Americké tajné služby začali v posledných dňoch prioritne skúmať duševné rozpoloženie šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho možnú súvislosť s eskalujúcou vojnou na Ukrajine. 

Monitorovanie ONLINE z 2. marca sme ukončili. Naďalej však situáciu sledujeme ONLINE, všetko podstatné sa dozvieš z novovytvoreného štvrtkového článku, ktorý aktualizujeme minútu po minúte.

6:12 UNHCR: Počet ľudí, ktorí ušli z Ukrajiny pred vojnou, dosiahol milión

Startitup odomyká všetky PREMIUM články o vojne na Ukrajine – prečítate si ich bezplatne

6:10 Na protivojnových protestoch v Rusku zadržali ďalších 782 ľudí i známu aktivistku

V mnohých ruských mestách sa aj v stredu konali protivojnové protesty, na ktorých ľudia vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Ruská polícia v stredu zadržala na týchto protestoch v 34 ruských mestách celkovo 782 ľudí. 

Najviac ľudí zadržali v stredu v druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad, a to najmenej 355. Podľa denník The Guardian na protivojnovom proteste v Petrohrade zadržali ruské bezpečnostné zložky zrejme aj známu ruskú aktivistku a umelkyňu, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila blokádu Leningradu, Jelenu Osipovovú.

Video, ktoré zachytáva, ako príslušníci polície odvádzajú túto 77-ročnú ruskú aktivistku, ktorá v rukách drží protivojnové a protinukleárne plagáty, z davu, má na internete už vyše 3,7 milióna zhliadnutí. Na videu tiež možno vidieť, ako ľudia vyjadrujú nesúhlas so zadržaním tejto ženy. V ruskej metropole Moskva zadržali v stredu bezpečnostné zložky 305 ľudí.

03:26 Svetová banka stopuje v Rusku a Bielorusku všetky programy

Svetová banka v stredu oznámila, že s okamžitou platnosťou zastavila všetky programy v Rusku a Bielorusku po ruskej invázii na Ukrajinu a „nepriateľských akciách proti ľudu Ukrajiny“. Multilaterálna rozvojová banka vo vyhlásení uviedla, že neschválila žiadne nové úvery ani investície v Rusku od roku 2014, keď Rusko anektovalo oblasť Krymu na Ukrajine.

Following the Russian invasion of Ukraine and hostilities against its people, the @WorldBank Group has stopped all its programs in Russia and Belarus with immediate effect.

Our statement: https://t.co/7yPTaT7Gw0

— World Bank (@WorldBank) March 2, 2022

03:00 Zelenskyj: Ukrajina prekazila zákerné plány Ruska pripravované roky

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že jeho krajine sa podarilo prekaziť „zákerné“ plány Ruska, pričom vyzdvihol „hrdinský vzdor“ ukrajinskej armády a obyvateľstva voči ruskej invázii. 

„Sme národ, ktorý zmaril plány nepriateľa za týždeň. Plány, ktoré sa písali roky – zákerné plány, plné nenávisti voči našej krajine, našim ľudom,“ uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na jeho účtoch na sociálnych sieťach. Ukrajinský líder uviedol, že „úprimne“ obdivuje „hrdinský vzdor“ miest, ktoré odolali postupu ruských vojsk.

ZOZNAM: Svetové podniky ako Apple miznú z Ruska. BMW, Adidas či Coca-Cola tvrdo zakročili

Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo už približne 9 000 ruských vojakov. Toto tvrdenie však nie je možné overiť, keďže Moskva takmer vôbec nezverejňuje údaje o počte padlých vojakov, upozorňuje AFP. „Naša armáda spraví všetko preto, aby úplne zlomila nepriateľa,“ vyhlásil ukrajinský líder.

02:05 OSN eviduje od začiatku konfliktu 230 mŕtvych civilistov Ukrajiny vrátane 15 detí

Organizácia Spojených národov v stredu oznámila, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zaznamenala úmrtie takmer 230 civilistov vrátane 15 detí, pričom predpokladá, že tento počet je v skutočnosti oveľa vyšší. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že pri civilnom obyvateľstve na Ukrajine zaznamenal celkovo 752 incidentov vrátane 227 úmrtí a 525 zranených ľudí. Tieto údaje sú platné pre obdobie od 24. februára do utorkovej polnoci.

Podľa informácií, ktoré má tento úrad OSN k dispozícii, je medzi obeťami 31 mužov a 25 žien, spomedzi detí zahynulo šesť chlapcov a tri dievčatá. Pohlavie pritom nie je známe pri 156 dospelých obetiach a šiestich deťoch.

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva však už v nedeľu hlásilo úmrtie 352 civilistov, pričom v utorok oznámilo, že medzi obeťami je aj 16 detí, upozorňuje AFP.

01:07 USA presunuli plánovaný test jadrovej rakety

Americké ministerstvo obrany v noci na štvrtok oznámilo, že presunie na iný termín plánovaný test jadrovej balistickej strely, aby sa Spojené štáty vyhli akémukoľvek nedorozumeniu v súvislosti s rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť ruské jadrové sily do stavu pohotovosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP a televízie CNN.

„Aby sme ukázali, že nemáme v úmysle zapojiť sa do žiadnej akcie, ktorá by mohla byť nepochopená… minister obrany (Lloyd Austin) nariadili presunutie testu našej medzikontinentálnej balistickej rakety typu Minuteman III, ktorý bol naplánovaný na tento týždeň,“ uviedol hovorca Pentagonu John Kirby. Hovorca Pentagonu tiež uviedol, že USA neuviedli svoje jadrové zbrane do pohotovosti v reakcii na krok ruského prezidenta, ktorý Kirby označil za nebezpečný a zbytočný.

23:57 Súd v Haagu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov na Ukrajine

Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu v stredu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy na Ukrajine, ku ktorým malo prísť od roku 2013. Vyšetrovanie sa bude zaoberať aj konfliktom, ktorý na Ukrajine vypukol po nedávnej ruskej invázii. Oznámil to hlavný prokurátor ICC Karim Khan. TASR správu prevzala od agentúry AP.

23:34 Starosta Chersonu nariadil zákaz vychádzania a naznačil, že ruskí vojaci boli aj na radnici 

Kolychajev uviedol v príspevku na sociálnej sieti Facebook, že na zasadnutí mestskej rady „boli dnes ozbrojení návštevníci“ a že ruským vojakom povedal, že v Chersone sa nenachádza ukrajinská armáda. „Sú tu iba civilisti a ľudia, ktorí tu chcú žiť!“ stojí v príspevku starostu mesta.

Ten zároveň uviedol, že ruské jednotky nariadili zákaz vychádzania od 20:00 h večer do 6:00 h ráno. Podľa Kolychajeva budú do mesta tiež vpustené vozidlá naložené jedlom, liekmi a inými zásobami.

„Zatiaľ je takto. Veje nad nami ukrajinská vlajka a aby to tak bolo aj naďalej, tieto požiadavky musia byť splnené. V tejto chvíli nemám viac, čo ponúknuť,“ cituje Kolychajeva BBC, ktorá uviedla, že vyhlásenie starostu nedokázala nezávisle overiť.

23:24 Musíme sa pripraviť na ekonomické dôsledky vojny, čakajú nás ťažké časy, odkázal Emmanuel Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v príhovore k občanom zdôraznil, že Európa musí najprv poskytnúť humanitárnu pomoc ukrajinskému ľudu a potom spoločne konať, aby „sme Rusku ukázali, že takéto konanie nebudeme tolerovať“.

Francúzsko podľa jeho slov preto poslalo vyše 1 500 vojakov do Pobaltia a do Rumunska. „Dnes sme po boku ukrajinského i ruského ľudu, ktorý je proti vojne,“ vyjadril sa francúzsky prezident a doplnil, že aj naďalej chce zostať v kontakte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Musíme predísť.“ Francúzsky líder zdôraznil, že nejde o konflikt NATO a Ruska, ako to niektorí dezinformátori interpretujú. 

Macron pripustil, že vojna bude mať negatívny ekonomický vplyv na Francúzsko i Európu, pretože je veľa priemyselných odvetví závislých od dodávateľov z Ruska. Očakáva preto zdražovanie niektorých produktov a zvyšovanie cien energií. Preto poveril francúzskeho premiéra Jeana Castexa vypracovaním plánu na prípravu na tieto ekonomické dôsledky.

22:58 O páde Chersonu už hovorí aj starosta 

Ak sa správy potvrdia, pôjde o prvé veľké mesto na Ukrajine, ktoré dobyli Rusi. Tí to tvrdili už od stredy rána, avšak ukrajinské vedenie túto informáciu vyvrátilo. Podľa najnovších správ však dobytie mesta potvrdil aj starosta Chersonu Igor Kolykhaev. Mesto leží na juhu Ukrajiny.

„Už tu nie je žiadna ukrajinská armáda,“ cituje starostu The New York Times. „Mesto je obkľúčené.“

22:48 Svet sa spojil, drvivá väčšina krajín odsúdila ruskú agresiu, hovorí Zuzana Čaputová

Svet sa spojil. Drvivá väčšina krajín odsúdila agresiu, ktorú ruské politické vedenie spustilo proti Ukrajine, a vyzvala Rusko bezodkladne stiahnuť svoje vojská z územia nášho suseda. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová v súvislosti so stredajším prijatím rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine.

„Rezolúciu s touto urgentnou mierovou výzvou na pôde Organizácie Spojených národov dnes podporilo 141 krajín sveta, vrátane Slovenska. Iba päť štátov bolo proti. Globálne spoločenstvo má jasno v tom, kto vojnu začal a rozumie dôvodom, prečo ju musí čo najskôr ukončiť,“ napísala Čaputová na sociálnej sieti.

22:39 Silný výbuch blízko vlakovej stanice v Kyjeve nespôsobil priamy úder

Silný výbuch blízko vlakovej stanice v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev nebol spôsobený priamym úderom, informovala v stredu večer britská televízia Sky News.

