Slováci ani náhodou nie sú najväčší „makači“ v EÚ. Rebríčku kraľuje 43-hodinová šichta

  • V rámci Európy ani zďaleka neodpracujeme najviac hodín, no ani najmenej
  • Rebríček ukázal priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň
Zamestnanec pracuje, pozerá na čas, hodiny na ruke, pracovný týždeň
Archív Canva
  • V rámci Európy ani zďaleka neodpracujeme najviac hodín, no ani najmenej
  • Rebríček ukázal priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň

Za jeden pracovný týždeň Slováci v priemere ani zďaleka neodpracujú najviac hodín. To isté platí aj pri pohľade na krajiny s najviac voľným režimom. Slovensko sa v počte hodín odpracovaných za jeden týždeň nachádza približne v polovici rebríčka.

Oficiálny štatistický úrad Európskej únie bral vo svojom prieskume do úvahy len európske krajiny a ich priemerný počet odpracovaných hodín za jeden týždeň v roku 2022. V zostavenom rebríčku nenájdeš všetky krajiny Európy vrátane Ukrajiny či Ruska. Boli však doň zahrnuté aj viaceré štáty mimo EÚ.

Výsledky sa v rámci skúmaných krajín podstatne líšia, vysvetľuje Euronews. Kratší priemerný pracovný týždeň vykázali najmä krajiny s vyšším počtom zamestnancov na čiastočný úväzok. Podľa agentúry TASR však týmto spôsobom pracuje len 3,1 percenta ľudí. V Česku sa tak zamestnáva 6 percent.

Z prieskumov vyplýva, že zamestnanci na Slovensku majú obavy, že by pri práci na skrátený úväzok prišli o výhody, ktoré im ponúka zmluva na plný úväzok.

Práca z domu

Modely práce sa v posledných rokoch menia. Zvýšila sa miera práce z domu a niektoré spoločnosti teraz poskytujú flexibilnejšie možnosti práce na diaľku.

Vo viacerých krajinách sa skúšali aj štvordňové týždne s rovnakým pracovným zaťažením. V roku 2022 odpracovali zamestnaní ľudia v celej EÚ vo veku 20 – 64 rokov v priemere 36,2 hodiny týždenne. Oproti údajom spred pandémie z roku 2019 ide o 24 minút menej.

Po porovnaní európskych krajín je zrejmé, že najviac hodín sa odpracuje na Balkáne. 

Agentúra Eurostat nezískala údaje z roku 2022 z každej uvedenej krajiny. Presný rok údajov z týchto krajín nájdeš v zátvorke v rebríčku uvedenom nižšie.

Rebríček top 10 (2022)

1. Turecko – 42,9 hod. (2020)

2. Čierna Hora – 42,8 hod. (2020)

3. Srbsko – 42,3 hod.

4. Grécko – 39,7 hod.

5. Rumunsko – 39,7 hod.

6. Poľsko – 39,5 hod.

7. Bulharsko – 39,2 hod.

8. Severné Macedónsko – 39 hod. (2020)

9. Lotyšsko – 38,6 hod.

10. Slovinsko – 38,5 hod.

Ako sa umiestnilo Slovensko? Ďalšie štatistiky nájdeš na druhej strane>>>

Poliaci teda obsadili celkovo 6. priečku. Pri pohľade na zvyšok rebríčka nás zaujímalo, ako sa umiestnili zvyšné štáty V4. Tesne za desiatimi krajinami s najvyšším počtom hodín sa ocitlo Maďarsko a obsadilo 11. priečku. Medzi Slovákmi a Čechmi štatistiky neukázali takmer žiadny rozdiel a umiestnili sa na 17. a 18. priečke.

Všetky krajiny Vyšehradskej štvorky však výrazne presiahli celkový priemer Európskej únie.

Zvyšné krajiny nad priemerom EÚ (2022)

11. Maďarsko – 38,5 hod.

12. Litva – 38,3 hod.

14. Chorvátsko – 38 hod.

15. Portugalsko – 37,9 hod.

16. Cyprus – 37,9 hod.

17. Slovensko – 37,8 hod.

18. Česko – 37,7 hod.

19. Malta – 37,3 hod.

20. Estónsko – 36,8 hod.

21. Španielsko – 36,5 hod.

22. Spojené kráľovstvo – 36,4 hod. (2019)

– Priemer Európskej únie – 36,4 hod.

V ktorých krajinách sa pracuje najkratšie? Odpoveď nájdeš na ďalšej strane>>>

Krajiny s najkratším pracovným týždňom nájdeš na západe a severe Európy. Absolútnym víťazom sa stalo Holandsko, no hneď druhí skončili susedia z Rakúska. Zle sa nemajú ani v Škandinávii, v Nemecku, Belgicku či Luxembursku.

Krajiny pod priemerom EÚ (2022)

23. Švajčiarsko – 36,3 hod.

24. Island – 36,3 hod.

25. Taliansko – 36,2 hod.

26. Francúzsko – 36,2 hod.

27. Írsko – 36 hod.

28. Švédsko – 35,9 hod.

29. Luxembursko – 35,5 hod.

30. Fínsko – 34,9 hod.

31. Belgicko – 34,9 hod.

32. Nemecko – 34,6 hod.

33. Dánsko – 34,6 hod.

34. Nórsko – 34,1 hod.

35. Rakúsko – 33,7 hod.

36. Holandsko – 32,4 hod.

Práca na skrátený úväzok na Slovensku

Ministerstvo práce pre agentúru TASR uviedlo, že pri skrátených úväzkoch je problém aj s organizáciou práce. Keď má firma väčší počet zamestnancov, má aj viac povinností. Zamestnávateľ musí totiž na zvyšok pracovného času vytvoriť ďalší skrátený pracovný úväzok, ktorý musí obsadiť. Napriek tomu je príležitostí dostatok.

„Slovenská legislatíva vytvára dostatočný rámec pre prácu na čiastočné úväzky, napríklad tehotné zamestnankyne a zamestnanci trvalo starajúci sa o dieťa do 15 rokov môžu žiadať o úpravu pracovného času,“ uviedol rezort.

V Maďarsku pracuje 4,2 % zamestnaných na skrátený úväzok, v Poľsku je to 5,4 % a v Českej republike 6 %.

Prekážkou pri práci na čiastočný úväzok je podľa rezortu aj výška príjmu. Pri minimálnej mzde 700 eur v hrubom je výška príjmu pri polovičnom úväzku 350 eur. Motiváciou pre takýto úväzok môže teda byť napríklad to, že osoba má aj iné príjmy alebo zdroje.

V krajinách Európskej únie sa podiel práce na skrátený úväzok v porovnaní s dlhými pracovnými úväzkami pohybuje na úrovni 21 %. Na Slovensku to bolo počas rokov 2016 až 2020 od 5,8 % do 4,6 %, no v rokoch 2021 a 2022 klesla krajina na úroveň 3,1 percenta.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska

Zdroje: Euronews, TASR, Archív SIU

Najnovšie videá

Trendové videá