Slováci budú môcť využiť mimoriadne splátky úveru. Čo sú a prečo pre ne napokon hrozí zvýšenie úrokov

  • Mimoriadna splátka hypotéky prinesie bankám výrazné náklady
  • Redakcia oslovila slovenské banky, či v tejto súvislosti plánujú zdražovať
Banky zasiahne nová legislatíva: Mimoriadne splátky hypotéky sa zmenia
Ilustračné foto TASR/Dano Veselský, Archív Canva
  • Mimoriadna splátka hypotéky prinesie bankám výrazné náklady
  • Redakcia oslovila slovenské banky, či v tejto súvislosti plánujú zdražovať

Novela zákona o úveroch na bývanie, ktorú parlament schválil ešte v stredu 28. júna, a to mimoriadna splátka hypotéky, môže byť pre niekoho výhodná, pre iných úplne zbytočná a dokonca sa môže stať, že novela Slovákom uškodí. Zákon podporilo 79 z prítomných 146 poslancov.

Mimoriadna splátka hypotéky nie je žiadnou novinkou. Bola tu aj doteraz, avšak v inom znení, v akom ju navrhli poslanci Juraj Šeliga, Miroslav Kollár, Jana Žitňanská, Milan Vetrák a Gábor Grendel. Tí predložili do parlamentu návrh, aby bola mimoriadna splátka hypotéky možná bez poplatku raz mesačne, teda nie len raz ročne, ako tomu bolo doteraz.

Pri nízkych sadzbách sa predčasné a mimoriadne splácanie úverov neoplatilo, keďže úroky boli pod úrovňou nízkej inflácie, ale v období, keď sú sadzby hypoték nad štyrmi percentami, mimoriadne splátky naberajú celkom nový rozmer.

V novele zákona sa, pre ujasnenie, píše, že „veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie v jednej alebo viacerých splátkach celkovo nepresiahne výšku 30 % istiny tohto úveru na bývanie počas kalendárneho roka. Spotrebiteľ právo uskutočniť splátku podľa predchádzajúcej vety každý kalendárny mesiac jedenkrát.

Ako sme v úvode spomenuli, pre niekoho to môže byť pomoc, pre iných zbytočnosť a pre banky nevýhoda. Znamená to, že ak má dlžník nesplatenú istinu úveru vo výške 120-tisíc eur, bez poplatku môže mimoriadne splatiť 36-tisíc eur za rok, čo je mesačne 3 000 eur, uviedol denník SME.

Mesačné mimoriadne splátky dokáže využiť len malé percento Slovákov, keďže v čase inflačnej, energetickej, popandemickej a vojnovej krízy nemá každý Slovák-dlžník peniaze „nazvyš“, aby si mohol dovoliť okrem klasickej splátky splatiť aj tú mimoriadnu. 

Druhá strana zákona

Zákon presne nedefinuje pojem „istina“. Finančný kompas ju definuje ako požičanú sumu peňazí, „z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje. Mesačné splátky hypotéky sa skladajú z dvoch zložiek, a to istiny úveru a úroku“.

„Na začiatku splácania hypotéky sa platí v mesačných splátkach väčšia časť úroku a menšia časť istiny. Tento pomer sa približne po dvoch tretinách doby splatnosti vyrovná a ku koncu sa spláca väčšia časť istiny a menšia časť úroku.“

Ako však informuje denník SME, banky ju určujú dvojako. ČSOB určuje istinu z aktuálneho zostatku hypotéky a Tatra banka z jej pôvodnej výšky. V realite to znamená, že je rozdiel, či sa 20 percent vypočíta z pôvodnej výšky úveru po niekoľkých rokoch alebo z aktuálneho zostatku.

Rozšírenie možnosti predčasného splácania hypoték cez častejšie mimoriadne splátky, ktoré schválil parlament, podľa odborníkov nepomôže veľa ľuďom. Potenciálne riziká tejto zmeny podľa Národnej banky Slovenska (NBS) prevyšujú benefity, pričom sa budú nové možnosti v praxi týkať len veľmi malého počtu spotrebiteľov. Banky novú úpravu, ktorá začne fungovať od septembra, kritizujú.

„Pri priemernej hypotéke vo výške takmer 100 000 eur a záväzku splácať úver 20 či 30 rokov znie splatenie pätiny či tretiny úveru v priebehu jedného roka ako sci-fi. Na Slovensku je v súčasnej situácii minimum ľudí, ktorí by dokázali naraz splatiť takú veľkú časť úveru,“ upozornil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

V praxi tak nevidí veľký rozdiel medzi osobitnými splátkami každý mesiac a jednorazovou splátkou raz ročne.

