Slováci antivaxerom neveria, koronavírus však priniesol spŕšku dezinformácií a falošných správ
- Slovensko sa aj počas koronavírusu musí popasovať s dezinformáciami a konšpiračnými teóriami
- Najnovšie sa k téme vyjadrilo aj ministerstvo, ktoré priznáva, že komunikácia štátu má rezervy
- Slovensko sa aj počas koronavírusu musí popasovať s dezinformáciami a konšpiračnými teóriami
- Najnovšie sa k téme vyjadrilo aj ministerstvo, ktoré priznáva, že komunikácia štátu má rezervy
Slovenské Ministerstvo obrany vydalo správu o šírení nepravdivých informácií a dezinformácií, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku. Ministerstvo v dokumente priznáva, že štát výrazne zaostáva v boji proti konšpiráciám a dezinformačné weby majú vyšší počet interakcií.
Dokument, ktorý publikovalo ministerstvo, má 10 strán. V ňom analyzuje niektoré dezinformačné weby a poukazuje na ich komunikáciu smerom k verejnosti.
Z analýzy ministerstva vyplýva, že cieľom dezinformačných webov je spochybňovať euroatlantickú orientáciu SR, spochybňovať Európsku úniu ako funkčnú inštitúciu a vykresľovať najmä Ruskú federáciu ako obeť Západu.
„Ide najmä o tzv. alternatívne médiá a taktiež niektorých politických predstaviteľov. Dezinformačné facebookové stránky majú niekoľkonásobne väčší počet interakcií ako facebookové stránky štátnych inštitúcií,“ píše sa v dokumente.
V interakciách vedú konšpiračné Hlavné správy, ministerstvo výrazne zaostáva.
Antivaxeri a koronavírus z Litvy
Podľa ministerstva je potrebné zvýšiť informovanosť, komunikáciu s verejnosťou a transparentnosť. Jeden z najčastejších hoaxov v kontexte koronavírusu bolo špekulovanie o pôvode ochorenia COVID-19. Niektorí ho označovali za výplod USA, iní zas, že „ušiel“ z laboratória v Číne alebo Rusku.
„Dezinformácie s cielenou agendou sa šírili predovšetkým z Číny, Ruskej federácie (RF) a Iránu. Irán šíril prevažne reaktívne informácie, aj tie v obmedzenej miere, boli zamerané predovšetkým na USA,“ píše Dominik Štepanovič, autor textu ministerstva.
Ten ďalej uvádza, že pobaltské krajiny zažili omnoho väčšiu vlnu dezinformácií ako Slovensko. Ruské médiá šírili hoax o tom, že koronavírus vznikol v laboratóriu v Litve.
Slovensko sa nevyhlo cieleným konšpiráciám, ktoré šírila aj extrémistická strana ĽSNS. Ide hlavne o šírenie hoaxu o tom, že sa cez Slovensko ženú vojská americkej armády a smerujú na východ.
Nepoužiteľné respirátory
Marian Kotleba prednedávnom hovoril aj o škodlivosti vakcín a špekuloval nad myšlienkou, že súčasťou vakcíny budú aj mikročipy, ktoré nám budú aplikované spolu s vakcínou.
Ministerstvo však hovorí o prekvapení, keď zistilo, že len 68% opýtaných Slovákov by sa dalo zaočkovať proti novému koronavírusu. Toto číslo je relatívne nízke v porovnaní s tým, koľko Slovákov dôveruje očkovaniu.
„Tento výsledok je v kontraste s výsledkami prieskumu Eurobarometra z roku 2019 týkajúceho sa postojov Európanov k očkovaniu. Z prieskumu vyplýva, že 84 % občanov SR (EÚ priemer 85 %) je presvedčených, že očkovanie je účinný spôsob prevencie infekčných chorôb a ochrany seba aj iných,“ píše sa v dokumente.
Príkladom môže ísť Taiwan
Konšpiračné médiá sa venovali aj vyzdvihovaniu pomoci z Číny alebo Ruska, avšak pomoci z EÚ nevenovali žiadnu pozornosť.
Taktiež ignorovali následné správy z najviac postihnutých krajín, ktoré hovorili napríklad aj o tom, že pomoc Číny bola úplne zbytočná, keďže kvôli ich respirátorom museli v Španielsku skončiť v karanténe stovky zdravotníkov.
Španieli dokonca museli vrátiť respirátory späť do Číny. Ministerstvo dáva do popredia Taiwan ako príklad krajiny, kde ľudia neveria dezinformáciám a spoliehajú sa na oficiálne zdroje.
„Taiwanská vláda sa vyznačuje vysokou úrovňou transparentnosti a je citlivá na verejnú mienku. V roku 2018, počas komunálnych volieb, dochádzalo k mnohým dezinformačným útokom pripomínajúcim tie v Pobaltí. Cieľom bola diskreditácia kandidátov a politických strán,“ píše sa v dokumente s tým, že na odrazenie tohto vplyvu sa vláda rozhodla zlepšiť komunikáciu smerom k verejnosti.
Medzi stratégie patrila zvýšená komunikácia na sociálnych sieťach, v ktorej boli dostatočne komunikované ciele zavedených opatrení a zvýšenie vládnej transparentnosti.