Slováci radikálne vylepšili liek na „epidémiu 21. storočia“. Prelomové riešenie dá nádej miliónom ľudí

Univerzita Komenského (UK) v Bratislave sa môže tešiť z výrazného úspechu na poli transferu technológií. Bola totiž súčasťou spolupráce troch univerzít a jedného startupu, ktorej sa podarilo do praxe posunúť novú technológiu. Tá podstatne zvyšuje úspešnosť umelého oplodnenia. Strany kvôli nej uzavreli zmluvu v hodnote 441-tisíc eur.

Neplodnosť je významný problém, ktorý každý rok celosvetovo postihne viac ako 48 miliónov párov. Trpia ňou najmä ženy vo veku nad 40 rokov, ale vo veľkej miere aj muži. Vekom sa však znižujú aj šance na otehotnenie prostredníctvom umelého oplodnenia.

Čo sa týka našej krajiny, v roku 2021 štatisticky trpelo neplodnosťou približne 20 percent slovenských párov. Zväčša šlo o problém na strane mužov, informovali sme.

Web Neplodnost.sk podotýka, že podľa odhadov má problémy otehotnieť každý piaty pár na svete. Situácia sa navyše zhoršuje, čo platí aj pre Slovákov. Neplodnosť je akousi epidémiou 21. storočia a týka sa čoraz viac párov.

Výskum na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave a brnianskej Masarykovej univerzite, do ktorého následne finančne vstúpila česká holdingová skupina FABA Capital, však prišiel so zásadným pokrokom. Odborníci totiž tvrdia, že sa im podarilo výrazne zvýšiť úspešnosť asistovanej reprodukcie metódou IVF (in vitro fertilizácia) a môžu ju preniesť do komerčného sveta.

Liečba IVF

IVF patrí doposiaľ k najefektívnejším spôsobom liečby neplodnosti. Na celý proces však vplývajú mnohé okolnosti, ktorých súhra je pre úspech pri oplodnení kľúčová. Patrí medzi ne napríklad výber vhodného embrya pre transfer do maternice. Technológia, s ktorou prichádzajú výskumníci, identifikuje nové miRNA molekuly využiteľné v predikcii.

Toto sú top strediská v Alpách. Ich podmienky ťa počas blížiacich sa prázdnin zaručene nesklamú

„Zjednodušene povedané, identifikované molekuly predikujú aktuálnu pripravenosť žien a kvalitu embrya vhodného na proces umelého oplodnenia,“ vysvetľuje docentka Miroslava Rabajdová z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

„Prezentovaná inovatívna technológia spočíva v neinvazívnom odbere biologického materiálu bez akéhokoľvek poškodenia embrya. Ako vhodný prístup sa ukázalo analyzovať získané miRNA molekuly v kombinácii ako biomarkery. Molekuly sú tak schopné napomôcť v personalizovanej medicíne pri predikcii úspešnosti IVF cez výber vhodného embrya,“ vysvetľuje docentka Katarína Šoltys z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

zdroj: Univerzita Komenského/Tomáš Madeja

„Verím, že kombinácia molekulárnych metód a využitie umelej inteligencie v biomedicíne dokáže priniesť lepšiu zdravotnú starostlivosť a vyššiu kvalitu života nielen pre mnohé neplodné páry, ale aj pre nás všetkých,“ dodáva expertka.

Vedecký experimentálny výskum sa v rámci projektu konal aj u susedov v Česku v laboratóriách Masarykovej univerzity v Brne. Tam odborníci realizovali aj svoje vlastné analýzy, vďaka ktorým mohli novú technológiu posunúť smerom k reálnym budúcim použitiam v praxi. 

„K výskumu som bol prizvaný, aby som poskytol svoje skúsenosti z oblasti štúdia a vysokokapacitných analýz molekúl miRNA v klinickom materiáli. Podieľali sme sa aj na realizácii vlastných sekvenčných analýz a experimentálnom dizajne s cieľom posunúť technológiu z úrovne experimentu smerom k možnému aplikačnému využitiu,“ hovorí profesor Ondřej Slabý pôsobiaci v Stredoeurópskom výskumnom inštitúte (CEITEC) a na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity.

Univerzity sú teraz významnou súčasťou riešenia neplodnosti

Možnosť túto technológiu aplikovať či použiť znamená, že sa dve slovenské a jedna česká univerzita stali významnou súčasťou riešenia spoločenského problému neplodnosti.

„Prepájanie špičkových odborníkov naprieč univerzitami je kľúčom k úspechu a zároveň budúcnosťou vedeckého pokroku. Som rád, že sa nám to darí na takej vysokej úrovni aj s českými kolegami. O to viac, že výskum, na ktorom sa spojili, má praktický a celospoločenský význam a môže pozitívne ovplyvniť životy mnohých ľudí, čo v neposlednom rade predznamenáva aj jeho komerčný úspech,“ uviedol rektor UK Marek Števček.

Obavy sa napĺňajú: Celú Európu čaká prudký a náhly zvrat na realitnom trhu

Tesne pred Vianocami, konkrétne 20. decembra 2022, došlo k podpisu zmluvy o prevode duševného vlastníctva na start-up FETUS, IVF a.s. 

„Vstupom do tohto projektu chceme celosvetovo znížiť počet nechcených potratov a zvýšiť šancu rodinám, ktoré sa chcú rozrásť o zdravého potomka. Celkový proces liečby neplodnosti je veľmi náročný na psychiku a pri prvom nevydarenom transfere má neúspech veľké nežiaduce dopady na prípadné ďalšie pokusy. Je nám cťou byť súčasťou zrodenia nových životov so šťastným príbehom,“ podotýka Robert Flocius, CEO skupiny FABA.

Technológia pre verejnosť

Strany v rámci spolupráce založili nový inkubátor s označením fabaincube. Ten má slúžiť na komercializáciu akademických a univerzitných projektov.

Prelomová technológia na seba po prvýkrát pritiahla pozornosť verejnosti na súťaži Transfera Technology Day 2020. Ide o podujatie s cieľom prepojiť českú vedu s biznisovou komunitou a vytvoriť vhodné podmienky na vzájomnú spoluprácu.

Onedlho výsledky výskumu zabodovali aj na Slovensku. Pôvodcovia technológie totiž v roku 2021 dostali Cenu za transfer technológií v kategórii Inovácie.

„Komercializáciu považujeme za veľký úspech, keďže ide o prvý oficiálny prevod duševného vlastníctva nielen na UK, ale aj v rámci slovenských univerzít. Procesu prevodu sme venovali celý minulý rok a sme veľmi radi, že sa to podarilo. Veríme, že nový majiteľ dostane tento vynález na trh,“ uviedla Lenka Levarská z Centra transferu technológií Univerzity Komenského.

Prvý kontakt s investorom pomohlo zaistiť Centrum transferu technológií Masarykovej univerzity.