Slováci majú voči profesionálnym hráčom predsudky. Majú však veľa spoločného s atlétmi

Minulý rok sa tržby z E-sportu zvýšili o 38 percent. V roku 2019 by všetky tržby zo sponzorstva, médií a reklamy v tejto oblasti mali dosiahnuť 1,1 miliardy. V Roku 2020 dokonca Intel prinesie E-Sport na Letné Olympijské hry. V dobe E-Sportu je teda úplne na mieste, ak sa tradičné športy obávajú konkurencie. No treba si uvedomiť aj to, že ak dieťa sníva o tom, že bude profesionálnym hráčom, je to možné, no stojí za tým náročný tréning, pozostávajúci z psychickej a fyzickej prípravy. Nie je to len o hraní hier.

Všetci aspoň trochu zainteresovaní do videhoier si spomenú na moment, kedy nám naši rodičia vyčítali, že nemáme toľko sedieť za počítačom, že nás to aj tak neuživí a že aj tak  celý deň nič nerobíme. No už aj na Slovensku existujú mnohí úspešní hráči a športové tímy prichádzajú s E-Sportom. A tak je už len otázka času, kedy sa namiesto „budem futbalistom“ stane „budem profesionálnym hráčom“.

Fyzický tréning je základ

Profesionálne tímy sa už dávnejšie riadia stratégiou, pri ktorej je fyzická aktivita pre tréning takisto dôležitá, ako hranie samotné. Fyzickou aktivitou totiž môžu dosiahnuť oveľa lepšie výsledky. Náročný tréning a vypäté stresové situácie nútia profesionálnych hráčov chodiť do „dôchodku“ v 20 rokoch. Preto pristúpili na podmienky fyzického tréningu aj sponzori. Hráči okrem zvládnutia tréningu musia byť mnohokrát aj reprezentatívne osobnosti. Mikkel Hjuler, ktorý trénuje dánskych olympionikov napríklad s tímom Origen, ktorý momentálne vedie svetoznámy Xpeke trénuje  fyzické cvičenia špeciálne upravené pre profesionálny gaming.

Hráči sú skoro ako atléti

Podľa štúdie profesora Ingo Froböse, ktorý sa ako prvý začal venovať E-Sportu do hĺbky, sú profesionálni hráči naozajstnými atlétmi. Podľa profesora sú motorické schopnosti hráčov 4x lepšie, ako u bežného človeka. Hráč zvládne približne 400 klikov a pohybov na klávesnici za minútu. V rovnakom čase tak musí koordinovať viaceré časti tela a mozgu. Ocitajú sa tak vo vypätí, ktoré podľa vedcov nemajú ani profesionálni hráči stolného tenisu pri koordinácii očí a rúk. U hráčov testovali aj hladinu kortizolu (stresového hormónu), ktorý mali podobný, ako auto pretekári. Ich tep dosahoval výšku 160 až 180, čo je podobné maratónskym bežcom.

zdroj: unsplash

Videohry sú dobrý tréning pre mozog, aj telo

Vedci študovali  taktiež zlepšenie mozgovej aktivity  po hraní videohier. Aby to dokázali potvrdiť, či vyvrátiť, vzali dve skupiny dospelých – jedni hrali hru Super Mario 64 30 minút za deň  počas dvoch mesiacov a druhí nehrali.  Spravili MRI na zmeranie veľkosti skupín mozgu pred experimentom a po ňom. Zistili, že sa niektoré oblasti mozgu skupiny, ktorá hrala, zlepšili niekoľkonásobne. Ďalšia štúdia ukazuje, že hranie hier zlepšuje zrak. Doteraz problémy s kontrastnou citlivosťou riešila jedina optická operácia, no zistilo sa, že hranie hier má na tento problém pozitívny dopad. Okrem iného poznáme aj videohry a princípy, v ktorých sa zapájajú aj iné časti tela, ako napríklad Kinect od Xboxu, alebo najnovšie VR aplikácie, v ktorých je možnosť trénovať celé telo.

zdroj: unsplash.com

Ideálny je balans

Vo svete profesionálneho gamingu je už jasné, že budúcnosť úspešných tímov závisí aj od fyzického tréningu. Už dávno je zažehnaná negatívna propaganda videohier, no niektorí ešte stále neveriacky krútia hlavami.Nie je dobré preto bojovať proti hraniu videhoier, ale nájsť správny balans medzi aktivitami. Ak deťom nezakážeme hry, len vyberieme tie správne, zahráme si s nimi a dokonca ich potom vezmeme na prechádzku, nájdeme určite spoločnú cestu, ako vychovať ďalšie generácie.

Je dôležité si uvedomiť, že E-Sporty budú už čoskoro súčasťou našich bežných životov, hlavne keď sú u mladých tieto športy stávajú väčším fenoménom, ako sledovanie klasických športov v televízii. Nič nezabráni ich rozmachu – ponúkajú totiž skvelú alternatívu pre fanúšikov videohier, rôznych subkultúr a v nasledujúcich rokoch môžu prevýšiť tržby klasických športových podujatí.