Slováci chcú byť milionármi zo dňa na deň. Ich domácnosti sú však zadĺženejšie než firmy
- Dlh slovenských domácností za poslednú dekádu výrazne vzrástol a v súčasnosti sú zadlžené viac ako živnostníci a firmy
- Môže za to aj fakt, že ľudia si v posledných rokoch berú úvery naozaj vo veľkom
- Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o desiatky percent
- Dlh slovenských domácností za poslednú dekádu výrazne vzrástol a v súčasnosti sú zadlžené viac ako živnostníci a firmy
- Môže za to aj fakt, že ľudia si v posledných rokoch berú úvery naozaj vo veľkom
- Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o desiatky percent
Vyplýva to z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR. Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o viac ako 60 %. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovali úvery poskytnuté domácnostiam, firmám či samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) spolu viac ako 32 miliárd eur, v minulom roku to už bolo viac ako 52 miliárd eur, informovala TASR.
Najvýraznejšie sa v tomto období zadlžovali domácnosti, ktorých celkový objem úverov vzrástol o viac ako 115 %, z takmer 14,5 miliardy eur v roku 2010 na viac ako 31 miliárd eur v minulom roku.
Za posledných desať rokov domácnosti v objeme svojich dlhov predbehli aj firmy. „Zadlženie slovenských domácností stále rastie a pozitívne ekonomické výsledky naďalej podporujú záujem ľudí vziať si úver. Získanie pôžičky je totiž mimoriadne výhodné nielen kvôli Európskej centrálnej banke, ktorá drží úrokové sadzby na nule, ale aj kvôli ekonomickému vývoju na Slovensku,“ priblížili analytici IFP.
Investovaním proti dlžnostiam
Kým priemerný Európan má v akciách okolo tretiny svojho majetku, či už priamo alebo cez fondy, Slovák len zhruba 8 %. Konzervatívnosť Slovákov v investovaní podľa odborníkov vyplýva častokrát z nízkej finančnej gramotnosti a nepoznania základných finančných pravidiel.
„Najrozšírenejšou základnou chybou je, že neinvestujú. Často reagujú na pofidérne ponuky s vidinou rýchlych ziskov. Buď sú veľmi konzervatívni, alebo chcú byť zajtra milionári a podstupujú až extrémne riziko,” vyjadril sa pre Startitup Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax.
Investovať pritom neznamená, že človek si musí každý mesiac z peňaženky vytiahnuť stovky eur. Ak je človek ochotný každý mesiac investovať čo i len len 50 eur, čas sa mu môže na účte nahromadiť pekná čiastka.
„Ak si začnete odkladať 50 eur mesačne pri 8 % ročnom výnose v 40-ke, pri odchode na dôchodok budete mať 45 tisíc eur (horizont 25 rokov, vklady 15 tisíc eur), no ak začnete v 20-ke, budete mať 240-tisíc eur (horizont 45 rokov, vklady 27 tisíc). To je zložené úročenie a jeho efekt ako podstata investovania. Historický priemerný výnos svetových akciových trhov je okolo 9 % ročne. Ten dosahuje dlhodobo aj naše 100 % akciové portfólio,” vysvetľuje R. Kasík.
Upozorňuje pritom, že najdôležitejšie je pri investovaní dať im naozaj dostatok času. Ak chceš vysoký výnos pri čo najnižšom riziku, musíš sa naučiť časť peňazí odložiť dlhodobo. Inak to nejde, skratky neexistujú.
Krátkodobé uloženie peňazí je špekulácia. Podstúpenie trhového rizika je podmienkou a cenou za vyššie výnosy a rast majetku. Netreba sa ho vôbec báť, čas ho vždy eliminuje.
zdroj: finance.gov.sk, finax.sk, IFP, TASR