Slováci majú čoraz menší hlad po vlastných nehnuteľnostiach. Chcú bývať úplne inak

Medzi Slovákmi klesá záujem o kúpu nehnuteľností. Ako uvádza generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) Tomáš Lamprecht, láka ich viac bývanie v nájomných bytoch. Vo väčšej miere požadujú developeri a obce aj stavby domovov pre seniorov. 

V uplynulom roku mal ŠFRB požiadavky na podporu týchto projektov dokopy až za 322 miliónov eur. 

Nutné skvalitnenie bývania

„Ak si to vezmeme historicky, tak rok – dva dozadu sme boli niekde medzi 220 – 260 miliónmi, toto sme dnes ďaleko presiahli. Nie sú to len obce a mestá, aj developeri dnes prejavujú záujem. Tým, že hypotéky stúpajú, sa už nepredáva toľko bytov ako pred pár mesiacmi, a zrejme sa ani nebude predávať. Preto sa developeri pripravujú na alternatívu financovania cez nás,“ povedal Lamprecht.

Čoskoro bude mnohých Slovákov podľa Lamprechta čakať investícia do skvalitnenia bývania. Bytovky a paneláky postavené pred 20 či 25 rokmi budú totižto musieť povinne prejsť takzvanou reobnovou.

„Hovoríme napríklad o zmene zateplenia. Dnes už sú tie trendy inde ako kedysi. Ak sa rozhodnete pre obnovu, odporúčam ju spraviť komplexnú, teda aby mala 3 a viac podúčelov a potom je to s nulovým úrokom na 20 rokov,“ poradil Lamprecht.

„Niekto to robí na časti, že jeden rok spraví výťah, ďalší rok stúpačky a potom zatepľuje. Každý úver má potom s nejakou sadzbou a celé sa to predražuje. Ak by to ale spravili naraz, môžu dosiahnuť nulovú úverovú sadzbu. Určite treba tlačiť do komplexnej obnovy,“ pokračoval riaditeľ ŠFRB.

Rastúce ceny nehnuteľností

Pred mesiacom avizoval skúsený ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík, že ceny nehnuteľností klesnú, no nie všetky a nie všade. Už súčasný vývoj na trhu s nehnuteľnosťami podľa neho jasne naznačuje zmenu vývoja a slová ako zľava a znížená cena sa v inzerátoch objavujú stále častejšie.

Vývoj cien nehnuteľností za tretí kvartál stále hovorí o raste. „Medzikvartálne výraznejšie spomalenie však očakávame už koncom roka, prípadne začiatkom roka 2023,“ poznamenal analytik.

Je to podľa Fojtíka dôsledok nižšieho dopytu, ktorý primárne súvisí s nárastom úrokových sadzieb. Inak povedané, pri kúpe nehnuteľnosti sa záujemcovia pozerajú hlavne na výšku splátky voči ich príjmu a menej na samotnú cenu nehnuteľnosti.

Druhý faktor, ktorý tlmí dopyt, je podľa analytika spotrebiteľská inflácia. Tá podobne ako vyššie sadzby odčerpáva financie z rodinných rozpočtov, a tak znižuje potenciál na kúpu bytu.

zdroj: TASR/DPA/Patrick Pleul

V neposlednom rade zohráva úlohu na trhu s nehnuteľnosťami aj sentiment. „Ten sa začal otáčať s príchodom vyšších sadzieb a inflácie, kedy vznikli, prirodzene, aj obavy o ďalší ekonomický vývoj. Negatívny sentiment a neistota by mohli vrcholiť v prvom kvartáli budúceho roka, kedy budú domácnosti najviac pociťovať dôsledky energetickej krízy a spomaľovania ekonomiky,“ hovorí Fojtík.

Avšak vzhľadom na to, že neočakáva nárast nezamestnanosti, ale skôr jej stagnovanie, dopyt po nehnuteľnostiach by sa mal postupne stabilizovať. Naopak, ponuka nehnuteľností by sa nemala výrazne zmeniť a nemala by pre ceny nehnuteľností znamenať impulz smerom nahor ani nadol. „Preto si myslíme, že v priemere ceny nehnuteľností budú budúci rok mierne rásť,“ povedal analytik.