Televízia uviedla, že o silnom výbuchu pôvodne informovala v správe o 19.01 h a nahlásil ho poradca ukrajinského ministerstva vnútra. Povedal, že explózia pravdepodobne prerušila centrálne zásobovanie teplom niektorých častí ukrajinskej metropoly.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Tento poradca teraz oznámil, že príčinou explózie nebol priamy útok, ale spôsobili ho trosky zostrelenej ruskej strely s plochou dráhou letu. Aj tlačová agentúra AP predtým zverejnila správu, že ukrajinskí predstavitelia hlásili silný výbuch v Kyjeve, medzi Južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis, čo je oblasť blízko ukrajinského ministerstva obrany. Úrad prezidenta vtedy uviedol, že išlo o raketový útok.

22: 32 Putin zober si svoje vojská a choď preč, odkazuje preživšia holokaustu

Prežili holokaust, teraz sa skrývajú v kryte pred bombardovaním. Na videu preživšia holokaustu hovorí, ako ju zobudili bomby. Odkazuje Putinovi, aby zobral svoje vojská a išiel preč. „My chceme mier!“ kričí a pridávajú sa k nej ostatní ľudia v bunkri. 

Holocaust survivors in a bomb-shelter in Ukraine, cursing Putin and asking for peace. pic.twitter.com/W70nzk5oKp

— Alexander S. Vindman (@AVindman) March 2, 2022

22:25 Slovensko s ďalšími krajinami predložilo situáciu na Ukrajine na haagsky súd

SR predložila situáciu na Ukrajine na vyšetrovanie prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu v Haagu spolu s ďalšími 38 krajinami.

„Tento krok umožní okamžité začatie vyšetrovania najzávažnejších zločinov podľa medzinárodného práva, najmä vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, páchaných počas konfliktu na území Ukrajiny,“ píše komunikačný odbor MZVEZ SR.

Dodáva, že ide o konkrétny prejav podpory Slovenskej republiky medzinárodnému právu a právnym princípom v medzinárodných vzťahoch, ktoré patria medzi základné hodnotové piliere jej zahraničnej politiky.

„Dôkladné vyšetrenie najzávažnejších medzinárodných zločinov a riadne stíhanie páchateľov týchto zločinov je v záujme celého medzinárodného spoločenstva,“ uvádza ministerstvo. Slovensko týmto krokom prispieva k presadzovaniu spravodlivosti a práva.

22:15 Preživší holokaustu odsúdili Putinovo tvrdenie o „denacifikácii“ Ukrajiny

Popredné skupiny zastupujúce ľudí, ktorí prežili holokaust, odsúdili tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že „denacifikácia“ Ukrajiny bola jedným z dôvodov, prečo túto krajinu napadol. Informovala o tom agentúra AFP.

„Signatári tejto výzvy odsudzujú použitie slov ‚denacifikácia’ a ‚genocída’ na ospravedlnenie útoku na Ukrajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísali zástupcovia výborov niekoľkých bývalých nacistických koncentračných táborov vrátane Medzinárodného osvienčimského výboru (IAK) i Medzinárodného dachauského výboru.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil inváziu, ktorú nazval „špeciálna vojenská operácia“, vo štvrtok nadránom 24. februára. Jej cieľom má byť „demilitarizácia“ a „denacifikácia“ Ukrajiny, ako Putin tvrdil v prejave, čo odsúdila väčšina medzinárodného spoločenstva. 

Povedal tiež, že chce chrániť rusky hovoriacich ľudí na Ukrajine pred tým, čo nazval „genocídou páchanou režimom v Kyjeve“, píše AFP. Vo vyhlásení výborov sa však uvádza, že „vojna vedená proti Ukrajine ohrozuje samotnú existenciu tejto krajiny, ako aj mier v Európe“. Signatári, pochádzajúci z viac ako desiatich krajín sveta, zároveň podotkli, že medzi preživšími bol takisto aj veľký počet Rusov a Ukrajincov.

22:10 Terčom útokov v Mariupole bola aj pôrodnica a civilná infraštruktúra

Uviedol to náčelník regionálnej vojenskej správy, píše All Jazeera.  Strategické prístavné mesto Mariupol bolo pod náletmi ruských striel viac ako 15 hodín. Veľká časť mesta ostala bez elektriky a zásobovania. Podľa BBC je Mariupol po bombardovaní blízko humanitárnej katastrofe. 

21:58 Na proteste v Rusku zatkli preživšiu obliehania Leningradu

Protestu  proti ruskej invázii na Ukrajinu v Petrohrade sa zúčastnila aj umelkyňa, politická aktivistka a preživšia obliehania Leningradu Yelena Osipova. Podľa videa ju aj napriek vyššiemu veku zatkla polícia.

In #StPetersburg, #Russia, the police detained a well-known survivor of the Siege of Leningrad Yelena Osipova at an anti-war #protest: pic.twitter.com/QFhPrWKcCo

— Alex Kokcharov (@AlexKokcharov) March 2, 2022

21:40 Rakúsko v prípade zvyšovania náporu na hraniciach Slovensku pomôže

Ak sa nápor utečencov z Ukrajiny bude zvyšovať, Rakúsko je pripravené pomôcť aj Slovensku. Prvoradou a spoločnou snahou musí byť pomoc Ukrajine a solidarita s ľuďmi, ktorých vojna vyhnala zo svojich domovov. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová po telefonáte so svojím rakúskym náprotivkom Alexandrom Van der Bellenom.

„Pre občanov oboch našich susedných krajín je ničím nevyprovokovaná invázia a agresia Ruska voči Ukrajine ešte stále šokom. Rozprávali sme sa o jednotlivých krokoch, ktoré sme spoločne ako Európska únia prijali, vrátane veľmi silných sankcií voči režimu prezidenta Putina. Zhodli sme sa na tom, že obe krajiny potrebujeme energetickú nezávislosť od Ruska,“ napísala Čaputová na sociálnej sieti.

V prvom rade však treba podľa nej pomôcť obyvateľom Ukrajiny, ktorí pred vojnou utiekli zo svojej vlasti. Pripomína tiež solidaritu s ukrajinským ľudom. „Putin chcel rozdeliť Európu, ale dosiahol jej zjednotenie,“ poznamenala Čaputová.

21:34 Výbuch v Kyjeve môže spôsobiť výpadky vykurovania 

Poradca ministra vnútra Anton Heraščenko na Twitteri uviedol, že raketový útok a následný výbuch v blízkosti železničnej stanice mohol zničiť budovy, ktoré slúžili ako teplárne. To môže spôsobiť, že obyvatelia v tejto časti mesta by ostali bez kúrenia. V Kyjeve sa pritom v súčasnosti teploty pohybujú okolo nuly. (The Guardian/Twitter)

❗️Ударом ракеты в районе ЖД Вокзала разорвало крупную теплотрассу. Часть #Киева, может остаться без отопления.#Киев #Kyiv #Kyev #KievUkraine #russiaterroriststate #RussiaUkraineWar #Russia #RussiaUkraine #RussiaUkraineConflict #RussiaUkraine #Россиястранаагрессор pic.twitter.com/UVEsLWvjsc

— Украина Новости / Ukraine War (@ukrainenewstop) March 2, 2022

21:18 Prezidentský úrad v Kyjeve hlásil silný výbuch

Ukrajinskí predstavitelia hlásili v stredu večer silný výbuch v hlavnom meste Kyjev, medzi Južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis, čo je oblasť blízko ukrajinského ministerstva obrany. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre agentúry Associated Press (AP) v stredu neskoro večer uviedol, že išlo o raketový útok. Predstavitelia doplnili, že zatiaľ nie je jasné, akú škodu útok spôsobil, či sú nejaké obete alebo kde presne raketa dopadla.

21:10 Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov z Ukrajiny

Česká vláda vyhlásila v stredu núdzový stav súvisiaci s vlnou utečencov z Ukrajiny. Informovali o tom české portály ako Novinky.cz a nemecká tlačová agentúra DPA.

Núdzový stav začne platiť v piatok 4. marca, oznámil minister vnútra Vít Rakušan po zasadnutí kabinetu. Vláda tak môže prijímať opatrenia bez predchádzajúcich konzultácií v parlamente.

Česko tiež vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine zvyšuje svoj rozpočet na obranu o približne miliardu českých korún (38,66 milióna eur). Premiér Petr Fiala však zdôraznil, že bezpečnosť krajiny nie je bezprostredne ohrozená.

„Chcem všetkých občanov uistiť, že nemusia mať obavy,“ povedal Fiala.

„Núdzový stav je čisto z technických dôvodov, aby sme boli schopní zvládnuť príliv utečencov. Nijako sa nedotkne českých občanov,“ dodal.

Rakušan zároveň spomenul, že všetci sú z vyhlásenia núdzového stavu nervózni. „Predstavujeme si pod tým zákaz cestovania z okresu do okresu či zatvárania obchodov. Nič také nás ale teraz nečaká,“ vysvetlil a narážal tým na vyhlasovanie núdzového stavu počas pandémie koronavírusu.

Núdzový stav vyhlásila vláda na 30 dní, čo je maximum. Potom zhodnotí, či je potrebný aj ďalej, a zdôvodní to Poslaneckej snemovni i občanom, uviedol podľa Noviniek Rakušan.

21:05 Štyri ruské bojové lietadlá na krátko narušili švédsky vzdušný priestor

Štyri ruské bojové lietadlá v stredu nakrátko vstúpili do švédskeho vzdušného priestoru. Išlo o dve ruské stíhačky SU-27 a dve stíhačky SU-24. Na zdokumentovanie porušenia boli vyslané švédske lietadlá JAS 39 Gripen, uvádza Reuters.

Švédsko tento krok Ruska odsúdilo a vzhľadom na napätú situáciu ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu ho označilo za nebezpečný. 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

„Ruské narušenie švédskeho vzdušného priestoru je samozrejme úplne neprijateľné,“ povedal minister obrany Peter Hultqvist. „Povedie to k pevnej diplomatickej odpovedi Švédska. Švédska suverenita a územie musia byť vždy rešpektované.“

Švédsku boli minulý týždeň adresované vyhrážky od Ruska, že ak sa pripojí k Severoatlantickej aliancii bude to mať vážne „politické a vojenské dôsledky“. 

Fínsko uvažuje o vstupe do NATO. Z Kremľa znejú vyhrážky o vojenských dôsledkoch, zachytáva ich virálne video

20:33 Na hlavu Putina je vypísaná odmena. Ruský podnikateľ v exile ponúka až milión dolárov

Ruský podnikateľ Alex Konanykhin ponúka milión dolárov za dolapenie ruského prezidenta Vladimira Putina. Oznámil to v príspevku, ktorý tento týždeň zverejnil na sociálnych sieťach. V príspevku vyzýva na zatknutie prezidenta ruských vojakov.

„Sľubujem, že zaplatím 1 000 000 dolárov dôstojníkom, ktorí v súlade so svojou ústavnou povinnosťou zatknú Putina ako vojnového zločinca podľa ruských a medzinárodných zákonov,“ napísal Konanykhin na sociálnej sieti LinkedIn.

„Putin nie je ruským prezidentom, pretože sa dostal k moci v dôsledku špeciálnej operácie vyhodenia obytných domov do vzduchu v Rusku, potom porušil ústavu zrušením slobodných volieb a zavraždením svojich oponentov,“ naráža ruských podnikateľ na Putinovu minulosť v spravodajských službách a podozrivé úmrtia oponentov.

„Ako etnický Rus a ruský občan vnímam ako svoju morálnu povinnosť uľahčiť denacifikáciu Ruska. Budem pokračovať v pomoci Ukrajine v jej hrdinskom úsilí odolať náporu Putinovho gangu,“ dodal.

Podnikateľ emigroval do Spojených štátoch, kde dostal politický azyl. Počas svojho života v Rusku bol prenasledovaný tajnými službami.  

20:20 Svet je s nami a víťazstvo bude naše, povedal Zelenskyj po prijatí rezolúcie OSN

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uvítal stredajšie prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN), ktorou drvivá väčšina štátov sveta odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu. Za rezolúciu bolo 141 členov, proti päť štátov – Rusko, Bielorusko, Eritrea, Severná Kórea a Sýria, hlasovania sa zdržali zástupcovia 35 krajín vrátane Číny.

„Vítam schválenie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN bezprecedentnou väčšinou hlasov s dôraznou požiadavkou, aby Rusko okamžite zastavilo zákerný útok na Ukrajinu. Som vďačný každému a všetkým štátom, ktoré hlasoval za. Vybrali ste si správnu stranu histórie,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter.

Podľa neho výsledky hlasovania presvedčivo ukazujú, že „globálna protiputinovská koalícia vznikla a funguje“. „Svet je s nami. Pravda je na našej strane. Víťazstvo bude naše,“ dodal Zelenskyj.

20:09 Slovinsko žiada od Ruska odškodnenie za zničenie konzulátu v Charkove

Slovinsko odovzdalo v stredu ruskému veľvyslancovi v Ľubľane Timurovi Ejvazovovi protestnú nótu za zničenie budovy slovinského konzulátu v ukrajinskom meste Charkov. Zároveň žiadalo odškodnenie a zopakovalo aj to, že odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine. Informácie priniesla chorvátska tlačová agentúra HINA.

Slovinské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu znova predvolalo ruského veľvyslanca Ejvazova a štátny tajomník Gapšer Dovžan mu odovzdal protestnú nótu, v ktorej Slovinsko žiada od Ruska ospravedlnenie a odškodnenie za spôsobenú škodu, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo.

Budova, v ktorej oficiálne sídli slovinský konzulát, sa nachádza v historickom centre Charkova a v utorok bola ostreľovaná. Honorárny konzul Anatolij Bondarenko neutrpel pri útoku zranenia, je v poriadku a v bezpečí.

Slovinsko ostro odsudzuje tento neprijateľný čin a vojenskú agresiu Ruskej federácie proti zvrchovanej krajine. Toto je hrubé porušenie medzinárodného práva a ľudských práv a ničenie civilných cieľov je vojnový zločin, uviedla slovinská strana v protestnej nóte.

19:50 Večerný Newsletter 

V dennom Newslettri Startitup sa dočítaš všetko dôležité z aktuálneho diania za posledných 24 hodín. Nechýbajú ani pútavé témy z Ukrajiny. 

Harabin sa nepoučil, dezinformácie o víruse vymenil za tie o vojne (NEWSLETTER)

19:40 Ukrajinský veľvyslanec pri OSN obviňuje Rusko z genocídy

Stály predstaviteľ Ukrajiny pri Organizácii Spojených národov (OSN) Serhij Kyslycia v stredu Rusko obvinil z úsilia spáchať v jeho krajine genocídu.

„Prichádzajú, aby Ukrajinu pripravili o samotné právo existovať,“ povedal Kyslycia počas mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

„Je už jasné, že cieľom Ruska nie je len okupácia. Je ním genocída,“ vyhlásil.

VZ OSN prijalo v stredu rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko okamžite stiahlo svoje vojenské jednotky z Ukrajiny.

19:00 Rusko chce zoznam zbraní, ktoré nemôžu byť nikdy umiestnené na Ukrajine, tvrdí Lavrov 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že Moskva stále trvá na „demilitarizácii“ Ukrajiny a mal by existovať zoznam konkrétnych zbraní, ktoré by nikdy nemali byť umiestnené na ukrajinskom území. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

„Musia sa stanoviť konkrétne druhy útočných zbraní, ktoré nikdy nebudú umiestnené na Ukrajine a nebudú sa ani vyrábať,“ povedal Lavrov pre arabskú televíziu al-Džazíra v interview, ktorého text zverejnili na webovej stránke jeho ministerstva.

zdroj: SITA/AP/Alexander Zemlianichenko

Lavrov povedal, že Rusko uznáva prezidenta Volodymyra Zelenského ako ukrajinského lídra a privítalo ako „pozitívny krok“ tú skutočnosť, že Zelenskyj chce prijať bezpečnostné záruky.

„Naši vyjednávači sú pripravení na druhé kolo diskusií s ukrajinskými zástupcami o týchto zárukách,“ doplnil Lavrov.

18:55 OSN prijalo rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny 

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo v stredu rezolúciu, v ktorej žiada, aby Rusko okamžite stiahlo svoje vojenské jednotky z Ukrajiny. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Valné zhromaždenie hlasovalo o návrhu právne nezáväznej rezolúcie počas tretieho dňa mimoriadneho zasadnutia o rusko-ukrajinskom konflikte. Za návrh sa vyslovilo 141 členských štátov, proti ich hlasovalo len päť. Hlasovania sa zdržalo 35 krajín vrátane Číny, píše AFP.

Uznesenie „čo najdôraznejšie odsudzuje“ ruskú agresiu voči Ukrajine a požaduje úplne stiahnutie ruských síl zo susednej krajiny. Kritizuje tiež rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o uvedení ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti.

Rezolúcie VZ OSN nie sú právne záväzné, ale majú vplyv v tom, že odrážajú medzinárodnú mienku, uvádza AP. Približuje tiež, že tohtotýždňové rokovanie Valného zhromaždenia OSN boli prvým mimoriadnym zasadnutím tohto orgánu svetovej organizácie od roku 1997.

Rusko minulý piatok zablokovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť jeho vojenskú agresiu proti Ukrajine. Rusko má v BR OSN právo veta, akým však nedisponuje žiaden člen vo VZ OSN.

18:28 Gruzínsko oznámilo, že „okamžite“ požiada o členstvo v EÚ

Gruzínsko „okamžite“ požiada o členstvo v Európskej únii, oznámila v stredu tamojšia vládnuca strana Gruzínsky sen. 

Rozhodnutie oznámil predseda Gruzínskeho sna Irakli Kobachidze. Gruzínsko podľa jeho slov EÚ žiada, aby jeho žiadosť urýchlene posúdila a prijala rozhodnutie, ktoré Gruzínsku udelí štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Únii.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie, pripomína AFP. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. (TASR/AFP)

18:21 Rusi stratili 3 až 5 % svojich síl, menia taktiku. Biden tvrdí, že mieria na civilistov

Rusko stratilo približne 3 až 5 % svojich tankov, lietadiel, delostrelectva a iných vojenských prostriedkov na Ukrajine. Ukrajina stratila približne 10 % týchto prostriedkov, uviedli dvaja americkí predstavitelia administratívy prezidenta Joe Bidena pre CNN.

Straty je ťažké v tejto chvíli odhadnúť, ale USA sa domnievajú, že sa budú naďalej zväčšovať. Administratíva predpokladá, že napriek výdatnému odporu Ukrajincov sa im v dlhodobom horizonte nepodarí udržať krajinu. Stále je medzi vojenskými silami Ukrajiny a Ruska výrazný nepomer, v neprospech Ukrajiny.

Ukrajina „teraz potrebuje klasické súčiastky. Potrebujú guľky, potrebujú obväzy. Budú potrebovať palivo. Budú potrebovať muníciu, okrem humanitárnej podpory na pomoc s lekárskou pomocou, udržiavanie nemocníc pre zranených v boji a pre zranených civilistov,“ povedal vysoký predstaviteľ západnej spravodajskej služby.

„A budú potrebovať veľa munície a zásob zbraní, pretože ruské sily sú početne aj kvalitatívne lepšie,“ dodal.

Odhad ruských strát Američanov sa zhoduje s odhadom Ukrajiny. USA odhadujú, že zahynúť už mohlo 5 800 vojakov.

Predstavitelia sa domnievajú, že Rusko teraz mení taktiku. Invázia začala s modernejším prístupom kombinovaných zbraní, ktorá sa najskôr vyhýbala útokom na civilné obyvateľstvo. Teraz prichádza to, čo tento predstaviteľ nazval stratégiou „pomalého ničenia“. Predstavitelia predpokladajú pokračovanie bombardovanie ťažkými zbraňami a možnosť, že „desaťtisíce“ vojakov budú pochodovať na veľké ukrajinské mestá.

Americký prezident Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že sa domnieva, že Rusko sa úmyselne zameriava na civilistov na Ukrajine, ale odmietol sa vyjadriť k otázke, či si myslí, že Rusko pácha vojnové zločiny.

„Je jasné, že sú (to útoky)“ zamerané na civilistov, povedal Biden.

Na otázku, či si myslí, že Rusko pácha vojnové zločiny, Biden odpovedal. „Veľmi pozorne to sledujeme. Je príliš skoro to povedať.“

18:05 Rusko čaká rokovania s Ukrajinou vo štvrtok, témou má byť aj prímerie

Ruskí predstavitelia v stredu oznámili, že ukrajinskú delegáciu očakávajú na druhom kole mierových rozhovorov vo štvrtok. Témou rozhovorov má byť podľa ruských vyjednávačov aj prímerie. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

17:45 Slovensko neochvejne stojí pri Ukrajine, tvrdí Korčok 

Slovensko neochvejne stojí pri Ukrajine, ubezpečil šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Jurija Mušku. Počas stredajšieho stretnutia zároveň minister opätovne odsúdil ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine ako hrubé porušenie medzinárodného práva. Minister tiež veľvyslanca informoval o balíkoch pomoci i ďalších krokoch. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Ukrajina potrebuje všestrannú politickú podporu vrátane európskej perspektívy i finančnú a humanitárnu pomoc medzinárodného spoločenstva. Slovensko svojimi činmi opakovane dokázalo, že stojí pri Ukrajine,“ podčiarkol Korčok.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Okrem odsúdenia ruskej vojenskej agresie zdôraznil, že Ruská federácia musí predovšetkým okamžite ukončiť svoje vojenské aktivity na Ukrajine a plne rešpektovať jej územnú celistvosť. Aktuálna situácia je podľa neho bezprecedentná aj z pohľadu bezpečnostného poriadku na európskom kontinente. Minister veľvyslanca informoval aj o balíkoch pomoci pre Ukrajinu, ktoré schválila vláda SR, ako aj o ďalších plánovaných krokoch pre efektívne poskytovanie pomoci. Ubezpečil, že Slovensko bude Ukrajine naďalej všemožne pomáhať.

17:32 Už viac ako 1000 cudzincov prišlo bojovať za Ukrajinu, tvrdí Kuleba

Podľa údajov ukrajinských úradov sa do boja proti Rusku doteraz zapojilo viac ako 1000 cudzincov. V stredu to oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovala agentúra DPA.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

„Dobrovoľníci zo 16 krajín z celého sveta už prišli na Ukrajinu pripravení bojovať s ukrajinskými obyvateľmi proti agresorom,“ uviedol novinárom Kuleba. Ich počet podľa jeho slov už presiahol viac ako 1 000. Tieto informácie však podľa DPA nie je možné nezávisle overiť.

Z ktorých štátov dobrovoľníci pochádzajú, Kuleba neuviedol. Zdôraznil, že dodávky zbraní Ukrajine doteraz prisľúbilo 19 krajín.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o dočasnom bezvízovom režime pre zahraničných dobrovoľníkov, ktorí sa chcú pripojiť k obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou. Netýka sa to však občanov Ruska.

Zelenskyj v nedeľu vyzval cudzincov, aby prišli bojovať proti Rusku, pričom avizoval, že z nich chce vytvoriť samostatnú jednotku – Medzinárodnú légiu územnej obrany. Dekrét, ktorý začal platiť v utorok, umožní dočasné zrušenie vízovej povinnosti pre všetkých cudzincov, ktorí sa budú chcieť zapojiť do bojov na ochranu Ukrajiny. Zavádza sa na obdobie, počas ktorého bude v platnosti stanné právo.

17:10 Zadržali ruské deti zo základnej školy, ktoré protestovali proti vojne

16:44 EÚ uvalila sankcie na 22 bieloruských dôstojníkov

Európska únia v stredu uvalila sankcie na 22 vysokopostavených bieloruských vojenských dôstojníkov za úlohu Minska pri napomáhaní Rusku pri invázii na Ukrajinu. Na „čiernom zozname“ EÚ sa ocitlo šesť generálov a 16 plukovníkov.

16:29 Ukrajina žiada ruské matky, aby si prišli po zajatých vojakov

Ukrajina v stredu vyzvala znepokojené matky ruských vojakov zajatých na bojisku, aby si prišli vyzdvihnúť svojich synov. Podľa agentúry AFP je tento krok zjavnou snahou skomplikovať situáciu Moskve.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

„Bolo prijaté rozhodnutie odovzdať zajatých ruských vojakov ich matkám, ak si ich prídu vyzdvihnúť na Ukrajinu, do Kyjeva,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Týždeň po ruskej invázii na Ukrajinu Kyjev tvrdí, že doteraz zajal desiatky ruských vojakov, pričom na internete kolujú videá zmätených a odzbrojených mladých mužov v uniformách.

Kyjev sa snažil oslabiť podporu ruskej verejnosti v súvislosti s inváziou zriadením telefonickej linky pre ruských rodičov, aby zistili, či sú ich synovia mŕtvi alebo zajatí, pripomína AF

Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo telefónne čísla a e-mailovú adresu na poskytovanie informácií o zajatých Rusoch. Matky následne pozvú do Kyjeva, aby si vyzdvihli svojich nezvestných synov.

16:13 Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zablokoval web Hlavných správ

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) zablokoval web Hlavných správ. Na stránke identifikovali škodlivú aktivitu podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti. Pre TASR to uviedol hovorca Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Habara.

 „NBÚ rozhodol v zmysle zákona o kybernetickej bezpečnosti na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu,“ povedal Habara.

Hlavné správy už v stredu ráno upozorňovali čitateľov, že NBÚ pravdepodobne počas dňa vydá príkazy na ich vypnutie.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Inštitút blokovania zaviedla novela kybernetického zákona prijatá minulý týždeň v rámci opatrení súvisiacich so situáciou na Ukrajine. Zamedziť má šíreniu škodlivého obsahu na internete. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) môže kompetenciu využívať do konca júna 2022.

Za škodlivý obsah sa považuje programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.

15:53 Rusi mali dať ukrajinskému mestu údajne ultimátum, Mariupoľ čelí vysokým stratám

Ruská armáda mala dať ukrajinskému mestu Konotop ultimátum, že buď sa vzdajú, alebo budú čeliť bombardovaniu, povedal starosta mesta Artem Semenikhin.

„Ponúkli nám na výber: buď sa vzdáme, alebo to miesto zničia svojim delostrelectvom,“ povedal starosta mesta na videu, ktoré americký analytik Michael Horowitz, z bezpečnostnej poradenskej spoločnosti Le Beck International zavesil na sociálnu sieť Twitter, pripomína Newsweek.

Video of the #Russian delegation that came to the town of Konotop to „negotiate“ (i.e. threatened to level the city).

I don’t think I need to translate the reaction of the residents. pic.twitter.com/UIiJfeBLXe

— Michael A. Horowitz (@michaelh992) March 2, 2022

O ultimáte informovala aj tlačová agentúra Ukrajiny Ukrinform.

Starosta na verejnom zhromaždení povedal, že ak obyvatelia chcú budú naďalej spoločne brániť svoje mesto.

Boje prebiehajú aj v blízkosti hlavného mesta Kyjev, ako i v prístavnom strategickom meste Mariupoľ. Prístavné mesto čelí ťažkým stratám na životoch. Ruské a Ruskom podporované separatistické sily obkľúčili juhoukrajinské mesto s približne 400 000 obyvateľmi z troch strán, uvádza CNN.

„Už 12 hodín nás bez prestávky zrovnávajú so zemou,“ povedal primátor mesta Vadym Boychenko na televíznom kanáli Ukrajina 24, pripomína Daily Sabah. „Dnes nemôžeme brať ani ranených z ulíc, z domov a bytov, keďže ostreľovanie neprestáva.“

Russian vehicles were burnt in attempt to enter Mariupol https://t.co/xSUuVavflp #Ukraine pic.twitter.com/ZgLU4bz4Ta

— Liveuamap (@Liveuamap) March 2, 2022

Podľa niektorých správ je mesto odrezané od pitnej vody, predtým boli hlásené i výpadky elektriny.

Mariupoľ má pre Rusov strategický význam. Rusi prostredníctvom neho chcú vytvoriť pozemný koridor, ktorý by spájal Krym s južným Ruskom. Rusko ilegálne anektovalo Krym v roku 2014.

15:30 Ukrajina zatkla viac ako 60 mužov, ktorí sa nezákonne pokúšali opustiť krajinu

Ukrajinská pohraničná stráž zatkla viac ako 60 ukrajinských mužov, ktorí sa usilovali nezákonne prekročiť hranice s Moldavskom. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Na Ukrajine v súčasnosti platí stanné právo, na základe ktorého majú muži vo veku 18 až 60 rokov zakázané opustiť krajinu, pripomína DPA.

Ukrajinské úrady v stredu oznámili, že títo muži sa usilovali opustiť územie krajiny cez rieku Dnester. Po zadržaní ich okamžite odovzdali vojenským úradom.

V utorok úrady zatkli a odovzdali armáde 16 mužov. Niektorí z nich sa údajne pokúsili podplatiť príslušníkov pohraničnej stráže, aby um uľahčili prekročenie hraníc.

15:10 Rusi mali od začiatku invázie zabiť už 2 000 civilistov, tvrdí Ukrajina 

Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS) v stredu oznámila, že od začiatku ruskej invázie zahynulo v krajine 2 000 civilistov. Informovala o tom agentúra AP s tým, že túto bilanciu nie je možné nezávisle overiť.

„Ukrajina a ukrajinský ľud sa už viac ako 160 hodín bránia zákernému a cynickému útoku Ruska a Bieloruska. Každou hodinou strácame životy ďalších našich detí, žien a vojakov. Počas siedmich dní vojny Rusko zničilo stovky objektov dopravnej infraštruktúry, obytných budov, nemocníc a materských škôl,“ napísal ukrajinský úrad na svojom oficiálnom účte na sociálnej sieti Facebook.

Ukrajinské pohotovostné služby podľa vyhlásenia prišli o desať záchranárov a 13 ďalších sa zranilo pri plnení svojich úloh.

„Hlavné úsilie záchranárov je zamerané na záchranu ľudí. Zachránili sme životy viac ako 150 osôb, bolo uhasených viac ako 400 požiarov a evakuovaných bolo viac ako 500 ľudí. Pyrotechnici zneškodnili 416 výbušných zariadení,“ dodala DSNS.

14:55 Starosta Chersonu popiera, že by Rusko obsadilo jeho mesto

Starosta Chersonu popiera, že Rusko obsadilo jeho mesto. Ruské ozbrojené sily v stredu ráno tvrdili, že prevzali plnú kontrolu nad mestom, uvádza The Guardian.

Starosta mesta Igor Kolykhajev tvrdí opak a uvádza, že Cherson zostal pod kontrolou Ukrajiny. Starosta to uviedol v príspevku na Facebooku.

Dodal, že potrebuje nájsť spôsob, ako „pozbierať (telá) mŕtvych“ a „obnoviť elektrinu, plyn, vodu a kúrenie tam, kde sú poškodené“.

Agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ukrajinskú armádu píše, že boje v blízkosti mesta sa stále odohrávajú.

14:33 EÚ zakázala na svojom území prokremeľské médiá RT a Sputnik

Európska únia prijala sankcie proti Rusku v oblasti dezinformácií a manipulácií s informáciami. Členské krajiny eurobloku sa s platnosťou od stredy rozhodli zablokovať na území celej EÚ prístup k štátom vlastneným dezinformačným médiám – televízii RT (predtým Russia Today) a agentúre Sputnik.

Toto opatrenie sa opiera o nedeľňajšie vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá okrem iného uviedla, že v čase vojny „záleží na slovách“, a pripomenula, že Európania čelia masívnej propagande a dezinformáciám ohľadom ruskej invázie na „slobodnú a nezávislú“ Ukrajinu.

„Nedovolíme, aby podporovatelia Kremľa vylievali svoje jedovaté lži ospravedlňujúce Putinovu vojnu a aby rozdeľovali našu Úniu,“ konštatovala šéfka EK.

Šéf diplomacie EÚ v tejto súvislosti uviedol, že Únia robí dôležitý krok a „zatvára kohútik ruským štátom kontrolovaným médiám“.

Podľa EK televízny kanál RT a agentúra Sputnik sú nápomocné pri presadzovaní a podpore ruskej agresie proti Ukrajine, čo EÚ vníma ako významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a svoju bezpečnosť.

14:21 EÚ odstrihla viacero ruských bánk od SWIFT-u; Sberbank a Gazprombank ušetrila

Členské krajiny EÚ v stredu súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ. Uvádza to bruselský spravodajca TASR na základe informácií Európskej komisie (EK).

Komisia zdôraznila, že toto opatrenie rýchlo a efektívne zabráni sankcionovaným bankám vykonávať svoje finančné transakcie po celom svete. Rozhodnutie EÚ bolo úzko koordinované s jej medzinárodnými partnermi, ako sú Spojené štáty a Británia.

Zoznam dotknutých bánk bol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Patria tam napríklad VTB – druhá najväčšia banka v Rusku –, Bank Rossija, Otkrytije, Novikombank, Promsviazbank, Sovkombank a VEB.RF.

EÚ však neodpojila od systému SWIFT banky Sberbank a Gazprombank, ktoré sú hlavnými sprostredkovateľmi platieb za energiu v EÚ. Členské krajiny eurobloku vyjadrili obavy, že sankcionovanie týchto dvoch finančných inštitúcií povedie k nárastu cien energií v Európe.

14:07 Janukovyč má byť v Minsku, Putin ho údajne chce dosadiť 

Rusko chce znovu dosadiť do pozície ukrajinského lídra bývalého tamojšieho prezidenta Viktora Janukovyča, ktorého zosadili počas protivládnych protestov v rokoch 2013 – 2014. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na web Ukrajinská pravda a ukrajinskú spravodajskú službu.

Janukovyč, ktorý v roku 2014 utiekol do Ruska, sa vraj momentálne nachádza v Minsku. Kremeľ možno v súvislosti s ním pripravuje mediálnu operáciu alebo kampaň s cieľom priviesť Janukovyča späť na Ukrajinu. 

Už v januári Spojené kráľovstvo oznámilo, že Rusko plánuje dosadiť do vedenia ukrajinskej vlády promoskovskú osobnosť. Ministerstvo zahraničných vecí vtedy za potenciálneho kandidáta Kremľa označilo bývalého ukrajinského poslanca Jevhena Murajeva. (SITA) 

13:53 Z Ukrajiny evakuovali dvoch dánskych novinárov, ktorí utrpeli strelné zranenia

Dvaja dánski novinári, ktorí počas víkendu na Ukrajine, kde od minulého štvrtka prebieha ruská vojenská invázia, utrpeli strelné poranenia, opustili krajinu a sú na ceste do vlasti. V stredu o tom informoval ich zamestnávateľ, dánsky denník Ekstra Bladet, ako aj organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). TASR prevzala túto informáciu z agentúry AFP.

Reportér Stefan Weichert a fotograf Emil Filtenborg Mikkelsen boli postrelení v sobotu neďaleko mesta Ochtyrka, ležiaceho na severovýchode Ukrajiny zhruba 50 kilometrov od hraníc s Ruskom. Zranenia utrpeli napriek tomu, že mali na sebe nepriestrelné vesty po tom, čo ich auto zasiahla paľba neznámych útočníkov. Obaja novinári žili na Ukrajine už niekoľko rokov.

Noviny Ekstra Bladet v stredu ohlásili, že ich spolupracovníci „sú v bezpečnej krajine“ a „čoskoro budú v bezpečí doma v Dánsku“.

„Dánskych žurnalistov, ktorí boli na Ukrajine vážne zranení, evakuovali do Moldavska,“ povedala pre AFP Jeanne Cavelierová, šéfka pobočky RSF pre východnú Európu a strednú Áziu.

13:40 Navaľnyj vyzval Rusov, aby každý deň protestovali proti invázii na Ukrajinu

Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj prostredníctvom sociálnej siete Twitter vyzval v stredu obyvateľov Ruska, aby každý deň usporiadali protesty voči ruskej invázii na Ukrajinu. Apeloval na to, že Rusko nesmie byť „krajinou vystrašených zbabelcov“, ktorí „sa tvária, že si nevšímajú agresívnu vojnu voči Ukrajine, ktorú rozpútal náš, ako sa zdá, choromyseľný cár“ narážajúc na šéfa Kremľa Vladimira Putina.

„Vyzývam všetkých, aby vyšli do ulíc a bojovali za mier,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom na Twitteri. Rusov vyzval, aby sa nebáli toho, že sa za účasť na protivojnových demonštráciách dostanú do väzenia. „Putin nie je Rusko. Ak je teraz v Rusku vôbec niečo, na čo môžete byť najviac hrdí, je to tých 6 824 ľudí, ktorí boli zadržaní za to, že bez toho, aby ich musel niekto vyzvať, vyšli do ulíc s transparentmi (s nápisom) ‚Nie vojne’,“ uviedol.

„Nemôžeme už dlhšie čakať. Nech ste kdekoľvek – v Rusku, Bielorusku alebo na druhej strane planéty –, choďte na hlavné námestie svojho mesta každý deň v týždni a o 14.00 h cez víkend a vo sviatky,“ vyzval. „Ak ste v zahraničí, choďte na ruské veľvyslanectvá,“ dodal v rozsiahlom príspevku.

„Nedokážem, nechcem a nebudem ticho sledovať to, ako sa pseudohistorické nezmysly o udalostiach spred 100 rokov stali výhovorkou pre Rusov na zabíjanie Ukrajincov, a tiež pre Ukrajincov zabíjajúcich Rusov v snahe brániť sa,“ zdôraznil Navaľnyj.

„Je tretie desaťročie 21. storočia a my v televízii sledujeme správy o ľuďoch, ktorí horia v tankoch a v zbombardovaných domoch. Pozeráme sa na skutočné hrozby o začatí jadrovej vojny,“ povedal na margo krokov Putina, ktorý v nedeľu nariadil armáde, aby uviedla tzv. odstrašujúce, teda jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti.

13:20 Ruský minister zahraničia tvrdí, že tretia svetová vojna by bola ničivá 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že ak by došlo k tretej svetovej vojne, pravdepodobne by zahŕňala by jadrové zbrane a bola by ničivá, uvádza agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru RIA.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Minister odkazoval na slová amerického prezidenta Joea Bidena. Ten minulý týždeň v rozhovore uviedol, že alternatívou k ekonomickým sankciám na Rusko v dôsledku invázie na Ukrajinu, by bola len svetová vojna. 

„Máte dve možnosti. Začať tretiu svetovú vojnu – ísť do vojny s Ruskom fyzicky, alebo zabezpečiť, že krajina, ktorá koná tak v rozpore s medzinárodným právom, nakoniec zaplatí cenu za to, že to urobila,“ povedal Biden politickému komentátorovi Brianovi Tylerovi Cohenovi.

.@POTUS justifies severe sanctions on Putin: „You have two options. Start a third World War– go to war with Russia physically, or two, make sure that a country that acts so contrary to international law ends up paying the price for having done it.“ pic.twitter.com/0ehvN4IfWz

— Brian Tyler Cohen (@briantylercohen) February 26, 2022

Lavrov taktiež tvrdí, že Rusko, ktoré minulý týždeň spustilo takzvanú „špeciálnu vojenskú operáciu“ proti Ukrajine, by čelilo „skutočnému nebezpečenstvu“, ak by Kyjev získal jadrové zbrane.

12:51 Ak ukoristíš ruský tank, je tvoj, odkazuje vláda Ukrajincom

Obrnené vozidlá nemusia ani uvádzať v majetkovom priznaní.

Čaputová, Heger, Korčok, Naď a Kollár si zaslúžia uznanie za ukážkovú robotu, píše Vladimír Mičuda (NÁZOR)

12:50 Rusko podcenilo ochotu Ukrajiny brániť sa a schopnosť Západu zjednotiť sa

Rusko podcenilo ochotu Ukrajiny brániť sa a schopnosti ich ozbrojených síl koordinovane vzdorovať ruským silám. Zároveň podcenilo schopnosť Západu zjednotiť sa a prijať účinné opatrenia na podporu Ukrajiny v boji proti nim. Uviedol to pre TASR bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel.

12:48 Takmer 80 % Slovákov schvaľuje reakciu Slovenska na ruskú agresiu voči Ukrajine (PRIESKUM)

12:24 Diplomati EÚ sa dohodli na nových sankciách voči Bielorusku

Diplomati Európskej únie sa dohodli na nových sankciách proti bieloruskému režimu, ktorý Rusku pomohol podniknúť inváziu na Ukrajinu, potvrdilo v stredu francúzske predsedníctvo v Rade EÚ. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.

Nové opatrenia sa podľa diplomatov dotknú Bielorusov, ktorí pomáhajú ruským útokom na Ukrajine, avšak aj „niektorých ekonomických sektorov – najmä dreva, ocele a draslíka“, uviedlo francúzske predsedníctvo vo vyhlásení.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ tento týždeň priblížil, že jedným z cieľov nových sankcií voči Minsku je zastaviť vývoz akéhokoľvek bieloruského tovaru do EÚ.

Na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka sú stále uvalené sankcie zavedené v reakcii na jeho tvrdé potlačenie prodemokratických protestov, ktoré vypukli v auguste 2020.

Britská vláda v utorok oznámila, že Spojené kráľovstvo zavádza sankcie voči Bielorusku za jeho úlohu v ruskej invázii na Ukrajinu. Tento prvý balík sankcií zasiahne náčelníka generálneho štábu bieloruskej armády a prvého námestníka ministra obrany Viktora Guleviča a ďalších troch námestníkov ministerstva obrany, oznámila britská vláda v utorňajšej oficiálnej tlačovej správe. Týmto osobám bude znemožnené cestovať do Británie a ich aktíva v ostrovnej monarchii budú zmrazené.

12:07 Ambasádu v Kyjeve sme evakuovali, rušíme bezvízovú dohodu s Ruskom, hovorí Korčok

Slovenskú ambasádu v ukrajinskej metropole Kyjev evakuovali, diplomatický konvoj už smeruje na Slovensko. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok pred stredajším rokovaním vlády. Informoval aj o zrušení bezvízového styku pre držiteľov diplomatických pasov Ruskej federácie.

Korčok spresnil, že rozhodnutie o evakuácii zastupiteľského úradu v Kyjeve prišlo po zhodnotení situácie so slovenskými bezpečnostnými zložkami, čakalo sa len na vhodnú bezpečnostnú situáciu.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Diplomatický konvoj má tvoriť desať áut a 26 osôb. „Momentálne najkratšou cestou smerujú na Slovensko,“ uviedol s tým, že sú v ňom aj cudzí štátni príslušníci, novinári z Británie, Nemecka, ale aj občania Ukrajiny a deti.

Rezort podľa jeho slov ďalej situáciu na Ukrajine sleduje, no ostáva neprehľadná. Nechcel špekulovať, či ruské vojská úplne obkľúčia Kyjev a znemožnia odchod civilistov z mesta.

Čo sa týka zrušenia bezvízového styku, Korčok uviedol, že ide o krok koordinovaný s ostatnými štátmi Európskej únie. Znamená to, že držitelia diplomatických pasov Ruskej federácie budú musieť žiadať o víza. „Budú sa znova vydávať víza a zruší sa bezvízový styk,“ ozrejmil.

Priznal, že na stole je aj možnosť vyhostenia ruských diplomatov, no zatiaľ k tomu krajiny EÚ nepristúpili. Podstatné sú podľa neho teraz najmä kroky v podobe ekonomických sankcií.

11:30 Termobarické zbrane nie sú zakázané Ženevskými konvenciami

V posledných dvoch dňoch viaceré médiá vrátane Startitup prebrali správu z tlačovej agentúry SITA, ktorá sa odvoláva na zahraničný web BBC. Tá uvádzala, že Rusi mali vo vojne použiť proti Ukrajincom zakázané termobarické zbrane. Rovnako toto tvrdenie šírila ukrajinská ambasáda v Spojených štátoch, ktorá tvrdila, že zbrane sú zakázané Ženevskými konvenciami. Termobarické alebo vákuové bomby však zakázané žiadnym dohovorom nie sú, na rozdiel od kazetovej munície, ktorú majú Rusi tiež používať na civilné obyvateľstvo.

Práve fakt, že oficiálne nie sú ilegálne robí z termobarických zbraní ničivú silu.

Nasadenie termobarických bômb voči civilnému obyvateľstvu ale môže byť nezákonné. „Ak by sa napríklad použili v husto obývanej mestskej oblasti, kde by ste vedeli, že tam budú pravdepodobne civilisti, nárazová vlna alebo účinky výbuchu zbrane by boli dostatočne rozsiahle na to, aby zasiahli týchto civilistov, potom by to bolo nezákonné a to by bol vojnový zločin,“ povedal pre ABC odborník na medzinárodné právo profesor Ben Saul z univerzity v Sydney.

Termobarické zbrane v minulosti používalo Rusko, ich použitie bolo zdokumentované i v Sýrii a Čečensku. Použiť ich mali aj Spojené štáty voči Al-Káide.

11:01 Kremeľ tvrdí, že je pripravený rokovať s Ukrajinou, začať by mohli v stredu večer

Kremeľ v stredu oznámil, že ruská delegácia je pripravená pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom by sa mali podľa očakávaní začať v stredu večer. Informovala o tom agentúra AFP.

10:50 Zelenskyj: Rusko chce vymazať Ukrajincov, ich krajinu a jej dejiny

Rusko chce podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „vymazať“ Ukrajincov, ich krajinu a jej dejiny. Povedal to v novom videopríhovore zverejnenom v stredu, informuje agentúra AFP.

Zelenskyj reagoval na ruské raketové útoky, ktoré v utorok zasiahli televíznu vežu v hlavnom meste Kyjev. Tá sa nachádza v blízkosti rokliny Babyn Jar, kde nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili za dva dni vyše 30 000 ľudí, prevažne Židov.

Útok na miesto, kde sa nachádza pamätník tejto masakry, je podľa Zelenského dôkazom, „že mnohým ľuďom v Rusku je Kyjev úplne cudzí“.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Zelenskyj vyzval Židov na celom svete, aby sa postavili proti ruským útokom.

„Teraz sa obraciam na všetkých židov vo svete: Nevidíte, čo sa deje? Preto je veľmi dôležité, aby ste práve teraz vy, milióny, milióny Židov na celom svete, nemlčali. Nacizmus sa rodí z mlčania. Preto kričte o zabíjaní civilistov. Kričte o zabíjaní Ukrajincov,“ vyzval Zelensky, ktorý má židovské korene.

Počas nemeckej okupácie Ukrajiny bolo v rokline Babyn Jar zabitých podľa povojnových odhadov 100 000 – 150 000 vojnových zajatcov, komunistov, ukrajinských nacionalistov, Rómov a Židov.

10:40 Ekonomické sankcie pripravili o majetok najbohatších Rusov. Stratili 84 miliárd 

Ekonomické sankcie Západu vyvolané inváziou nariadenou ruským prezidentom Vladimirom Putinom primäli Západ k prijatiu tvrdých hospodárskych sankcií, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili majetky aj tých najbohatších Rusov.

Majetky ruských boháčov krvácajú. Putinovi miláčikovia prišli už o viac ako 84 miliárd dolárov

21 najbohatších Rusov prišlo v priebehu tohto roka, teda dvoch mesiacov, o 84 miliárd dolárov, pričom väčšina týchto strát bola zaznamenaná od vstupu ruských vojsk na územie Ukrajiny. Viac o tejto téme si môžeš prečítať v našom článku. 

10:20: Brutalita vojenskej invázie sa môže zhoršiť, obáva sa Wallace 

Britský minister obrany Ben Wallace sa obáva, že ruská invázia na Ukrajine začne byť brutálnejšia a Rusi začnú ešte viac útočiť na civilné ciele, uviedol minister v rozhovore pre SKY News.

Rusi začnú postupovať „tvrdšie, tvrdšie a nerozvážnejšie“, pričom invázia „značne“ zaostáva za plánom.

Rusov malo prekvapiť odhodlanie Ukrajincov bojovať a aj ich šikovná taktika, ktorá pozostáva napríklad z útokov na tankery pomocou dronov alebo ničenie železničnej infraštruktúry.

Ruská armáda taktiež utrpela nemalé straty na technike aj na životoch vojakov, očakávali dobytie veľkých miest ako Kyjev a Charkov za pár dní.

„Je to mesto (Charkov) s 1,4 miliónmi obyvateľov a Rusi majú na konte obete a zisťujú, že to ide veľmi pomaly.“

zdroj: AP Photo/Pavel Golovkin

Minister obrany varoval, že keďže náklady na vojenskú inváziu Ruska stúpajú, preto sa ruský prezident Vladimir Putin pravdepodobne uchýli k brutálnejšej vojenskej taktike.

„Myslím si, že Rusi si uvedomili, že Ukrajinci ich bojom stoja veľa a veľa obetí a Rusi utrpeli značné straty, oveľa viac, ako by plánovali,“ povedal Wallace.

Preto podľa ministra zmenia vojenskú taktiku a zintenzívnia bombardovanie veľkých miest, Wallence sa obáva aj kobercového bombardovania.

„A pomaly, ale isto sa budú snažiť obkľúčiť mestá a potom ich buď obísť, alebo bombardovať,“ vysvetlil minister.

„Obávam sa, že toto je brutalita, ktorej sme svedkami a bude sa to zhoršovať.“

9:22 Putin hasí paniku, z Ruska nemožno odcestovať s cudzou menou v hodnote 10 000 dolárov

Ruský prezident Vladimir Putin na základe dekrétu, ktorý podpísal, zakázal obyvateľom Ruska opustiť krajinu s finančnou hotovosťou v cudzej mene, ktorá by prekročila v prepočte 10 000 dolárov (približne 9 000 eur). V stredu o tom informovala agentúra DPA.

Tento krok má za cieľ zabrániť odlivu finančného kapitálu po tom, čo boli na Rusko uvalené tvrdé sankcie za inváziu na Ukrajinu. Dekrét začal platiť v stredu.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

DPA približuje, že mnoho ľudí v súvislosti s obavami z vyostrenia situácie odchádza aj z Ruska, pričom si zo svojich účtov masívne vyberajú peniaze. Dlhé rady pred bankomatmi v Moskve sa tvoria už niekoľko dní – niektoré z nich už nemajú k dispozícii nijakú hotovosť.

Dôvodom sú západné sankcie voči ruským bankám. V dôsledku nich už prestali fungovať niektoré platby kartami v obchodoch. Viacero druhov tovaru, napríklad vína či šampanského, zdraželo o niekoľko tisíc rubľov (niekoľko desiatok eur).

Keďže ruský rubeľ čelí bezprecedentnej devalvácii, ľudia sa obávajú, že pre vojnu prídu o svoje úspory. Mnohí preto nakupujú technické zariadenia, napríklad mobilné telefóny, ešte predtým, než dôjde k zvýšeniu cien a nebudú si ich môcť viac dovoliť.

Samotný Putin zdôvodnil obmedzenia vývozu cudzích mien „nepriateľskými“ krokmi Spojených štátov a ďalších krajín Západu voči Rusku. (TASR)

Európa oznámila „finančnú atómovku“. Určité ruské banky vyradí zo systému SWIFT

9:00 Rusko tvrdí, že má kontrolu nad mestom Cherson

Ruské ozbrojené sily prevzali plnú kontrolu nad mestom Cherson ležiacim na juhu Ukrajiny. Oznámil to v stredu hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. TASR o tom informuje na základe správy AFP. 

Civilná infraštruktúra a mestská doprava v Chersone fungujú podľa Konašenkova v bežnom režime. Mesto takisto nepociťuje nedostatok potravín a základného tovaru. Prebiehajú rokovania medzi ruským velením a správou mesta a regiónu o zachovaní fungovania sociálnej infraštruktúry, zabezpečení poriadku a bezpečnosti obyvateľstva, dodal Konašenkov.

Starosta Chersonu Ihor Kolychajev predtým uviedol, že príslušníci ruských inváznych vojsk dobyli v noci na stredu miestnu železničnú stanicu a prístav. Podľa neho v meste zahynulo množstvo ľudí, vojakov aj civilistov.

Ruské pozemné jednotky minulý týždeň vo štvrtok vstúpili na južnú Ukrajinu z územia polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Práve na juhu Ukrajiny dosahujú ruské invázne vojská najvýraznejšie úspechy. Ruská ofenzíva sa tam zameriava aj na mestá Odesa a Mykolajiv. (TASR)

8:53 Ľudia z ruskej FSB sabotovali útok na Zelenského, tvrdí ukrajinský predstaviteľ

Ešte v utorok ukrajinská strana hovorila o eliminácii komanda zabijakov čečenských jednotiek, ktoré malo za úlohu zavraždiť prezidenta Volodymyra Zelenského. Šéf ukrajinskej bezpečnostnej a obrannej rady Oleksiy Danilov vyhlásil, že Ukrajina sa o plánovanom útoku na prezidenta dozvedela od niekoho z ruskej federálnej bezpečnostnej služby (FSB).

„Môžem povedať, že tieto informácie sme obdržali od predstaviteľov FSB, ktorí už nechcú byť súčasťou tejto krvavej vojny,“ cituje Danilova Jerusalem Post. (JPost.com)

8:45 Bilancia bojov v Charkove

Ruské ostreľovanie ukrajinského mesta Charkov si za uplynulý deň vyžiadalo 21 mŕtvych a 112 zranených, oznámil v stredu na Facebooku šéf charkovskej regionálnej správy Oleh Sinehubov. TASR o tom informovala na základe správy denníka The Guardian.

Ukrajinské obranné pozície boli v noci na stredu „neustále pod nepriateľskou paľbou“, uviedol Sinehubov s tým, že ruská armáda útočila na severovýchodné a severné časti mesta. Zároveň potvrdil, že došlo k útoku na miestnu vojenskú nemocnicu.

Ukrajinská armáda predtým oznámila, že na druhé najväčšie mesto Charkov v noci na stredu zaútočili ruskí výsadkári. V meste podľa nich po výsadku Rusov vypukli ťažké boje.

Charkov zasiahli raketové útoky ruskej armády už v pondelok; tie si vyžiadali najmenej 11 obetí na životoch a desiatky zranených. Zničených bolo 87 obytných budov. (TASR)

8:40 Je to horšie ako pri Covide, hovorí sociologička

Ako naznačila sociologička Zuzana Kusá, svet sa plynulo, bez prestávky na vydýchnutie, ocitol v ďalšej krízovej situácii. Ešte pred týždňom sa totiž Slováci tešili z utíchajúcej vlny omikronu a zmierňovania proticovidových opatrení. Strach z vírusu ale razom vystriedal strach z vojny. 

Agresia, skepsa, násilie - horšie ako pri Covide. Sociologička opísala vplyv vojny na psychiku Slovákov

8:32 Medzinárodný súdny dvor začne pojednávanie v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko

Medzinárodný súdny dvor (ICJ) stanovil termíny pojednávaní v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko. Kyjev podal žalobu na ICJ v sobotu, pričom obvinil Rusko z plánovania genocídy na Ukrajine a požiadal o naliehavé „predbežné opatrenia“, ktoré nariadia Moskve, aby zastavila vojenskú kampaň. Zástupcovia Ukrajiny predstavia svoje argumenty 7. marca, ruskí právnici budú mať čas do 8. marca.

Predsedníčka ICJ, americká sudkyňa Joan E. Donoghue, poslala v utorok naliehavý odkaz ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, v ktorom zdôraznila, že je potrebné, aby Rusko „konalo tak, aby umožnilo akékoľvek nariadenie, ktoré môže súd vydať vo veci žiadosti, aby predbežné opatrenia mali primerané účinky“.

Medzinárodný súdny dvor rieši spory medzi štátmi. Dosiahnutie verdiktov zvyčajne trvá roky, ale nariadenia o predbežných opatreniach často vydáva rýchlo. (SITA)

8:22 Ukrajinka vedie bistro v Košiciach:

Vojna trvá 8 rokov, žiaľ, len teraz o nej hovorí svet. Som hrdá na Slovákov.

8:15 FOTO: Boje v meste Buča neďaleko Kyjeva

Ľudia si prezerajú vraky ruských vojenských vozidiel na ceste v meste Buča na západ od Kyjeva počas šiesteho dňa ruskej invázie na Ukrajine v utorok 1. marca 2022. FOTO: TASR/AP/Serhii Nuzhnenko

8:10 Agresia, skepsa, násilie – horšie ako pri Covide

Sociologička opísala vplyv vojny na psychiku Slovákov.

8:09 Dvořákova Praha odmietla ruského dirigenta, Nohavica Putinovu medailu nie

 Svoj program v reakcii na ruskú agresiu upravujú niektoré české kultúrne inštitúcie a akcie.

Festival Dvořákova Praha zrušil septembrové vystúpenie ruského dirigenta Valerija Gergijeva. Dôvodom je jeho podpora súčasnej ruskej zahraničnej politiky a ruského prezidenta Vladimira Putina, informuje spravodajská stanica ČT24.

Svoj program v reakcii na ruskú agresiu upravujú i niektoré ďalšie kultúrne inštitúcie a akcie. Festival Dvořákova Praha zrušil septembrové vystúpenie ruského dirigenta Valerija Gergijeva. Dôvodom je jeho podpora súčasnej ruskej zahraničnej politiky a ruského prezidenta Vladimira Putina.

Naopak, český folkrockový pesničkár Jaromír Nohavica nechce vracať vyznamenanie, ktoré od Putina pred časom dostal – dostal ho podľa svojich slov za piesne, nie za boje. Slovácke divadlo sa svoj názor na aktuálnu situáciu rozhodlo povedať zaradením novej hry o ruských dezinformáciách.

8:08 Najväčšia ruská banka Sberbank odchádza z európskeho trhu

Ruská banka Sberbank definitívne odchádza z európskeho trhu. Dôvodom sú sankcie uvalené Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vzhľadom sa súčasné podmienky sa Sberbank rozhodla odisť z európskeho trhu,“ uviedla banka vo vyhlásení, ktoré citovali ruské tlačové agentúry. Dcérske spoločnosti Sberbanky v európskych krajinách sužuje „nadmernému odlivu hotovosti“ a ich zamestnanci a pobočky sú terčmi vyhrážok, dodal tento najväčších poskytovateľov hypotekárnych úverov v Rusku.

8:06 ANKETA: Slováci v zahraničí:

Po koronakríze objavujeme dávku ľudskosti. Chcem sa vrátiť na Slovensko, aké si ho pamätám.

Expert o Putinovi: Nezmieril sa s rozpadom Sovietskeho zväzu. Aj Hitler sa tak správal, opísal historik

8:05 Čaputová, Heger, Korčok, Naď a Kollár si zaslúžia uznanie za ukážkovú robotu (názor)

Pandémia slovenských politikov skúšala, či zvládnu vážnu krízu, ktorá určite zmení životy všetkých Slovákov. Covid-19 však rozdelil spoločnosť viac ako kedykoľvek predtým, politici si nevedeli prísť na meno, a to nielen opoziční a koaliční. Aj vláda bola rozhádaná ako besné psy, píše šéfeditor Vladimír Mičuda.

7:55 Ceny ropy stúpli, zdraželo aj zlato

Ceny ropy v utorok vzrástli. Aprílové dodávky ľahkej americkej ropy zdraželi o 7,69 USD na úroveň 103,41 USD za barel. Májové dodávky severomorskej ropy Brent posilnili o 7 USD na 104,97 USD za barel.

Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu tiež stúpla, a to o 29 centov na 3,09 USD za galón. Posilnili aj ceny drahých kovov. Zlato zdraželo o 43,10 USD na hodnotu 1 943,80 USD za uncu. Cena striebra sa zvýšila o 1,17 USD na úroveň 25,54 USD za uncu.

