Slováci by sa mohli dočkať vyšších príplatkov za nočné služby a prácu cez víkendy. Opozícia a zamestnávatelia sú proti

Vláda chystá pre Slovákov ďalšie zmeny, ktoré by mali prispieť do tvojho mesačného rozpočtu desiatky eur navyše. Poslanci totiž plánujú do roku 2026 priblížiť minimálnu mzdu na úroveň takmer tisíc eur. Zatiaľ ale nemá dohodu tripartity a proti sú aj zamestnávatelia. Tí majú viacero výhrad, píšu Noviny.

Snahy koalície nepodporuje ani SaS, ktorá návrh kritizuje. Podľa opozičnej strany by nasledujúce úpravy mohli poškodiť zamestnávateľov. Politici z vládnej koalície ale avizujú aj ďalšiu zmenu. Chceli by zvýšiť aj príplatky za prácu v noci a počas sviatkov.

Zatiaľ bez dohody

Prvotná debata sa spustila už ohľadom ďalšieho zvyšovania minimálnej mzdy. Ako sme ťa informovali tento mesiac, od 1. januára 2024 sa už zvýšila zo 700 eur na 750 eur. To predstavuje nárast o 7,14 %.

Po novom bude od 2025 bude výška minimálnej mzdy 816 eur. O rok neskôr má ešte narásť a to do výšky 920 eur. Hranicu 1 000 eur takmer dosiahne v roku 2027, kedy ju stanovili na 969 eur.

Jej zvýšenie podporuje najmä koalícia, napríklad Ján Richter, poslanec strany Smer-SD. Rovnako súhlasí aj ministerka hospodárstva. „Jednoducho minimálnu mzdu naviažeme na priemernú mzdu v hospodárstve. Ak sa nám zvyšuje priemerná mzda v národnom hospodárstve, musí sa to odzrkadliť aj na minimálnej mzde,“ uviedla pre portál Noviny Denisa Saková.

Avšak nie je to len o mzde, ale o príplatkoch. Na minimálnu mzdu sú totiž v návrhu naviazané príplatky za prácu v noci, cez víkend a aj počas sviatkov. Návrh minulý pondelok (20.5.) prerokovala Hospodárska a sociálna rada SR. O tomto stretnutí sme viac písali v tomto článku.

„Nová minimálna mzda podľa nového automatu by mala platiť od 1. januára 2026. V zákone naďalej ponechávame možnosť pre sociálnych partnerov dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy. Očakávame, že zákon bude prerokovaný v parlamente na septembrovej a októbrovej schôdzi, keďže v balíku sú aj transpozičné opatrenia, ktoré musia byť prijaté do novembra tohto roka,“ uviedol po rokovaní jej predseda a minister práce Erik Tomáš. Ale k dohode nedošlo.

Zvýšenie minimálnej mzdy a príspevok zo 100 eur 200. Veľké zmeny rezortu práce pod vedením Tomáša (PREHĽAD)

O zmenách už rokovala tripartita a Tomáš chcel návrh predložiť už na júnovú schôdzu. Noviny ale upozorňujú na fakt, že k dohode so zamestnávateľmi nedošlo. Znamená to, že novela zákona o minimálnej mzde je odložená na neskôr. „Vzhľadom na to, že tam bola nedohoda na tripartite, je dohoda taká, že sa presunie návrh na jeseň,“ vysvetlil Richter.

Vlna nesúhlasu

Podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy bude mať zmena vzorca na určovanie výšky minimálnej mzdy z 57 na 60 percent priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 110 miliónov eur.

Portál Pravda píše, že Asociácia tiež upozorňuje, že návrh zákona obsahuje aj časti, ktoré sú nad rámec smernice EÚ.

Rovnako sa návrh nepáči ani Republikovej únii zamestnávateľov, hovoria, že je škodlivý a znižuje konkurencieschop­nosť našich firiem. Zamestnávatelia ministerstvu vyčítajú, že s návrhom prichádza v nevhodnom čase, a to vtedy, keď sú hlavní obchodní partneri Slovenska v recesii.

„Vzhľadom na stav verejných financií je možné predpokladať negatívne vplyvy konsolidácie verejných financií, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou prinesie ďalší rast daňového a odvodového zaťaženia. Návrh tak bude ďalšou a v tomto prípade úplne zbytočnou ranou pre konkurencieschop­nosť slovenských podnikov,“ cituje portál stanovisko únie.

Proti je aj opozícia. Strana SaS návrh kritizuje a hovorí, že zamestnávateľa to dostáva do pozície, kedy má na výber len dve možnosti. Buď vyššiu minimálnu mzdu vyplatí, alebo zamestnanca prepustí. „Treba dávať pozor na to, že vysoká minimálna mzda berie prácu práve tým, ktorí sú na tom najťažšie. Najlepšie riešenie je dohodnúť sa,“ vraví Marián Viskupič, poslanec strany SaS.

Príplatky sú tiež problém

Koalícia obhajuje príplatky rovnako ako minimálnu mzdu. „Premietnutie tej minimálnej mzdy do tých príplatkov je pre nich väčší problém. Bohužiaľ sme na chvoste Európy. To znamená, pokiaľ je nevyhnutné, aby takáto práca bola, mala by byť viacej zaplatená,“ citovali Noviny Richtera.

„Musíme sa aj my ako sociálno-demokratická vláda starať o to, že zamestnanci budú mať takú odmenu, akú si zaslúžia,“ pritakáva ministerka hospodárstva Denisa Saková. 

Prvý PRIESKUM po atentáte na premiéra: Ako by Slováci volili po útoku na Fica?

Pre opozičnú stranu SaS sú ale problémom aj príplatky. „Ktoré potom už jasne robia našich zamestnávateľov nekonkurencie schopnými oproti zahraničiu. Čo neznamená nič iné než, že môžeme prísť o tie pracovné miesta,“ doplnil Viskupič.“

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) z tohto návrhu rovnako nie je nadšená. „AZZZ neodporúča materiál na ďalšie legislatívne konanie,“ znelo vo vyhlásení AZZZ, ktoré vydali ešte v apríli.