Slováci dosiahli podpriemerné výsledky. Nečakane zaostávame v dôležitej činnosti

Marec sa stal mesiacom knihy na Slovensku v roku 1955, keď bol vyhlásený na počesť Mateja Hrebendu, významného šíriteľa kníh a podporovateľa čitateľskej kultúry. Hrebenda, hoci bol takmer slepý, neúnavne zbieral a šíril knihy po celom Slovensku, čím výrazne prispel k rozvoju gramotnosti a vzdelanosti v krajine.

Odvtedy sa marec spája s propagáciou čítania, podporou knižnej kultúry a osvetou v oblasti literatúry. Tento rok si pripomíname už 70. výročie sviatku, ktorý má za cieľ inšpirovať ľudí k objavovaniu čara kníh a zdôrazniť ich dôležitosť v digitálnej ére.

Kým kniha kedysi predstavovala hlavný zdroj poznania a zábavy, dnes musí súperiť s dynamickým obsahom dostupným na internete, ktorý ponúka okamžité uspokojenie a nenáročnú formu oddychu. Aké sú však skutočné čitateľské zvyklosti Slovákov? Aký vplyv majú technologické inovácie na čítanie kníh? A ako ovplyvňujú digitálne médiá našu schopnosť sústrediť sa?

Slováci a čítanie: Knihy stále majú svoje miesto, no za Európou zaostávame

Združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky (ZVKS) zverejnilo na konci roka 2024 v spolupráci s agentúrou 2muse rozsiahly prieskum zameraný na čitateľské zvyklosti a nákupné správanie obyvateľov Slovenska. Tento výskum poskytol dôležité informácie o aktuálnom stave čítania na Slovensku. 

Výsledky prieskumu ukázali, že čítanie na Slovensku má stabilnú, avšak nie dominantnú pozíciu. Viac ako tretina obyvateľov (36 %) tvrdí, že vôbec nečíta knihy, zatiaľ čo ďalších 11 % sa považuje za ojedinelých čitateľov. Viac ako polovica populácie číta, avšak toto číslo je pod európskym priemerom.

Štatistiky čítania kníh v Európskej únii a na Slovensku  

Slovensko sa v čítanosti kníh umiestnilo pod priemerom Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu k 1. 10. 2024 si menej ako päť kníh za rok prečítalo necelých 30 % Slovákov. Medzi 5 až 9 kníh prečítalo takmer 11 % obyvateľov a viac ako 10 kníh si ročne prečítalo len menej ako 8 % populácie. 

V porovnaní s krajinami s najvyšším podielom čitateľov, ako Luxembursko, Dánsko a Estónsko, kde si aspoň jednu knihu ročne prečíta viac ako 70 % obyvateľov, Slovensko zaostáva. Naopak, stále sa nachádza na lepšej úrovni ako krajiny s najnižšou čítanosťou, ako sú Rumunsko, Cyprus a Taliansko, kde knihy číta menej ako 35 % populácie. 

V krajinách ako Fínsko, Švédsko a Írsko má viac ako 20 % obyvateľov návyk čítať viac ako 10 kníh ročne, čo naznačuje silnejšiu čitateľskú kultúru.

Tento trend naznačuje, že na Slovensku je potrebná väčšia podpora čítania a osvetové kampane na propagáciu knižnej kultúry, najmä v konkurencii s digitálnou zábavou a modernými technológiami. 

Slováci najradšej čítajú detektívky a historické romány 

Podľa tlačovej správy ZVKS patria medzi najobľúbenejšie knihy Slovákov beletristické tituly, pričom najväčší záujem je o detektívky, historické romány, skutočné príbehy a romantiku. 

Čitateľov priťahuje napätie, emócie a možnosť vžiť sa do osudov postáv, čo zohráva dôležitú úlohu pri výbere kníh. Významným faktorom sú tiež odporúčania známych, recenzie a popularita autora, pričom anotácia a vizuálne spracovanie obálky môžu ovplyvniť rozhodnutie čitateľa. 

Odborník priamo o zubnej hygiene Slovákov: Novodobý trend nenahradí zubnú niť

Knižnice v Bratislave: Klesajúci trend verzus pozitívny obrat 

Zuzana Prachárová zo Slovenskej národnej knižnice upozorňuje na dlhodobý pokles registrovaných čitateľov a počtu výpožičiek, ktorý sa odráža nielen na Slovensku, ale aj vo svete. „V roku 2003 bolo na Slovensku registrovaných 1 347 949 používateľov knižníc, zatiaľ čo v roku 2023 ich bolo už len 847 597. Počet výpožičiek klesol z 32,2 milióna v roku 2003 na 15,1 milióna v roku 2023. Menej je aj návštevníkov – zo 7,9 milióna v roku 2003 na 6 miliónov v roku 2023,“ uviedla pre Startitup. 

Za tento trend je zodpovedný najmä rozvoj technológií, internetu a sociálnych sietí. „Dnes sú zdroje prístupné online cez open access, digitálne kópie kníh sú dostupnejšie a beletria v elektronickej forme je často cenovo výhodnejšia,“ dodala. 

Naopak, Mestská knižnica v Bratislave eviduje rastúci záujem verejnosti. „Sme radi, že sme sa nielen vrátili na úroveň pred pandémiou, ale naše čísla stále rastú,“ povedala pre Startitup Eva Lavríková. Podľa dát sa v roku 2024 zvýšil počet návštevníkov na 110 253 oproti 105 041 v roku 2023. Podobne vzrástol aj počet výpožičiek – z 230-tisíc v roku 2023 na 260-tisíc v roku 2024. 

Knižnice ako moderné centrá vzdelávania a kultúry: Ako lákajú nových čitateľov? 

