Slováci by sa mali hanbiť: Dátum vzniku našej republiky pozná prekvapivo málo ľudí

Včera (1. 1.) sme si pripomínali 30 rokov od vzniku Slovenskej republiky. Avšak podľa prieskumu agentúry AKO ani polovica Slovákov nevie, kedy vznikla ich krajina. 20,1 percenta opýtaných uviedlo nesprávny dátum, zatiaľ čo 37,9 percenta odpovedať nevedelo.

Správne určiť dátum vzniku Slovenskej republiky vedeli hlavne muži, ktorých bolo 49 percent. Čo sa týka veku, správne odpovedať vedeli skôr mladší ľudia do 49 rokov. S rastúcim vekom klesá podiel správnych odpovedí a so stúpajúcim vzdelaním sa zvyšuje podiel tých, ktorí uviedli správnu odpoveď. Správnu odpoveď vedeli najmä obyvatelia Bratislavského a Trenčianskeho kraja (zhodne 53 percent) a slovenskej národnosti (45 percent).

Dátum, kedy vznikla súčasná samostatná Slovenská republika, vedelo 67 percent voličov Progresívneho Slovenska, 63 percent voličov KDH, 57 percent voličov SaS a 55 percent voličov Republiky, 43 percent voličov hnutia Sme rodina a 42 percent voličov Hlasu-SD. Najmenej vedomostí o tom, kedy vznikla samostatná Slovenská republika, mali voliči strán Smer-SD, SNS a koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola. Správne na túto otázku odpovedalo 36 percent voličov strany Smer-SD, 38 percent voličov SNS a 41 percent voličov koalície OĽANO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.

Stále mladý štát

Prezidentka Zuzana Čaputová k príležitosti včerajšieho výročia uviedla, že „v prípade ľudského života je tridsiatka vekom, v ktorom sa z obdobia mladosti dostávame do veku zrelosti“. „Je to vek jednej ľudskej generácie. Pre spoločnosť či pre štát však takéto výročie predstavuje tiež príležitosť pozrieť sa na príbeh našej krajiny cez optiku dlhších časových úsekov – akokoľvek našu pozornosť teraz strhávajú aktuálne udalosti súvisiace s politickou krízou,“ uviedla Čaputová.

V tejto súvislosti pripomenula, že samostatnosti SR predchádzalo veľa dôležitých zápasov. „Zápasov o prežitie, o individuálnu i národnú slobodu, o politickú a občiansku rovnosť. Zápasov o jazyk, vzdelanie, o uchovanie viery či kultúrnej a prírodnej rozmanitosti našej krajiny. Zápasov o charakter štátu, o uznanie a o dôstojné miesto v Európe,“ zdôraznila hlava štátu.

Podľa Čaputovej sme stále mladý štát a v mnohých oblastiach musíme vynakladať množstvo energie na svoj rozvoj a budovanie autority životne dôležitých inštitúcií, ktoré vo väčšine starších demokracií už dávno plnia svoju rolu. „Aj v posledných rokoch svojej tridsaťročnice tak naša republika prechádza silnými skúškami odolnosti, pripravenosti, či súdržnosti,“ skonštatoval prezidentka.

Slovensko by podľa hlavy štátu malo byť bezpečným domovom pre svojich občanov a tiež štátom, kde spravodlivosť platí pre všetkých rovnako.

„Štát, ktorý politickí reprezentanti riadia, nie uvádzajú do chaosu. Štát, ktorý dokáže dopady celosvetových kríz na našich občanov zmenšovať. Štát, ktorý je spoľahlivým a rešpektovaným partnerom v zahraničí,“ zdôraznila prezidentka.

SR by podľa nej tiež mala byť spoločnosťou, kde nenávisť nebude narastajúcou emóciou. „Skúsme jeden v druhom vidieť človeka, a to aj vo svojom názorovom oponentovi. Dokázali sme byť úspešní vtedy, keď nad sebectvom prevládlo pochopenie, empatia a súcit,“ dodala Čaputová.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality