Slováci šli do sveta na tisícové zárobky, no okradli a oklamali ich. Z vysnenej brigády sa stalo hotové peklo

Slováci a Slovensky cestujú do zahraničia za prácou pomerne často. Ich počet sa ešte zvyšuje v období letných prázdnin, vtedy hľadajú ťažko ale rýchlo zarobené peniaze. Tie im väčšinou ponúka zahraničie. Migrácia za prácou je však častým javom, ešte častejšie sú však následné zmienky o tom, že návrat späť domov plánuje menej ako 10 % opýtaných. Také sú štatistiky Európskeho štatistického úradu z roku 2016. Dnes by sa pravdepodobne veľmi nelíšili.

Brigádnici si hľadajú prácu a následne cestujú na vlastnú päsť alebo aj cez sprostredkovateľské agentúry. V oboch prípadoch záleží na šťastí. To môžeš a nemusíš mať.

• Čo je najdôležitejšie pri podpise zmluvy
• Kedy si povedať, že stačilo
• Na koho sa obrátiť s prosbou o pomoc
• Kedy žalovať agentúru a či sa to vôbec oplatí

Pohovor ešte nemusí nič naznačovať

Ak sa zameriame na segment pracovných agentúr, trh ponúka niekoľko. V každej jednej by si mal najprv absolvovať pohovor s personalistom. Ak máš dobrý pocit a dohodnete sa, prvý krok máš za sebou a začína zaujímavá skúsenosť. Tá prišla aj v roku 2012. Petra mala 20 rokov a ako študentka španielčiny si chcela zarobiť a popri tom sa zdokonaliť  v jazyku. Tak to predsa mnoho mladých robí. 

Natrafila na agentúru Prostaff. Tá má okrem bratislavského sídla aj pobočku v Poprade. Dodnes figurujú na internete ako spoľahliví sprostredkovatelia práce, ale poslúžia aj na eventovkách. 

Mala stráviť dva letné mesiace ako čašníčka v španielskom mestečku Cambrills. Nesľubovali veľký zárobok, no ubytovanie, strava aj pitný režim mali byť zadarmo. Preto sa čistý zisk 700 eur javil ako postačujúci, keďže zážitok z prímorského rezortu bol príjemnou pridanou hodnotou. 

Všetko sa skomplikovalo v momente príchodu. Iné miesto, nižší plat a skúmavé pohľady zamestnávateľa, ktorý si od slovenskej agentúry objednal namiesto šiestich len dvoch Slovákov. Ponúknutá práca v inom meste ich však neodradila. Naopak. „Kemp sa nachádzal v zátoke na kopci s nádherným výhľadom a to priamo z reštaurácie, kde som mala pracovať,“ spomína Petra na obdobie spred ôsmich rokov. Sľubovaných 700 eur sa však znížilo na 500, pracovať sa malo 7 dní v týždni, bez príplatkov za nadčasy.

„Bežne to fungovalo tak, že sme nastúpili do prace o 8 ráno a končili sme o desiatej, jedenástej v noci. V čase od 15-18 sme mali španielsku siestu, počas ktorej sme si mohli oddýchnuť,“ dodáva. Stále si opakovala, že tie dva mesiace to proste vydrží. Argumenty a vyhrážanie sa domovskou agentúrou nezastrašili nikoho. Odpovede španielskeho šéfa boli zakaždým rovnaké. „Vyriešte si to sami,“ hovorieval. 

zdroj: Unsplash.com/Free to use Sounds

Klincom do rakvy bolo ubytovanie. 

„Žiadne sľubované bungalovy, sprchy, internet. Zaviedol nás ku karavanu, volajme ho skôr príves, ktorý mal deravú podlahu aj strechu, okná sa nedali zatvoriť a zamykanie bolo na maličký zámok, ktorý by som jedným ťahom zlomila. Na prívese by nebolo nič zlé, veď nie som z cukru, keby v ňom bývala jedna osoba. Naozaj bol maličký.“

„Nachádzala sa tu menšia manželská posteľ, na ktorej som mala spať spolu s kolegyňou, no ona bola väčšieho vzrastu a objemnejšia. O pohodlnom spánku sa teda hovoriť nedalo. Každá sme mali po dva veľké kufre, tie sme tam ledva napratali. Sprchy boli od prívesu vzdialené asi 10 minút, veď je to kemp. Viedla k nim prašná cestička, čiže vždy som prišla do prívesu po sprche cela zaprášená. Nie som žiadna citlivka, no zmluva nasľubovala hory doly a nič z toho odrazu neplatilo,“ sťažuje sa aj po čase Petra. 

Napokon vydržala celé dva mesiace. 

Reakcie agentúr môžu prekvapiť

Zmluvu podpísala v marci, zaplatila sprostredkovateľský poplatok, letenku si kúpila na vlastné náklady. Všetky podmienky boli zo strany Petry splnené. Agentúra sa napokon na chvíľu odmlčala, potom prišli výhovorky. Napokon sa dohodli až na Slovensku, kedy sa Petra s pracovníkmi stretla fyzicky a žiadala vrátenie poplatku za sprostredkovanie práce. Ten späť aj dostala. 

Samozrejme nebola jediná. 

Agentúra Personela zo Zvolena sprostredkovala prácu snov Jane. V Anglicku ju malo čakať pekné ubytovanie za prijateľnú cenu. Išla na dlhšiu dobu, nielen na prázdniny. Pracovať aj bývať mala na jednom mieste. Hneď po príchode dostala sms s oznamom, že sa sťahuje do úplne iného mesta. Na dome 15 ďalších ľudí, nájom dvojnásobne vyšší, za prácou bolo treba denne dochádzať. Peniaze za ubytovanie chcel majiteľ vopred na niekoľko týždňov a prvú splátku okamžite. 

Žiadnu nájomnú zmluvu samozrejme nedostali. Dom si nemohli ani obzrieť, až keď zaplatia. Obrátili sa na anglickú agentúru.

„Tá nás po niekoľkých zúfalých hovoroch len vysmiala s tým, že čo sme čakali. Slovenská agentúra sa na nás pravdaže vykašľala, keďže svoje peniaze za sprostredkovanie už vopred dostali,“ hovorí Jana a dodáva, že napokon ostali na okraji cudzieho mesta, bez ubytovania, práce, s vybitými telefónmi a neochotou agentúr a akúkoľvek pomoc. 

Keď je podvod na oboch stranách

A teda na strane sprostredkovateľa aj zahraničného zamestnávateľa. Vtedy sa problém zdá byť neriešiteľný. Slavomíra si chcela ísť privyrobiť do Talianska. Popravde, myslela si, že príde bohatšia o 5 000 eur, čo je na pomery študentky, ktorá na pár mesiacov odíde do zahraničia a preklenie akademické voľno, veľmi slušné. Ubytovanie a strava mala byť samozrejme grátis. 

Na slovenskej strane sa o všetko postarala agentúra Lautoma. Stojí za ňou Anna Laurincová, presnejšie, v roku 2010, keď sa cesta za prácou do Talianskych Álp konala.

Žiaden sľubované zárobky sa samozrejme nekonali. Okrem toho nastali komplikácie v elementárnych veciach ako ubytovanie, dĺžka pobytu, zmenená a premrštená pracovná doba bez dodatočného finančného ohodnotenia. 

Namiesto čašníčky v malom alpskom hoteli sa zo Slavomíry stalo doslova dievča pre všetko. „Keď bolo treba, umývala som spoločné toalety, alebo som musela zaskakovať za chyžné,“ približuje realitu. O tom, že by sa zmienka o takejto dodatočnej práci nachádzala v pracovnej zmluve, sa netreba ani baviť. Tú dostala až na tretí výhražný telefonát domov na Slovensko, do agentúry Lautoma. 

zdroj: Ilustračný obrázok. Unsplash.com/Kyryll Ushakov

Slavomíra na svojej talianskej brigáde stretla aj iné Slovenky, ktoré mali s touto agentúrou podobne zlé skúsenosti. „Taliansky zamestnávateľ sa napokon priznal, že vie, že Lautoma zavádza, ale vždy mu pošle ľudí na prácu, a to im stačí,“ dodáva na záver. 

Chvíľu zvažovala podať na slovenskú agentúru sťažnosť, pretože prípadov jej podobným bolo veľa. Nakoniec sa tak nestalo, pretože si povedala, že aj tak by tým nič nedosiahli. 

V tomto prípade nastala chyba na oboch stranách. Vycestovať do zahraničia bez prečítanej, pripomienkovanej a podpísanej pracovnej zmluvy, ktorú držíš fyzicky v ruke, je fatálnou chybou. Akýkoľvek problém sa potom v zahraničí rieši oveľa ťažšie. Na koho sa však obrátiť, keď nastane problémová situácia a agentúra nedvíha telefón?

Nie každá inštitúcia pomôže

Mnoho Slovákov kontaktuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Takéto problémy krajanov sú však mimo ich kompetencie. 

„Napriek tomu sa občas stáva, že sa na nás niektorí jednotlivci obracajú so žiadosťou o pomoc, zrejme pomýlení názvom nášho úradu, pri riešení podobných problémov. Bohužiaľ, musíme ich z vyššie uvedeného dôvodu sklamať. Odporúčame im obrátiť sa na náš zastupiteľský úrad, teda konzulárne oddelenie v danej krajine, ktorý by im mal poskytnúť základnú informáciu, ako ďalej vo veci postupovať,“ vysvetľuje Peter Prochádzka, podpredseda ÚSŽZ s predpokladom, že práve s takýmito prípadmi sa stretávajú častejšie a dokážu promptne pomáhať.

Konzulárne oddelenie je presne tá pomocná ruka, ktorú v danej situácii treba hľadať. „V prípadoch zneužívania občanov SR v zahraničí zo strany zamestnávateľov poskytujú Zastupiteľské úrady SR súčinnosť  predovšetkým formou  poradenstva  – odporučením kontaktov na právne zastúpenie v mieste, na ombudsmana, prípadne na sieť EURES,“ hovorí Juraj Tomaga z tlačového odboru Ministerstva zahraničných vecí. 

Sieť spolupracujúcich subjektov EURES  (Európske služby zamestnanosti), uľahčuje voľný pohyb pracovných síl v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska. Do siete EURES sú zapojené aj regionálne a národné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú problematikou zamestnanosti, ako napríklad odborové zväzy, zamestnávatelia a ich organizácie.

Zastupiteľké úrady SR ale nemajú kompetencie vstupovať do pracovno-právnych sporov zamestnancov so zamestnávateľmi. „Občan SR sa môže na Zastupiteľský úrad SR obrátiť aj v prípade dôvodného podozrenia, že sa mohol  stať obeťou obchodovania s ľuďmi.  V spolupráci s vecne príslušnými orgánmi SR môže byť  poškodenému poskytnutá pomoc pri dobrovoľnom návrate na Slovensko alebo konzulárna ochrana,“ uzatvára Tomaga.

V každom prípade, treba si uchovať sms správu, ktorú pri vstupe do krajiny pobytu dostaneš. Tá obsahuje všetky potrebné údaje a telefónne čísla, ktoré by ti mohli v prípade núdze veľmi pomôcť. Volať môžeš nepretržite. Uvedom si však, že zamestnanci konzulárnych úradov ti s každým serióznym problémom budú ochotní pomôcť, netreba ich však otravovať s každou malichernosťou.  Ak už skutočne neexistuje žiadne iné východisko, s prosbou o pomoc netreba otáľať. 

Článok bol pôvodne vydaný 22. júla 2020.