7:30 Veľká Británia Uvalila sankcie na Bielorusko za jeho rolu pri ruskej invázii

Spojené kráľovstvo uvalilo prvú vlnu sankcií proti Bielorusku za jeho rolu v ruskej invázii na Ukrajinu. Sankcie sa zameriavajú na štyroch vojenských predstaviteľov a dva vojenské podniky. Britská ministerka zahraničia Liz Truss uviedla, že Bielorusko pocíti ekonomické následky jeho podpory ruského prezidenta Vladimira Putina. Bielorusko umožnilo zhromaždiť sa ruským vojakom pri Ukrajine a následne ju odtiaľ napadnúť.

7:03 Ruskí vojaci sú už v uliciach Chersonu

Starosta juhoukrajinského mesta Cherson Ihor Kolychajev uviedol, že príslušníci ruských inváznych vojsk dobyli v noci nadnes miestnu železničnú stanicu a prístav. Podľa jeho slov sa ruská okupácia mesta už začala, informovala v stredu stanica BBC.

Situácia v Chersone zostáva podľa BBC nejasná. Podľa správ miestnych médií sa už ruskí vojaci pohybujú po uliciach tohto takmer 300-tisícového mesta. „Boje stále pokračujú a okupácia nášho mesta už začala,“ povedal chersonský starosta pre miestnu rozhlasovú stanicu.

Podľa jeho slov už v meste zahynulo množstvo ľudí, vojakov aj civilistov. Miestne úrady sa podľa neho snažia, aby sa obyvatelia evakuovali alebo uchýlili do krytov. Podľa ukrajinského ministerstva vnútra v meste pokračujú boje a zatiaľ zostáva pod ukrajinskou kontrolou, uvádza The Guardian. Podľa jedného z predstaviteľov miestnej samosprávy si už ruský útok na Cherson vyžiadal zhruba 200 obetí.

7:00 Svetová banka pripravuje pre Ukrajinu trojmiliardový balík pomoci

Svetová banka (SB) pripravuje balík pomoci pre Ruskom napadnutú Ukrajinu vo výške troch miliárd dolárov. Balík bude zahŕňať aj minimálne 350 miliónov dolárov určených na okamžitú pomoc Kyjevu. 

Prvá tranža pomoci „bude predložená na schválenie (výkonnej) Rade (SB) ešte tento týždeň; po nej bude nasledovať 200-miliónový balík rýchlej podpory pre (ukrajinské) zdravotníctvo a školstvo“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení SB a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré zároveň odsúdilo ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a jej vážne ekonomické a humanitárne dôsledky.

6:30 SÚHRN za posledných 24 hodín:

• Ukrajinská armáda oznámila, že na druhé najväčšie mesto Charkov v noci zaútočili ruskí vojenskí výsadkári. V meste podľa nich po výsadku Rusov vypukli boje o miestnu vojenskú nemocnicu. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete.
• Americkí vojaci budú s plným nasadením brániť „každý kúsok“ územia členských krajín NATO pred prípadným ruským útokom. Na samotnej Ukrajine však proti ruským inváznym silám bojovať nebudú. V prejave o stave Únie to v utorok vyhlásil americký prezident Joe Biden, ktorý vo svojom vystúpení označil šéfa Kremľa Vladimira Putina za diktátora, ktorého je potrebné zastaviť. 

zdroj: TASR/AP

• Americký prezident Joe Biden prisľúbil Ukrajincom v ich boji proti Rusku všemožnú pomoc vrátane vojenskej, ekonomickej a humanitárnej podpory. Spojené štáty podľa neho poskytnú Kyjevu priamu pomoc prevyšujúcu miliardu dolárov. Na začiatku prejavu sa členovia oboch komôr Kongresu USA postavili a potleskom vzdali hold boju ukrajinského ľudu voči ruským agresorom. Privítali tiež ukrajinskú veľvyslankyňu v USA, ktorá bola prítomná pri prednesení prejavu.
• Americký prezident Joe Biden vo svojom prejave o stave Únie oznámil, že Spojené štáty uzavrú svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá, rovnako ako to už urobili viaceré európske krajiny a Kanada. Súčasne avizoval, že Spojené štáty podniknú tvrdé opatrenia voči ruským oligarchom. V spolupráci s európskymi spojencami budú podľa jeho slov vyšetrovať ich aktivity a zabavovať im luxusné jachty, byty a súkromné lietadlá.

zdroj: TASR/Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

• Americké tajné služby začali v posledných dňoch prioritne skúmať duševné rozpoloženie šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho možnú súvislosť s eskalujúcou vojnou na Ukrajine. Informovala o tom v utorok televízia CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s celou záležitosťou. Niektorí pozorovatelia, ktorí dlhodobo sledujú kroky ruského prezidenta, vyjadrujú presvedčenie, že jeho kroky z poslednej doby sú čoraz nepredvídateľnejšie a iracionálnejšie.
• Svetová banka (SB) pripravuje balík pomoci pre Ruskom napadnutú Ukrajinu vo výške troch miliárd dolárov. Balík bude zahŕňať aj minimálne 350 miliónov dolárov určených na okamžitú pomoc Kyjevu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie SB.
• Európsku divíziu najväčšej ruskej banky čaká bankrot v dôsledku tvrdých sankcií, ktoré západ uvalil na Rusko v reakcii na útok voči Ukrajine. 

zdroj: TASR/AP Photo/Ng Han Guan, File

• Americká spoločnosť Apple v utorok oznámila, že úplne pozastavuje predaj svojich produktov v Rusku v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. K podobnému kroku z rovnakých dôvodov pristúpila aj veľká nadnárodná spoločnosť ExxonMobil, ktorá ukončí svoje aktivity pri ťažbe ropy pri Sachaline. Ďalšia veľká americká spoločnosť Boeing krátko nato oznámila, že pozastavuje technickú podporu pre ruské letecké spoločnosti.
• Poľská katolícka charitatívna organizácia Caritas Poland v utorok oznámila, že prijme 2 000 detí z ukrajinských sirotincov. Prvá skupina pozostávajúca z 300 detí príde do Poľska v stredu.

(TASR)

6:03 Poľsko prijme 2 000 detí z ukrajinských detských domov

Poľská katolícka charitatívna organizácia Caritas Poland v utorok oznámila, že prijme 2 000 detí z ukrajinských sirotincov. Prvá skupina pozostávajúca z 300 detí príde do Poľska v stredu.

„Naši východní susedia hovoria o humanitárnej katastrofe, ktorá sa rýchlo blíži,“ povedal pre agentúru PAP riaditeľ poľskej charity Marcin Izycki. „Rozhodli sme sa reagovať na krízu na Ukrajine a poskytnúť útočisko v našej krajine tým najzraniteľnejším,“ dodal.

4:09 Mesto Charkov je pod útokom, pristáli tam ruskí výsadkári. Zaútočiť mali na jednu z vojenských nemocníc

Ukrajinská armáda oznámila, že na druhé najväčšie mesto Charkov v noci zaútočili ruskí výsadkári. V meste podľa nich po výsadku Rusov vypukli ťažké boje, informovala agentúra AFP.

„Príslušníci ruských výsadkových jednotiek pristáli v Charkove… a napadli miestnu nemocnicu. Pokračujú boje medzi útočníkmi a Ukrajincami,“ uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram.  Podľa stanice BBC, ktorá sa odvolala na ukrajinskú agentúru UNIAN a predstaviteľov ukrajinskej armády, ruskí výsadkári napadli jednu z miestnych vojenských nemocníc. BBC však túto informáciu nedokázala overiť z iných zdrojov.

Podľa informácií Ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU k ruskému výsadku v približne 1,5-miliónovom Charkove došlo krátko pred 3.30 h miestneho času, píše denník The Guardian.

4:06 Ruské jednotky sa podľa BBC zmocnili mesta Cherson. Pri bojoch zomrelo 200 ľudí, mnohí majú byť civilisti, povedal miestny zastupiteľ

4:05 Americkí vojaci budú brániť „každý kúsok“ územia členov NATO

Americkí vojaci budú s plným nasadením brániť „každý kúsok“ územia členských krajín NATO pred prípadným ruským útokom. Na samotnej Ukrajine však proti ruským inváznym silám bojovať nebudú. V prejave o stave Únie to v utorok vyhlásil americký prezident Joe Biden, informovala televízia CNN.

2:05 Biden: Putin podcenil razanciu a jednotu Západu

Šéf Kremľa Vladimir Putin pri svojom útoku voči Ukrajine podcenil reakciu Západu a neočakával, že západné krajiny zareagujú tak razantne a jednotne. Uvádza sa to v texte prejavu o stave Únie, ktorý prezident USA Joe Biden prednesie v noci na stredu SEČ.

„Putinova vojna bola vopred naplánovaná a ničím nevyprovokovaná. Odmietol diplomatické snahy. Myslel si, že Západ a NATO nezareagujú. Myslel si, že nás rozdelí… Putin sa mýlil. Boli sme pripravení,“ píše sa v texte Bidenovho prejavu.

Americký prezident v ňom ďalej vyjadruje presvedčenie, že diktátori „musia pykať“ za svoje agresívne činy, lebo spôsobia ešte viac zmätku a chaosu. Zároveň ubezpečuje, že Severoatlantická aliancia aj v súčasnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní mieru a stability v Európe a bezpečnosti európskych spojencov, píše agentúra AP.

2:04 Americké tajné služby sa pokúšajú preskúmať Putinov duševný stav

Americké tajné služby začali v posledných dňoch prioritne skúmať duševné rozpoloženie šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho možnú súvislosť s eskalujúcou vojnou na Ukrajine. 

Správa prichádza v čase, keď niektorí pozorovatelia, ktorí dlhodobo sledujú kroky ruského prezidenta, vyjadrujú presvedčenie, že jeho kroky z poslednej doby sú čoraz nepredvídateľnejšie a iracionálnejšie.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poprední predstavitelia americkej administratívy požiadali tajné služby, aby získali aktuálne informácie o Putinovom psychickom rozpoložení a o tom, ako na neho vplýva neočakávane jednotná a razantná reakcia Západu.