Slovenské knižnice sa snažia udržať si čitateľov a zároveň prilákať nových rôznymi vzdelávacími a kultúrnymi aktivitami. Zameriavajú sa nielen na podporu čítania, ale aj na vytváranie bezpečného a podnetného priestoru pre všetky vekové kategórie. 

„Kampane Slovenskej národnej knižnice, vzdelávanie a projekty sú orientované najmä na čitateľov starších ako 15 rokov. Zameriavame sa na aktuálne vzdelávacie témy, ktoré prezentujeme stredoškolákom, a organizujeme unikátne kultúrne podujatia pre širokú verejnosť,“ uviedla pre Startitup Zuzana Prachárová. 

Mestská knižnica v Bratislave sa snaží osloviť predovšetkým mladých ľudí atraktívnym knižným fondom a podpornými opatreniami. „Deti a mládež majú v našej knižnici členské zdarma až do 15 rokov. Pravidelne dopĺňame fond populárnych žánrov, ako sú young adult literatúra, fantasy a komiksy, ktoré sú medzi mladými čitateľmi obľúbené. Zároveň sa snažíme vytvárať bezpečný a podnetný priestor na trávenie voľného času, ale aj pokojné miesto na čítanie či stretávanie sa,“ vysvetlila pre Startitup Eva Lavríková. 

Na podporu čítania majú vplyv aj rôzne podujatia organizované pre všetky vekové kategórie. „V roku 2024 Mestská knižnica v Bratislave zorganizovala pre verejnosť 656 podujatí, z toho 483 vzdelávacích a 173 kultúrnych, ktoré spolu navštívilo 11 606 návštevníkov a návštevníčok,“ povedala pre Startitup Eva Šulajová.

Knižnice tak dokazujú, že ich úlohou nie je len požičiavanie kníh, ale aj aktívne budovanie čitateľskej komunity a poskytovanie priestoru na vzdelávanie a kultúrny život. 

Knihy verzus digitálne médiá: Ako ovplyvňujú našu schopnosť sústrediť sa? 

V digitálnej dobe, keď máme neustály prístup k informáciám, sa menia aj naše čitateľské návyky. Moderné technológie nás učia očakávať okamžité uspokojenie, čo môže negatívne ovplyvniť našu schopnosť sústrediť sa na dlhodobejšie úlohy, akými je napríklad čítanie kníh. 

„Žijeme vo veľmi rýchlej dobe a snažíme sa získavať informácie čo najrýchlejšie. Rýchle prečítanie si noviniek v článkoch, sledovanie krátkych videí alebo prijímanie notifikácií na smartfónoch vedie k rýchlej konzumácii obsahu. To však znižuje našu schopnosť sústrediť sa, čo si práve čítanie kníh vyžaduje,“ vysvetľuje pre Startitup psychologička Ivana Omámiková. 

Podľa nej nadmerná stimulácia dopamínového systému môže viesť k závislostiam a k zníženej schopnosti sústrediť sa na dlhodobé ciele. „Pri čítaní kníh ide o pomalší proces, ktorý si vyžaduje uvedomenie si toho, čo čítame, zapojenie fantázie a trpezlivosť – uspokojenie však prichádza až po určitom čase. Práve to mnohých čitateľov odrádza,“ dodáva. 

Ľudia čoraz častejšie považujú čítanie kníh za neefektívne, pretože majú pocit, že počas neho zmeškajú dôležité udalosti, správy alebo rôzne podnety zo sociálnych sietí. Každodenné vystavenie obrovskému množstvu informácií zo správ, e-mailov či článkov vedie ku kognitívnej únave a k pocitu, že na knihy už jednoducho nemáme energiu. 

Hoci digitálne médiá prinášajú množstvo výhod, odborníci upozorňujú na to, že by sme si mali uvedomiť ich vplyv na našu koncentráciu a hľadať rovnováhu medzi rýchlou konzumáciou informácií a hlbokým čítaním. 

Vplyv digitalizácie na čítanie kníh

V dobe neustálej dostupnosti informácií a digitálnej zábavy sa mení spôsob, akým ľudia relaxujú a trávia svoj voľný čas. Sociálne siete a rýchla konzumácia obsahu vedú k tomu, že čítanie kníh sa dostáva do úzadia. 

„Po náročnom dni alebo pri zvýšenom strese ľudia často volia jednoduchšie formy relaxu, ako je sledovanie televízie či počúvanie hudby, pretože nevyžadujú vyššiu kognitívnu námahu,“ vysvetľuje psychologička Ivana Omámiková. 

Podľa nej však čítanie kníh vôbec nemusí súperiť s digitálnou zábavou. Dôležité je uvedomiť si, že zahlcovanie sa rýchlymi podnetmi nás v skutočnosti neosviežuje – naopak, môže mať negatívny vplyv na našu pozornosť a predstavivosť. „Často pri rýchlej konzumácii obsahu vynechávame dôležité informácie a znižuje sa naša schopnosť sústrediť sa. Okrem toho tento spôsob „hltania“ krátkej zábavy negatívne vplýva aj na našu kreativitu,“ upozorňuje Omámiková. 

Kreativita je pritom kľúčovým aspektom nášho života – pomáha nám riešiť problémy, prispôsobovať sa novým situáciám a zvládať stres. „Práve čítanie kníh môže prispieť k zlepšeniu duševného zdravia, pretože nás učí sústrediť sa, rozvíjať predstavivosť a prežívať príbehy hlbšie než krátke online príspevky,“ dodáva odborníčka. 

Hoci digitálne technológie prinášajú množstvo výhod, je dôležité vedome si vyhradiť čas na hlboké čítanie, ktoré podporuje nielen oddych, ale aj mentálny rozvoj. 

Čítajte viac z kategórie: Kultúra