajiny pod kontrolou ruských jednotiek, aby im neposkytovali svoje preukazy totožnosti, ktoré by podľa neho mohli byť zneužité „na sfalšovanie pseudoreferenda o našej krajine“ a na vytvorenie vlády priateľskej k Moskve. (SITA)

Prehľad správ z uplynulých dní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že Rusko odmietlo návrh na prímerie počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. Už v utorok žiadal prímerie na Ukrajine počas pravoslávnych veľkonočných sviatkov generálny tajomník OSN António Guterres. K jeho výzve sa vo štvrtok pripojil aj pápež František.

zdroj: TASR/AP/Ukrainian Presidential Press Office

Ruské sily vo štvrtok dobyli 42 obcí v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedla to poradkyňa šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Olena Symonenková.

Americký minister obrany Lloyd Austin pozval ministrov obrany viacerých krajín, aby sa 26. apríla stretli na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Diskusia bude zameraná na Ukrajinu. V noci na piatok to oznámil hovorca Pentagónu John Kirby. Kirby nespresnil, aké konkrétne krajiny sa na stretnutí zúčastnia. Povedal však, že medzi účastníkmi budú nielen štáty NATO.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine