Slováci chcú vysoké nástupné platy, no nie sú ochotní ísť za nimi ďaleko od domu

Z výsledkov prieskumu, uskutočneného agentúrou STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit Slovakia, vyplýva, že v uplynulom roku až dve tretiny Slovákov zvažovali zmenu zamestnania, avšak pracovný pohovor absolvovala len štvrtina z nich.

„Presne 67 percent Slovákov sa za posledný rok pozeralo na nejakú ďalšiu ponuku práce. Veľká väčšina na to využila známe portály inzerujúce pracovné pozície. Na pohovor k novému potenciálnemu zamestnávateľovi sa však odhodlalo ísť za uplynulý rok len 24 percent opýtaných.“

„Tam ich podľa vyjadrení najviac zaujímala otázka výšky mzdy (83 percent), potom miesto výkonu práce (51 percent), firemné benefity (48 percent) či to, aký tam majú kolektív (44 percent),“ približuje výsledky prieskumu analytik trhu spoločnosti Home Credit Jaroslav Ondrušek.

V súčasnosti je priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku zhruba 1 400 eur, pričom táto suma je pre mnohých Slovákov cieľovým príjmom. Je teda zrejmé, že mnohí zamestnanci nie sú spokojní so svojím príjmom a aktívne hľadajú nové cesty k finančnému zlepšeniu.

Slováci sa sťahovať nechcú

Z hľadiska očakávaného nástupného platu by až 56 percent Slovákov uspokojila mzda do 1 500 eur, pričom najčastejšie preferovaný platový rámec je medzi 1 250 až 1 500 eurami. Zhruba štvrtina opýtaných (23 percent) by však uvítala mierne vyššie ohodnotenie v rozmedzí 1 500 až 1 750 eur.

Zaujímavé je, že až 12 percent respondentov by nebolo ochotných pracovať za menej ako 2 000 eur. Na opačnom konci spektra sú len 3 percentá ľudí, ktorým by vyhovovala mzda okolo 750 eur, čo je na Slovensku v súčasnosti považované za hranicu minimálnej mzdy.

Hoci by viacerí Slováci uvítali vyššie finančné ohodnotenie, ich ochota presťahovať sa za lepšou prácou je relatívne nízka. Iba 11 percent by sa rozhodlo presunúť v rámci Slovenska a ďalších 26 percent by tento krok zvážilo. Ešte menej, konkrétne 9 percent, by sa odhodlalo na prácu v zahraničí, pričom 19 percent by to zvažovalo.

Zatiaľ čo plat je pre mnohých Slovákov hlavným motivačným faktorom, 40 percent respondentov zvažuje pri svojom rozhodovaní aj iné aspekty. Ide najmä o atraktivitu ponúkanej práce, kvalitu života na novom mieste a flexibilitu pracovného času. Tieto zistenia naznačujú, že Slováci hľadajú nielen finančné ohodnotenie, ale aj pracovnú spokojnosť a vyvážený pracovný život.

„Všetci ľudia, nielen tí mladí, by radi zo života mali aj niečo viac ako len prácu. Kým staršie generácie si zvykli, mladí to už nemienia akceptovať a kladú dôraz na to, aby ich práca bola zaplatená, aby pracovali v príjemnom prostredí, aby sa k nim zamestnávateľ správal férovo a aby v práci netrávili celý život,“ uviedol pre redakciu Startitup člen združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc.

Práca z kancelárie aj z domu

Pandémia Covid-19, ktorá nás postihla v uplynulých rokoch, priniesla na Slovensko nový fenomén – prácu z domu. Táto forma práce bola pre mnohé slovenské spoločnosti dovtedy nepredstaviteľná. Dnes si však podľa prieskumu môže až 35 percent Slovákov vybrať, z akého miesta budú pracovať.

Zaujímavým zistením je, že Slovákom najviac vyhovuje kombinácia práce z kancelárie a home officu. Tento model preferuje až 46 percent respondentov, zatiaľ čo 24 percent by chcelo pracovať výhradne z domu a 30 percent by si naopak vybralo iba priestory firmy.

„V spoločnosti Home Credit sme sa už v predcovidovom období snažili vychádzať zamestnancom v ústrety a poskytovali im flexibilné pracovné podmienky. S príchodom Covidu sme sa ale naučili, že je možné naplno prevádzkovať z domu napríklad taktiež pozície telefonických operátorov.“

zdroj: Unsplash/Bench Accounting

„To, že patríme medzi atraktívnych zamestnávateľov, potvrdzuje aj fakt, že v súčasnej dobe sa môžu naši zamestnanci rozhodnúť, kedy zostanú pracovať z domu a kedy prídu medzi kolegov. V praxi to funguje tak, že každý má iné preferencie a niektorí to využívajú viac, iní zase naopak minimálne“, približuje Miloš Nejezchleb, riaditeľ divízie Ľudské zdroje zo spoločnosti Home Credit.

Prieskum sa ďalej zameral aj na to, akým spôsobom sa zamestnávatelia starajú o svojich zamestnancov. Osem z desiatich firiem na Slovensku neponúka svojim zamestnancom žiadne vzdelávacie kurzy, a ak áno, tak sú to iba odborné školenia či zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch (obe po 5 percent) v obmedzenom počte.