Slováci budú môcť využiť mimoriadne splátky úveru. Čo sú a prečo pre ne napokon hrozí zvýšenie úrokov
- Mimoriadna splátka hypotéky prinesie bankám výrazné náklady
- Redakcia oslovila slovenské banky, či v tejto súvislosti plánujú zdražovať
- Mimoriadna splátka hypotéky prinesie bankám výrazné náklady
- Redakcia oslovila slovenské banky, či v tejto súvislosti plánujú zdražovať
Novela zákona o úveroch na bývanie, ktorú parlament schválil ešte v stredu 28. júna, a to mimoriadna splátka hypotéky, môže byť pre niekoho výhodná, pre iných úplne zbytočná a dokonca sa môže stať, že novela Slovákom uškodí. Zákon podporilo 79 z prítomných 146 poslancov.
Mimoriadna splátka hypotéky nie je žiadnou novinkou. Bola tu aj doteraz, avšak v inom znení, v akom ju navrhli poslanci Juraj Šeliga, Miroslav Kollár, Jana Žitňanská, Milan Vetrák a Gábor Grendel. Tí predložili do parlamentu návrh, aby bola mimoriadna splátka hypotéky možná bez poplatku raz mesačne, teda nie len raz ročne, ako tomu bolo doteraz.
Pri nízkych sadzbách sa predčasné a mimoriadne splácanie úverov neoplatilo, keďže úroky boli pod úrovňou nízkej inflácie, ale v období, keď sú sadzby hypoték nad štyrmi percentami, mimoriadne splátky naberajú celkom nový rozmer.
V novele zákona sa, pre ujasnenie, píše, že „veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie v jednej alebo viacerých splátkach celkovo nepresiahne výšku 30 % istiny tohto úveru na bývanie počas kalendárneho roka. Spotrebiteľ má právo uskutočniť splátku podľa predchádzajúcej vety každý kalendárny mesiac jedenkrát.“
Ako sme v úvode spomenuli, pre niekoho to môže byť pomoc, pre iných zbytočnosť a pre banky nevýhoda. Znamená to, že ak má dlžník nesplatenú istinu úveru vo výške 120-tisíc eur, bez poplatku môže mimoriadne splatiť 36-tisíc eur za rok, čo je mesačne 3 000 eur, uviedol denník SME.
Mesačné mimoriadne splátky dokáže využiť len malé percento Slovákov, keďže v čase inflačnej, energetickej, popandemickej a vojnovej krízy nemá každý Slovák-dlžník peniaze „nazvyš“, aby si mohol dovoliť okrem klasickej splátky splatiť aj tú mimoriadnu.
Druhá strana zákona
Zákon presne nedefinuje pojem „istina“. Finančný kompas ju definuje ako požičanú sumu peňazí, „z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje. Mesačné splátky hypotéky sa skladajú z dvoch zložiek, a to istiny úveru a úroku“.
„Na začiatku splácania hypotéky sa platí v mesačných splátkach väčšia časť úroku a menšia časť istiny. Tento pomer sa približne po dvoch tretinách doby splatnosti vyrovná a ku koncu sa spláca väčšia časť istiny a menšia časť úroku.“
Ako však informuje denník SME, banky ju určujú dvojako. ČSOB určuje istinu z aktuálneho zostatku hypotéky a Tatra banka z jej pôvodnej výšky. V realite to znamená, že je rozdiel, či sa 20 percent vypočíta z pôvodnej výšky úveru po niekoľkých rokoch alebo z aktuálneho zostatku.
Zdroje: SME, NR SR, TASR, Finančný kompas