Slováci milujú „sekáče“. V odvetví sa točia milióny eur a ešte to pomáha klíme

O vzostupe nakupovania z druhej ruky sa rozprávalo už pred pandémiou. Podľa Forbesu by sa za pôvodcu dal považovať internetový obchod eBay, ktorý je známy aj ako prvý e-shop zameraný na predaj z druhej ruky.

Forbes ďalej píše, že v roku 2019 tento druh nakupovania expandoval 21-krát rýchlejšie než konvenčný obchod s odevmi. Nedávna správa obchodného reťazca ThredUp uvádza, že hodnota amerického trhu s módou z druhej ruky sa do roku 2029 môže vyšplhať až na 80 miliárd dolárov.

Avšak preferencia udržateľnej módy nerastie len v USA. Medzinárodná poradenská spoločnosť The Boston Consulting Group v roku 2020 uskutočnila štúdiu v piatich európskych krajinách, informuje portál URW Lab. Patrili k ním Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Nemecko a Spojené kráľovstvo. Výsledky štúdie odhadujú, že globálny trh s použitými predmetmi by mal v nasledujúcich piatich rokoch očakávať nárast o 15 až 20 % ročne.

Módu z druhej ruky milujú aj Slováci. „V secondhandoch som začala nakupovať najmä preto, že som nechcela zbytočne vyhodiť veľa peňazí v značkových obchodoch. Dnes už nakupujem na 80 % oblečenie z druhej ruky a musím sa priznať, že je to pre mňa zábava,“ hovorí pre Startitup Kamila Kuricová, ktorá pracuje v nitrianskom secondhande Sekáč.

„Nakupuje u nás prevažne mladšia generácia a ľudia, ktorí majú vzťah k slow fashion. Avšak počas dňa k nám zavíta hocikto – dámy, páni, seniori, študenti či mamičky s deťmi,“ dodáva.

Aj na slovenskom trhu s „ojazdenými“ vecami sa točia zaujímavé peniaze. Firma Textile House for EURO TRADE, ktorá prevádzkuje veľmi známy reťazec secondhandov Textile house, sa môže podľa Finstatu pochváliť tržbami na úrovni 22,3 milióna eur za rok 2021 a takmer miliónovým ziskom.

Environmentálne a spoločenské faktory

Za rýchly rast popularity secondhandov sa považujú najmä obavy respondentov o vplyv odevov na životné prostredie, informuje URW Lab. Až 70 % respondentov v spomínanej štúdii uviedlo, že nákup z druhej ruky považuje za udržateľnejšiu možnosť. Okrem toho je známe, že každú sekundu sa na svete vyhodí alebo spáli jeden nákladiak s oblečením. Opätovný predaj nielenže pomáha znížiť uhlíkovú stopu, ale aj vyhnúť sa zbytočnému skládkovaniu.

„Je pravda, že za posledné roky sa čoraz viac hovorí o rýchlej móde a jej dopade na životné prostredie, najmä v spojitosti s klimatickou krízou, takže určite to má istý vplyv na spotrebiteľov,“ tvrdí Kamila. Okrem udržateľnosti má sekáčové oblečene aj výhodu, že je lacné a originálne.

„Mám zo secondhandov celkom slušnú zbierku pánskych sák, ktoré nosím takmer každý deň, takže sú pre mňa najhodnotnejšie, síce neboli drahé. Okrem toho som si z druhej ruky kúpila krásny vintage kožák s fake kožušinkou, pričom aj on patrí k lepším úlovkom zo secondhandu,“ hovorí Kamila.

zdroj: Pexels/cottonbro

Forbes informuje, že v roku 2017 sa módna značka Stella McCartney a firma The RealReal rozhodli pre spoluprácu. Jej dôsledkom bolo motivovať zákazníka k striedmejšej konzumácii, vzhľadom na to, že v tom čase končili tri štvrtiny nepredaného tovaru na skládke.

Samotná návrhárka sa zaujímala o udržateľnosť už od ranej existencie svojej značky, pričom nasledujúci rok partnerstvo s The RealReal opäť obnovila. Namotivovali k tomu aj – či už z jednorazového, alebo dlhodobého hľadiska – módne domy Burberry, Gucci alebo Balenciaga.

K zmene spoločenského názoru prispela aj tragická nehoda v bangladéšskej odevnej továrni Rana Plaza, ktorá zatriasla módnym svetom v roku 2013. Po kolapse budovy v dôsledku zanedbaných bezpečnostných podmienok zomrelo viac ako 1 000 zamestnancov.

Rozmach resale odvetvia

Nakupovanie z druhej ruky prispieva aj k originalite jedinca. Príkladom je aj módny obchod Fashionphile zameraný na predaj luxusných vintage kabeliek. Niekoľko rokov pôsobil pod záštitou spoločnosti e-Bay, avšak v roku 2007 spustil vlastnú webovú stránku. Nájdeš tu naozaj luxusné, vzácne a drahé kúsky, nečakaj klasický secondhand.

Nasledujúci rok vznikol online obchod Yoogi’s closet, pričom v roku 2009 spustili svoju prevádzku hneď tri ďalšie resale spoločnosti. Patrili k ním ThredUp, Tradesy a Vestiarie Collective. Okrem originality vedia svojim zákazníkom zaručiť aj cenovú dostupnosť, ktorá je v momentálnej ekonomickej situácií čoraz viac požadovaná.

zdroj: Pexels/Burst

S narastajúcou popularitou začali vznikať aj prvé investície do obchodov takéhoto druhu. Forbes uvádza, že za prvú priamu investíciu sa môže považovať odkúpenie online marketu Stadium Goods, ktorý ponúka úplne nový secondhandový tovar. Odkúpila ho britsko-portugalská skupina Farfect Group v roku 2018 za 250 miliónov dolárov.

Avšak najvýznamnejšia transakcia a definitívna legitimizácia resale odvetvia nastala po prepade tržieb luxusných značiek počas pandémie. Hodnota Vestiarie Collective sa zvýšila o prevratných 100 % v dôsledku toho, že miliardový konglomerát Kering financoval spoločnosť čiastkou 216 miliónov dolárov.

Za zmienku stojí aj služba Vinted pôvodom z Litvy. Prostredníctvom appky si tu ľudia môžu vymieňať a predávať navzájom oblečenie, doplnky a ďalšie veci. Jej obrat je skutočne pôsobivý, v roku 2021 oznámila firma zisk vo výške 265 miliónov eur, teda o 63 % viac ako rok predtým.