Podobne to vníma aj NBS, ktorá dohliada na fungovanie finančného trhu na Slovensku. Jej údaje naznačujú, že doterajšia legislatívna úprava je pre spotrebiteľov viac ako dostatočná. Len vo výnimočných prípadoch sa totiž stáva, že spotrebiteľ predčasne splatí viac ako 15 % z istiny úveru na bývanie a ich podiel nevzrástol ani v roku 2022, v čase rastúcich úrokových sadzieb.

„Tieto mimoriadne splátky nad 15 % istiny tvoria ročne približne 0,04 % portfólia hypoték. To znamená, že dodatočné uvoľnenie regulácie neprinesie spotrebiteľom želaný benefit, prípadne sa bude týkať len veľmi malého počtu z nich,“ uviedla pre TASR centrálna banka.

Rizikom tejto zmeny môže byť podľa nej narušenie konzistentnosti rámca tzv. krytých dlhopisov, ktorými banky získavajú zdroje pre financovanie hypotekárnych úverov. „Zároveň môže dôjsť k zvýšeniu ceny úverov na bývanie,“ varovala NBS.

„Dôsledkom tohto návrhu môže byť zvýšenie úrokových sadzieb pre všetkých klientov, nielen tých, ktorí možnosť predčasného splatenia využijú,“ avizovala SBA.

Za nereálny označila aj septembrový termín, dokedy musia banky stihnúť upraviť svoje systémy. Asociácia je presvedčená, že doterajšia právna úprava umožňuje spotrebiteľom dostatočne flexibilné predčasné splatenie úveru či jeho časti.

Na mimoriadne splátky doplatia banky

Na to, či banky pre zavedenie mimoriadnych splátok plánujú zvyšovať úrokové sadzby, sme sa pýtali priamo slovenských bánk.

VÚB banka nám na otázky odpovedala jasne. „Na zmenu budeme pripravení, no vzhľadom na nízke využitie aj doteraz platných 20 % za rok nepredpokladáme nejaký nárast záujmu o využitie schválenej možnosti. Navyše z pohľadu klienta je táto legislatívna zmena nepodstatná, pretože aktuálne má záujem o takúto formu len minimálny počet klientov (do 5 %).“

„Navyše v súčasnosti, keď ľudia musia siahať hlbšie do vreciek, je otázne, či to budú vedieť využiť. Každopádne banky sa musia technicky nachystať a upraviť systémy, aby danú možnosť vedeli klientovi ponúknuť. Čiže procesne sa náklady banky na hypotéku predražia, tak ako už avizovala aj SBA.“

Hovorkyňa Slovenskej sporiteľne, Mária Cesnaková, pre redakciu Startitup uviedla, že „pri pohľade na uplynulé tri roky vidíme, že možnosť robiť mimoriadnu splátku hypotéky využíva v priemere 5 % klientov ročne, teda ľudia túto možnosť využívajú minimálne.“

Podľa nej nová regulácia nebude mať dopad na klientov Slovenskej sporiteľne, „keďže už naše aktuálne riešenie dnes uspokojí väčšinu prípadov, ktoré chce riešiť nová legislatíva. Z pohľadu banky však nová regulácia bude znamenať pomerne rozsiahle zásahy do našich systémov, a teda aj nezanedbateľné náklady,“ potvrdila hovorkyňa.

Napriek tomu Slovenská sporiteľňa aktuálne neplánuje zdražovať hypotéky.

Hovorkyňa Tatra banky, Simona Miklošovičová, uviedla, že „pri stanovení výšky úrokovej sadzby pre úvery na bývanie zohľadňujeme zvýšenie inflácie a kľúčových úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky. Aj na ostatné zvyšovanie úrokových sadzieb majú vplyv uvedené dôvody a opätovný nárast refinančných nákladov. Situáciu na trhu a aj dopady prichádzajúcej novely priebežne sledujeme a nevylučujeme možné úpravy sadzieb do budúcna.“

Okrem iného uviedla, že banka má pri úvere na bývanie, ktorý sa predčasne spláca, náklady.

Ako banka získavame na financovanie hypoték dlhodobé zdroje v zmysle platnej legislatívy a regulácie, a to najmä prostredníctvom krytých dlhopisov. Pri nich neexistuje možnosť predčasného ukončenia a nie je možné ich s takouto opcionalitou umiestniť na trhu. Akákoľvek zníženie poplatkov, resp. možností mimoriadnych splátok, má preto dopad na portfólio a náklady banky,“ spresnila pre redakciu Startitup Miklošovičová.

Rovnako ako ostatné banky, aj Tatra banka súhlasí s názorom, že už doterajšie riešenie legislatívy bolo dostatočne voľné a flexibilne umožňovalo klientovi splácať úver čiastočne či v plnej výške.

V tejto súvislosti sme oslovili aj ČSOB, no tá sa do vydania článku k mimoriadnym splátkam nevyjadrila.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: SME, NR SR, TASR, Finančný kompas

Najnovšie videá

Trendové videá