Slováci bažia po predčasných voľbách. Za pád vlády môže Matovič, myslí si cez 40 %

Šesťdesiatpäť obyvateľov SR si myslí, že súčasná situácia by sa mala vyriešiť predčasnými voľbami. Ďalších 22 percent si myslí, že vláda v demisii by mala dovládnuť do riadneho termínu volieb. Osem percent volá po menovaní úradníckej vlády. Vyplýva to z volebného modelu a potenciálu strán, ktorý v decembri realizovala agentúra Median.

„Po predčasných voľbách volajú častejšie ľudia vo veku 30 až 59 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Banskobystrického a Nitrianskeho kraja,“ ozrejmila agentúra.

Päťdesiatšesť percent respondentov, ktorí volajú po predčasných voľbách, v prieskume deklarovalo, že by sa mali konať už v prvom kvartáli roka 2023.

„Ďalších 36 percent volá po termíne v druhom kvartáli roka 2023. Len šesť percent je za letný termín a len jedno percento za neskorší termín,“ doplnila agentúra.

Vyše 70 percent respondentov považuje podľa prieskumu za správne pre ďalšie fungovanie našej krajiny vyslovenie nedôvery vláde Národnou radou SR. Opačný názor má 22 percent opýtaných.

Prieskum sa konal od 19. do 23. decembra na vzorke 1 006 respondentov.

Vedie Hlas

Najvyššou podporou pri hypotetických voľbách do Národnej rady (NR) SR disponuje politická strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), ktorú by volilo 19,1 percenta ľudí. Je nasledovaná stranou Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) s podporou 16,7 percenta a hnutím Progresívne Slovensko (PS) s 14,1 percentom. Vyplýva to z volebného modelu Median.sk.

Za PS by sa ďalej umiestnilo hnutie Republika s 9,6 percentom, strana Sloboda a Solidarita (SaS) so 6,5 percentom a do parlamentu by sa dostalo i hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) s podporou 6,3 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so 6,1 percentami a Sme rodina s podporou rovných 6 percent.

Do parlamentu by sa nedostala strana Aliancia Szövestég s 2,7 percentami, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (Kotlebovci-ĽSNS) a Za ľudí s podporou dvoch percent. Prieskum bol realizovaný prostredníctvom online a telefonického opytovania na vzorke 1 006 respondentov v období od pondelka 19. decembra do piatku 23. decembra.

Správne riešenie

Po komunálnych voľbách v tomto roku deklarovalo ochotu zúčastniť sa na voľbách do NR SR 50 percent opýtaných, no dnes to je 76 percent. Ďalšia štvrtina účasť odmieta, pričom 14 percent ju odmieta úplne. Svojím rozhodnutím si je podľa volebného modelu istých 45 percent ľudí, ktorí by sa zúčastnili na voľbách a vedia uviesť stranu alebo hnutie, ktoré by volili. Tretina respondentov si nie je úplne istých a mohlo by u nich dôjsť k prípadnej zmene voľby. Ďalších dvadsať percent tvrdí, že si nie sú príliš alebo vôbec istí.

Viac ako 70 percent dospelej populácie obyvateľov Slovenska považuje vyslovenie nedôvery vláde za správne pre ďalšie fungovanie našej krajiny. Takmer dve tretiny obyvateľov si myslí, že súčasná situácia by mala byť vyriešená predčasnými voľbami a viac ako 90 percent z nich deklaruje, že parlamentné voľby by sa mali konať v prvej polovici budúceho roka.

Dvadsaťdva percent respondentov si myslí, že súčasná vláda by mala dovládnuť v demisii do riadneho termínu volieb a len osem percent preferuje úradnícku vládu. Predčasné voľby si prajú najmä ľudia vo veku 30 – 59 rokov, ľudia so stredoškolským vzdelaním alebo obyvatelia Banskobystrického a Nitrianskeho kraja. Predčasné voľby chcú najmä voliči Hlasu-SD, Smeru-SD, Republiky, Aliancie či Kotlebovci – ĽSNS.

Slováci si myslia, že za to môže Matovič

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 41 percent Slovákov si myslí, že za pád vlády môže líder OĽANO Igor Matovič a 15 percent je presvedčených, že zaň môže predseda SaS Richard Sulík. Matovič je za pád vlády zodpovedný hlavne podľa ľudí vo veku 18 – 29 rokov a 50 – 59 rokov, taktiež podľa obyvateľov Bratislavského kraja alebo podľa tých, ktorí deklarujú podporu stranám SaS, PS alebo Hlas-SD.

Sulíka zodpovedného za pád vlády označujú najmä ľudia vo veku 60 – 69 rokov, obyvatelia Žilinského a Košického kraja alebo tí, ktorí podporujú hnutia OĽANO, Sme rodina a KDH.

Tretina respondentov však uviedla, že za pád vlády je zodpovedná celá pôvodná vládna koalícia. Dvadsaťdva percent opýtaných nepovažuje pád vlády za vhodné riešenie. Ako nesprávne považujú vyslovenie nedôvery vláde častejšie mladší vo veku 18 – 39 rokov, no aj tí, ktorí deklarujú podporu stranám OĽANO, KDH alebo Sme rodina.

Prieskum taktiež ukázal, že vládnu koalíciu v zoskupení strán Hlas-SD, Smer-SD a Republika by si želalo 18 percent obyvateľov, 16 percent uviedlo ako najprijateľnejšiu širokú koalíciu strán PS, SaS, Sme rodina, KDH a OĽANO. Ďalších 15 percent voličov si najideálnejšiu koalíciu predstavuje v zoskupení strán Hlas-SD, PS, SaS a 14 percent by si prialo koalíciu v zostave Hlas-SD a Smer-SD.

Najvyšším volebným potenciálom disponuje Hlas-SD, presahuje viac ako 30 percent. Za ňou nasleduje mimoparlamentné hnutie PS s 25,3 percentami a v tesnom závese opozičná strana Smer-SD s 25,2 percentami. Volebný model ukázal, že pomerne vysokým volebným potenciálom disponujú i strana SaS s 16,3 percentom, hnutie Republika s potenciálom 15,5 percenta a Sme rodina 13,6 percenta.