Slováci platia za elektrinu najmenej v regióne: Vieme, čo čaká domácnosti, keď štát ukončí dotácie (GRAF)
- Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími cenami energií v EÚ
- Avšak koniec dotácií a rast cien na burze môžu priniesť zmeny už v roku 2025
- Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími cenami energií v EÚ
- Avšak koniec dotácií a rast cien na burze môžu priniesť zmeny už v roku 2025
Slovensko sa v porovnaní s inými európskymi krajinami stále teší relatívne nízkym cenám elektriny a plynu. Podľa dát Eurostatu z rokov 2019 až 2024 slovenské domácnosti platia za energie o tretinu menej, než je priemer v Európskej únii.
To je výrazný kontrast napríklad s Českou republikou, kde sú účty za elektrinu a plyn podstatne vyššie, informuje portál tvnoviny.sk.
Prečo sú ceny na Slovensku nižšie?
Slovenské domácnosti dlhodobo ťažia z regulácie cien energií štátom a dotácií, ktoré vláda poskytuje na zníženie nákladov. Tento systém však bude od roku 2025 postupne ukončený, čo môže viesť k zvýšeniu cien energií.
Na druhej strane, krajiny ako Česko čelia vyšším cenám aj kvôli regionálnym vplyvom. Podľa českého analytika Jiřího Tylečka je hlavným problémom uzavretie jadrových elektrární v Nemecku, ktoré zvýšilo závislosť na dovoze elektriny z okolitých krajín. To v konečnom dôsledku zvyšuje aj ceny pre českých spotrebiteľov, píšu Novinky.cz.
Očakávané zmeny cien na Slovensku
Ako sme ťa už v minulosti informovali, podľa predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka ceny elektriny na Slovensku by mali zostať stabilné aj v tomto roku. Plyn však môže mierne zdražieť.
Konkrétne:
- Domácnosti s tarifikáciou D1 (varenie na plyne) zaplatia mesačne o 1 euro viac, čo ročne predstavuje približne 14,20 eura.
- Pre domácnosti v tarife D2 (varenie a ohrev vody) sa očakáva nárast nákladov o 16 eur mesačne, teda 221 eur ročne.
- Najvyšší nárast čaká domácnosti v tarife D3 (varenie, ohrev vody a vykurovanie). Mesačné náklady vzrastú o 38 eur, čo je ročne okolo 450 eur.
Holjenčík však uisťuje, že zdražovanie nebude také dramatické, ako predpovedajú niektorí analytici. Podľa neho ÚRSO pripravuje opatrenia, ktoré zmiernia dopady zvýšených cien na domácnosti.
Prečo ceny rastú?
Jedným z hlavných dôvodov rastu cien je ukončenie dlhodobého kontraktu medzi Slovenskom a Ruskom na prepravu plynu cez Ukrajinu. Zároveň ceny energií na burze od roku 2018 výrazne vzrástli – z úrovne 19 eur za megawatthodinu na súčasných 38 až 40 eur. Tento trend sa pravdepodobne odrazí aj v koncových cenách pre spotrebiteľov.
Holjenčík priznal, že trh je pod tlakom, no zdôraznil, že ÚRSO robí maximum pre to, aby zvýšenia zostali primerané.
Slovensko vs. zvyšok Európy
Zatiaľ čo Slovensko si udržuje relatívne nízke ceny energií, situácia v západnej Európe a na Balkáne je úplne odlišná. Írsko, pobaltské štáty a Česká republika sú na čele rebríčka najdrahšej elektriny v EÚ. Na opačnom konci spektra sú balkánske štáty mimo EÚ, kde sú ceny najnižšie.
Aké opatrenia pripravuje vláda?
Podľa Holjenčíka vláda uvažuje o opatreniach, ktoré by pomohli zmierniť rast cien. Hoci detaily zatiaľ nie sú známe, predseda ÚRSO zdôraznil, že stabilita cien energií zostáva prioritou.
„Nemôžeme sa tváriť, že ceny nepôjdu hore, keďže Slovensko už nemôže využívať dlhodobý kontrakt s Ruskom,“ povedal Holjenčík.
Budúcnosť cien energií
Slovenské domácnosti môžu očakávať mierne zdražovanie plynu, no ceny elektriny a tepla by mali zostať na stabilnej úrovni. Napriek tomu je jasné, že zmeny na globálnych trhoch budú mať dopad aj na Slovensko.
Ako zdôraznil Holjenčík, konečná cena pre spotrebiteľov bude závisieť od mnohých faktorov vrátane politických rozhodnutí a vývoja na burze.
Tento vývoj ukazuje, aké dôležité je pripraviť sa na zmeny a hľadať spôsoby, ako znížiť energetickú závislosť Slovenska od externých faktorov.
Čítajte viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: StartitUP Archív, tvnoviny.sk, novinky.cz, Eurostat