Slováci čoraz častejšie končia na psychiatrii. Krajina zažíva veľké zhoršenie

Počet pacientov psychiatrických ambulancií v minulom roku medziročne stúpol o viac ako 10 percent. Najviac hospitalizácií si vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. Informovalo o tom Národné centrum zdravotníckych informácií.

Psychiatrické ambulancie na Slovensku v roku 2022 vykázali 1 982 000 návštev pacientov, čo predstavuje medziročný nárast o 4,5 %. Celkovo lekári vyšetrili 417,5-tisíca osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to nárast o 40,3-tisíca vyšetrených osôb, čo je medziročne viac o 10,7 %.

Medziročný nárast počtu novodiagnostikovaných pacientov nastal najmä pri poruchách psychického vývinu, a to o 11,6 %, pri poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok o 10,7 % a pri schizofrénii, schizotypových poruchách a poruchách s bludmi o 10,6 %.

Psychiatrické oddelenia posteľových zdravotníckych zariadení v roku 2022 zaznamenali takmer 40-tisíc hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami a poruchami správania, čo je o 2 462 hospitalizácií viac ako v roku 2021. Najviac hospitalizácií si, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu s počtom 10,6-tisíca hospitalizovaných osôb.

Druhou najčastejšou skupinou diagnóz bola schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi s počtom 7 930 hospitalizovaných.

Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži ako ženy. Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži a slobodné ženy. Najviac hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami bolo v Košickom, Trenčianskom a Prešovskom kraji.

Slovákov trápi aj vyhorenie

Slováci sú vyhorení a nevedia si s tým rady. Už počas pandémie COVID-19 sa zmenila hranica medzi prácou a súkromím, čo prispelo k nárastu počtu prípadov syndrómu vyhorenia. Vyhorenie ovplyvňuje fyzické a duševné zdravie, vrátane výkonnosti a pamäti.

Katarína Milová z Hedepy zdôrazňuje riziká v určitých povolaniach a osobných vlastnostiach. Ženy a mladí ľudia sú na syndróm vyhorenia obzvlášť náchylní. 

Syndróm vyhorenia sa začal častejšie objavovať v období pandémie ochorenia COVID-19. Zmenila sa vtedy hranica medzi prácou a súkromným životom. Vyhorenie spôsobuje vyčerpanie, ovplyvňuje výkonnosť, sústredenie aj pamäť. Má tiež vplyv na duševné zdravie. Rizikové sú niektoré povolania. Vyplýva to z vyjadrenia terapeutky Kataríny Milovej z online terapeutickej platformy Hedepy.

„Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ priblížila. Poukázala na to, že ohrozenou skupinou sú napríklad zdravotníci, ľudia s kancelárskym typom povolania či osoby pôsobiace na vedúcich pozíciách.

Vyhorenie sa podľa terapeutky môže spájať aj s niektorými povahovými vlastnosťami. „Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“ ozrejmila.

Syndróm vyhorenia sa častejšie vyskytuje u žien. „Štatisticky je častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, žena-matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž,“ povedala Milová. Okrem žien trápi syndróm vyhorenia čoraz viac mladých ľudí do veku 30 až 35 rokov.

Milová priblížila, že pri syndróme vyhorenia dokáže pomôcť terapia, kde je nej podľa nej možné preskúmať to, čo vyhorenie spôsobilo, ale diskutovať aj o tom, ako s tým bojovať.

„Je nevyhnutné pracovať aj so zmenou myslenia, pretože človek, ktorý vyhorel raz, môže s rovnakým prístupom k práci a k výkonu vyhorieť znova aj v novom zamestnaní,“ doplnila.

Terapia môže byť podľa nej užitočná aj v rámci prevencie. Vhodné je tiež využívať rôzne techniky zvládania stresu či plánovanie a organizáciu.

„Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali. V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom učenie sa nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci,“ dodala. Odporúča aj pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality