Slováci ľutujú, čo vyštudovali. Takmer polovica by sa dnes rozhodla úplne inak

Niektorí Slováci ľutujú, čo vyštudovali. Mnoho Slovákov by si dnes zvolilo iný študijný odbor než v minulosti. Platí to najmä zdravotnícke a IT odbory.

Prieskum Go4insight zistil, že ženy preferujú zdravotníctvo, ekonómiu a pedagogiku, zatiaľ čo muži sa orientujú na IT a elektrotechniku. 22 % respondentov by sa viac sústredilo na cudzie jazyky a mnohým chýba výučba praktických zručností a finančnej gramotnosti.

Slováci ľutujú, čo vyštudovali

Dve tretiny občanov Slovenska by si dnes vybrali iný odbor, ako v mladosti študovali. Študovať úplne iný odbor, než reálne v minulosti študovalo, deklarovalo 49 percent Slovákov a 19 percent respondentov by sa rozhodlo študovať trochu odlišný odbor.

Ak by si mohli opätovne vybrať, najčastejšie by si zvolili zdravotnícke povolanie ako lekár, zdravotná sestra či lekárnik, čo uviedlo 10 percent z respondentov. Druhým najpopulárnejším odborom opätovného výberu sú informačné technológie a programovanie (10 %).

Osem percent opýtaných uviedlo elektrotechniku, sedem percent ekonómiu a sedem percent pedagogiku a vzdelávanie. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Go4insight, ktorý vykonávala v mesiaci júl na vzorke 1 000 respondentov vo veku 15 až 79 rokov.

Platený Facebook a Instagram môžu byť čoskoro realitou. Meta chystá „pomstu“ EÚ

Ako z prieskumu ďalej vyplynulo, v hypotetickom opätovnom výbere študijného odboru sú veľké rozdiely medzi mužmi a ženami. Čo sa týka žien, 16 percent opýtaných by si zvolilo zdravotnícke odbory, 11 percent ekonomické vedy, 10 percent pedagogiku, rovnako 10 percent účtovníctvo a osem percent žien by si zvolilo psychológiu.

V prípade mužov by si 18 percent z nich vybralo informačné technológie a programovanie, 16 percent elektrotechniku a 10 percent mužov by si vybralo oblasť stavebníctva či architektúry.

Výsledky prieskumu hovoria aj o tom, že mladšie vekové kategórie by si dnes zvolili študijné odbory zamerané na informačné technológie, čo sa týka predovšetkým mladých mužov. Mladé ženy by si vybrali ekonómiu, manažment a účtovníctvo.

Zdravotnícke odbory by si zvolili predovšetkým ženy v strednom veku, pričom muži v strednom veku by si zvolili IT a elektrotechniku. Pre obe pohlavia v strednom veku platí, že by si v prípade hypotetickej opätovnej voľby zvolili oblasť práva. Najstaršie ročníky by si vybrali zdravotnícke odbory, pedagogiku či stavebníctvo.

Na Slovensku kúpiš 3-izbový byt aj za 20 000 eur: Tieto inzerované nehnuteľnosti majú skvelú cenu

Prieskum ďalej ukázal, že 22 percent občanov Slovenska uviedlo, že ak by si mali vybrať oblasť, na ktorú by sa v škole sústredili viac, boli by to cudzie jazyky. Každý desiaty Slovák ľutuje, že sa v škole nenaučili praktickým zručnostiam, ktoré sú v živote potrebné.

Šiestim percentám respondentov chýba spätne výraznejší dôraz na financie, ekonomiku a finančnú gramotnosť. Medzi ďalšie zručnosti, ktoré sa Slováci nenaučili v škole a teraz im chýbajú, sú napríklad práca s počítačom a IT zručnosti, matematické zručnosti či logické myslenie.

Neduhy slovenského vzdelávacieho systému

Slovenský trh práce trpí nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov v mnohých odvetviach. Jednou z príčin je vzdelávací systém, ktorý neladí s potrebami ekonomiky. Ale ani tuzemské firmy nepovažujú prilákanie a udržanie talentov za svoju prioritu. Vyplýva to z aktuálnych rebríčkov talentu a konkurencieschopnosti Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD).

Firmám a inštitúciám chýbajú zdravotníci, učitelia, špecialisti na informačné a komunikačné technológie, dopravu či stavebníctvo. Najvýraznejší výpadok špecialistov vzniká odchodom talentov do zahraničia, čo brzdí konkurencieschopnosť ekonomiky. Len v šiestich zo 64 krajín je situácia vážnejšia ako na Slovensku.

V ostatnom období sa emigrácia Slovákov a Sloveniek spomalila. Naďalej však odchádza mladá perspektívna pracovná sila. Pri výbere vysokej školy sa každý piaty uchádzač rozhodne pre štúdium v zahraničí. Vyše 20 percent vysokoškolákov v zahraničí je mimoriadne vysoký podiel oproti dvom, maximálne piatim percentám z Česka, Poľska či Maďarska. Masívny odchod na zahraničné vysoké školy slovenskí študenti najčastejšie odôvodňujú nízkou kvalitou domácich univerzít.

V Kalifornii kreslia utopické supermesto. Za projektom stojí záhadný mladý Jan

Univerzitné vzdelávanie na Slovensku nie je podľa švajčiarskeho IMD dostatočnou podporou konkurencieschopnosti ekonomiky. Len 10 zo 64 hodnotených krajín má slabší systém univerzitného vzdelávania.

České univerzity sú konkurencieschopnejšie. Kým Slovensko skončilo na 54., Česko na 28. mieste. Len o niečo lepšie hodnotenie ako univerzitnému vzdelávaniu inštitút priznal primárnemu a sekundárnemu či manažérskemu štúdiu. Aj v týchto oblastiach však Slovensko zostalo v najslabšej tretine spomedzi 64 krajín.

Rozbehnuté reformy, ktoré majú zvýšiť kvalitu vysokoškolského štúdia a zlepšiť výkon stredných odborných škôl, sú behom na dlhú trať. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už dlhodobo upozorňuje tvorcov politík na neprekonané problémy s tvorbou účinných finančných a regulačných opatrení či na posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi. Aj vzdelávanie dospelých si vyžaduje dobre koordinované hospodárske politiky a zdôrazňovanie neustáleho zdokonaľovania v potrebných zručnostiach.

Poriadna „facka“ ombudsmanovi Mikloškovi: Židovská obec mu poslala ostrý odkaz pre fotku s Uhríkom

V akých zručnostiach zaostávame za vyspelými krajinami? Podľa OECD najviac v komplexných zručnostiach pri riešení problémov. V tomto má vysokú úroveň zručností iba každý štvrtý dospelý Slovák či Slovenka. Slabšou stránkou slovenskej dospelej populácie je úsudok, rozhodovanie, systémová analýza a hodnotenie či kritické myslenie. To sú schopnosti vyššej úrovne.

Naopak, schopnosti nižšej úrovne, akou je vytrvalosť a fyzická sila, sú silnejšou stránkou na Slovensku.

Základné zručnosti dospelých, najmä matematické, sú pomerne kvalitné. Odrážajú historicky vysoký podiel populácie, ktorá má minimálne maturitu. Digitálna zručnosť, dnes jedna z najdôležitejších, je menej rozvinutá.

Firmy vážne pociťujú nedostatok ľudí s požadovanými zručnosťami. Na Slovensku oveľa viac ako v Česku. V medzinárodnom porovnaní 64 krajín Slovensko skončilo na 53., Česko na 35. mieste. Pritom dopyt firiem po vysokokvalifikovaných odborníkoch zo zahraničia je nízky, spomedzi krajín V4 najnižší.

Ako ukázal prieskum IMD, prilákanie a udržanie talentov nepatrí medzi top priority tuzemských firiem. Ani uľahčenie podnikania, ani dotácie neprinesú bez efektívneho trhu práce žiadané zvýšenie aktivity v ekonomike.