Na Slovensku máme na hlavu postavený systém. Mäso si „uctievame“ smiešnou daňou a na zdravie sa kašle (PRIESKUM)

Nemôžeme trestať vyššími cenami ľudí, ktorí sa v obchodoch rozhodujú pre udržateľnejšie alternatívy s nižším dopadom na životné prostredie. A už vôbec nesmieme trestať tých, ktorí sú k alternatívam nútení kvôli rôznym alergiám či intoleranciám, hovorí Marian Milec z programu Jem pre Zem, ktorého poslaním je presadzovať udržateľné spôsoby stravovania a robiť ich dostupnejšími.

S jeho názorom sa stotožňuje aj väčšina Slovenska, vyplýva z prieskumu agentúry Focus. Až 60,4 % ľudí totiž súhlasí s tým, aby podliehalo mäso a mliečne výrobky rovnakej sadzbe DPH ako ich rastlinné alternatívy.

Problém sa môže ešte prehĺbiť

V súčasnosti je však realita iná, konštatuje neziskový program Jem pre Zem v tlačovej správe. Na Slovensku podliehajú rastlinné alternatívy dvojnásobne vyššej sadzbe DPH.

S možnosťou vyrovnania tejto sadzby nesúhlasila pätina respondentov (21,8 %) a 17,8 % odpovedať nevedelo. Prieskum sa uskutočnil v novembri minulého roka na vzorke 1 005 respondentov a respondentiek z celého Slovenska.

Základná sadzba dane z pridanej hodnoty je dnes vo výške 20-tich %. Na vybrané druhy tovaru a služieb je však možné uplatniť zníženú 10 %-nú daň. Tá sa pri potravinách uplatňuje napríklad pri mäse, mlieku a mnohých mliečnych výrobkoch.

V súčasnosti je dokonca na pretrase ešte výraznejšie znižovanie DPH na tieto produkty. „Rastlinné alternatívy, ktoré zákazníkom a zákazníčkam slúžia ako náhrada týchto produktov, však podliehajú štandardnej sadzbe 20 %,“ uvádza program Jem pre zem v tlačovej správe.

Poslanci a poslankyne z Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prišli pred pár dňami s návrhom na dočasné zníženie DPH na potraviny, ktoré už dnes podliehajú zníženej sadzbe DPH. Znamenalo by to, že mnohé živočíšne výrobky by mali štvornásobne nižšiu sadzbu DPH v porovnaní s rastlinnými alternatívami s rovnakým využitím.

Jem pre zem tvrdí, že je potrebné, aby sa na Slovensku nastavila spravodlivá sadzba DPH: „Aj dáta nám ukazujú, že väčšina Slovákov a Sloveniek podporuje rovnaké zdanenie,“ komentuje výsledky prieskumu Milec.

Rastlinné alternatívy sú lepšie pre planétu

Živočíšne produkty majú pritom často výrazne vyššiu uhlíkovú stopu než ich rastlinné alternatívy. „Napríklad pri výrobe rastlinných alternatív mlieka sa pri porovnaní s kravským mliekom vyprodukuje priemerne iba jedna tretina skleníkových plynov,“ uvádzajú v tlačovej správe. „Súčasné zdaňovanie potravín túto skutočnosť zatiaľ nereflektuje.“

Rovnakú DPH by s radosťou prijali aj mnohí výrobcovia potravín: „Keďže Európa aj prostredníctvom stratégie Európskej komisie Z farmy na stôl odporúča daňovo zvýhodniť rastlinné potraviny, v našom prípade by bolo potrebné zbaviť sa tohto unikátu a dosiahnuť jednotnú sadzbu dane pre potraviny s rastlinným aj živočíšnym pôvodom,“ tvrdí výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky, Ľubomír Tuchscher.

zdroj: Unsplash/Pablo Merchán Montes

Podľa neho by mohla jednotná sadzba DPH na živočíšne produkty a rastlinné alternatívy aj pomôcť zvýšiť potravinovú bezpečnosť. 

„Hoci máme na Slovensku významný potenciál vďaka domácej produkcii rastlinných potravín zvýšiť potravinovú bezpečnosť, nastavením vyššej DPH vytvárame u cenovo citlivých spotrebiteľov skôr prekážky v dostupnosti tejto potravinovej kategórie,“ dopĺňa Tuchscher.

Záujem o rastlinné alternatívy pritom citeľne rastie aj na Slovensku, o čom svedčí aj fakt, že ich bežne nájdeš v najväčších obchodných reťazcoch a v kaviarni si zväčša môžeš vybrať, aké mlieko chceš.

Po produktoch nesiahajú len vegáni či vegetariáni, naopak, kupujú ich prevažne spotrebitelia, ktorí konzumujú aj živočíšne produkty, no svoj jedálniček si ozvláštňujú.

„Dôvody, prečo ľudia volia rastlinné alternatívy, sa rôznia. Niektorí chcú svojím výberom potravín pomôcť životnému prostrediu, iní chcú vyskúšať niečo nové a obohatiť svoju stravu. Častým dôvodom je tiež zdravý životný štýl,“ hovorí Milec a dodáva, že nemôžeme zabúdať ani na ľudí, ktorí trpia potravinovými alergiami či intoleranciami.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy