Slováci sa boja investovať. Ideálny čas je ale práve teraz, odkazuje expert

Podľa prieskumu spoločnosti Finax a ekonóma profesora Krzysztofa Waliszewskieho si 60 % Slovákov počas pandémie nevšimlo žiadne významné zmeny vo svojej finančnej situácii a ďalších 30 % dokonca zaznamenalo nárast svojich príjmov. Slováci tak minulý rok míňali menej a viac investovali.

Portál Forbes na začiatku tohto roka prišiel s informáciou, že sa zo Slovákov postupne stávajú investori. Do podielových fondov predávaných na Slovensku vlani pribudlo 1,5 miliárd eur čistých predajov, teda toľko nových vkladov ako za predchádzajúce tri roky dovedna.

Startitup sa preto spojil s akciovým expertom Tomášom Vrankom z medzinárodnej investičnej a fontech spoločnosti XTB, aby priniesli investičné rady a tipy pre Slovákov na rok 2023.

Analytik XTB priblížil, aké najčastejšie chyby Slováci robia, aká je bezpečná hranica investovania, a potvrdil, že najväčší záujem o investovanie má skupina do 30 rokov.

Aké najväčšie investičné príležitosti na ľudí čakajú v roku 2022?

Túto otázku by som uchopil trochu inak. Všeobecný problém s investovaním je u nás ten, že ľudia do trhu naskakujú väčšinou vtedy, keď trhy výrazne rastú. Videli sme to napríklad v roku 2020 či 2021. Naopak, keď trhy klesajú, ľudia zvyknú investície v strate predávať a záujem je celkovo nízky. História ale ukazuje, že by to malo byť presne opačne.

Ak sa napríklad pozrieme na americký akciový trh, ten sa z každého jedného poklesu za svoju niekoľko storočnú históriu „vyhrabal“. Inak povedané, doteraz tomu bolo vždy tak, že práve v poklese bol človek schopný nakúpiť akcie lacnejšie a doteraz vždy po nákupe skôr či neskôr rástli.

Dlhodobý výnos akciových trhov je okolo 8 – 9 % ročne a akcie svoju hodnotu približne každých 10 rokov zdvojnásobujú. Konkrétne investičné príležitosti sa bez kontextu odporúčajú ťažko. Ja osobne si myslím, že pre väčšinu ľudí je najlepšou voľbou pravidelné a dlhodobé investovanie cez indexové ETF.

Na začiatok je teraz teda ideálna príležitosť. Na trhu je panika, ktorú ale skúsení investori zvyknú využívať na „nákup v zľave“. Ľudia veľakrát hľadajú rôzne super investičné príležitosti. Realita je však taká, že investori priemerne dosahujú zhruba 2-percentný ročný výnos, zatiaľ čo výnos akcií je zhruba na úrovni 8 %.

Najdôležitejšie je teda začať a nesnažiť sa nájsť niečo s vyšším výnosom. História ukazuje, že pre drvivú väčšinu ľudí je to prakticky nemožné. Najlepšou príležitosťou je teda začať, keď sa väčšina ľudí bojí.

Ak chcú Slováci začať investovať, ako by mali začať? 

Dnešná doba robí z investovania naozaj dostupnú záležitosť. Na internete je „kopec“ kvalitných informácií, nástrojov na investovanie, a čo je hlavné, pôsobí na ňom veľa brokerov (sprostredkovateľov), cez ktorých viete akcie či ETF nakupovať prakticky za párcentový poplatok.

Technológie a konkurenčný boj teda spravili investovanie dostupným pre každého s pár desiatkami eur. Samozrejme, že pri takejto sume nebude výnos veľký, ale pri pravidelnom mesačnom investovaní sa suma za pár rokov vie pekne nazbierať.

Ako som už spomínal, pre väčšinu ľudí, najmä mladých, je z môjho pohľadu najlepším nástrojom ETF. Prvým krokom by teda malo byť „googlenie“. Začal by som online s hľadaním informácií o tomto nástroji, následne by som si založil účet a s malou sumou kúpil prvé ETF.

Mám ale odsledované, že väčšinu ľudí, ktorí s tým začnú, to nakoniec celkom chytí a hľadajú ďalšie informácie, teda rozširujú svoje vedomosti. K investovaniu cez akcie či ETF máme aj my v XTB vzdelávací cyklus, ktorý je tvorený ôsmimi videami. S čistým svedomím môžem povedať, že by som sa nebál začať ani týmto.

Akú veľkú časť výplaty by mal človek investovať mesačne? Aká je bezpečná hranica?

Opäť použijem ako príklad ETF. V prvom rade by som uviedol, že investičný horizont musí byť aspoň 5 rokov. Ak viete, že peniaze budete potrebovať skôr, do akcií či ETF nechoďte. Tých 5 rokov vychádza ako rozumné minimum z historického hľadiska.

Rôzni ekonómovia študovali akciový trh a história tu ukazuje, že ak by ste aj naslepo nakúpili americké ETF za posledných približne 150 rokov, tak v zhruba 85 % prípadoch by ste boli po tomto období v pluse.

Pri 10 rokoch je to už vyše 90 % a historicky bolo iba jedno obdobie dlhšie ako 20 rokov v miernom mínuse – obdobie veľkej hospodárskej krízy, ktoré bolo približne 100 rokov dozadu.

Najväčší problém od týchto čias bola zrejme veľká finančná kríza v roku 2008, keď prakticky hrozil rozpad súčasného finančného systému. Aj v tomto období síce trhy klesli dočasne o približne 60 %, bol to teda obrovský problém, ale napriek tomu boli akciové trhy o približne 5 rokov na pôvodnej úrovni a nasledujúcu dekádu rástli o približne 200 %.

Odpovedal by som teda tak, že ak je váš investičný horizont dostatočne dlhý a nebojíte sa dočasných prepadov (aký je napríklad aj teraz), tak čím viac investujete, tým vyššiu sumu môžete potom očakávať.

Ja osobne do akcií investujem už zhruba 10 rokov na pravidelnej báze, pri prepadoch tieto sumy ešte navyšujem, lebo viem, že tie peniaze nebudem chcieť vyberať aspoň 20 rokov.

Samozrejme, že ide o individuálne preferencie, veľa ľudí, aj keď lepšie zarobí, peniaze proste minie, sú ale aj ľudia, ktorí sú schopní investovať všetky voľné peniaze do akcií.

Slovák si našiel prácu v Číne: 3 roky som sa nedostal domov, požiadavky, ktoré sa tu kladú sú enormné

Uvediem tu ešte jeden príklad, ako funguje zložené úročenie a dlhodobé investovanie. Ja som sa narodil v roku 1992, za toto obdobie vzrástol akciový index S&P 500 so započítaním dividend, ktorý viete nakúpiť formou ETF, o 1 616 %, čo je 9,7 % ročne. Ak by mi teda niekto v deň narodenia kúpil ETF za 10-tisíc dolárov, dnes by bola hodnota investície asi 161-tisíc dolárov.

Takto proste funguje dlhodobé investovanie, a preto by som sa nebál do akcií takto investovať všetky voľné peniaze, ktoré by som si dokázal ušetriť, ak by bol môj investičný horizont dlhý. Samozrejme, nejakú rezervu by som si určite nechal, dlhodobo ale nemá zmysel na účte nechať ležať príliš veľkú sumu.

Aké chyby robia Slováci pri investovaní?

Hlavným problémom je, že ľudia neinvestujú. To má viacero dôvodov. Investovanie u nás historicky nie je súčasťou bežného života, za bývalého režimu prakticky neexistovalo. Na rozdiel od iných západných krajín, ľudia si tiež pamätajú podvodné nebankovky a rôzne iné pyramídy z prelomu tisícročí (ktoré sú inak ďalším dôkazom toho, že človek nemôže mať proste príliš veľké oči).

Prvou chybou je teda to, že ľudia túto oblasť proste neriešia. Častou chybou je tiež to, že ľudia majú nereálne očakávania. Veľakrát očakávajú vysoké dvojciferné ročné výnosy, vložia peniaze do rôznych pofidérnych projektov, o peniaze prídu a potom povedia, že celé investovanie je jeden veľký podvod. Na strane druhej je im 8 – 10 % ročne proste málo a nechápu princíp času a zloženého úročenia, ktorý som uvádzal v predchádzajúcej otázke. Treba mať teda reálne očakávania.

A ako tretiu chybu by som uviedol takzvané FOMO. Táto skratka znamená, že ľudia z dôvodu obáv o premeškanie skvelej príležitosti naskakujú do investícií bez rozmyslu a bez rozmyslu z nej tiež často vyskakujú.

Keď trhy rastú a všade sa o nich píše, tak sa ľudia boja, že im príležitosť ujde a nakupujú. Keď potom trhy klesajú, tak zase predávajú – jednoducho sa nedržia svojej dlhodobej stratégie. Tých chýb môže byť samozrejme viac, toto sú ale tie, ktoré sa opakujú najčastejšie.

zdroj: Unsplash/Olieman Eth, Allef Vinicius

Prečo investuje menej žien ako mužov?

To je dobrá otázka. Historicky bol svet financií vždy spojený s mužmi. V tejto oblasti ich pracuje viac ako žien, keď si aj spomeniete na nejaké filmy z tejto oblasti, tiež ide väčšinou o primárne mužské obsadenie. Ekonómiu študuje viac mužov ako žien, neviem povedať, prečo.

Viem však povedať, že je to síce tak, ako píšete, avšak každým rokom sa tento nepomer zmenšuje a skôr mám taký subjektívny dojem, že sú v tomto ženy lepšie. Muži často skĺznu k porušovaniu toho, čo si na začiatku stanovia. Ženy mi často spomínajú, že nakupujú priebežne bez ohľadu na to, čo sa na trhu deje. Je to ale skôr subjektívny pocit, čísla k tomu nemám.

Rastie počet Slovákov, ktorí sa rozhodnú investovať, a aké spôsoby investícií uprednostňujú?

Určite áno. Jednak výrazne rastie počet mladých ľudí, ktorí chcú investovať cez akcie a ETF. K nim sa ale pridávajú aj staršie ročníky. Treťou skupinou sú potom ľudia, ktorí investujú už dlho, ale primárne cez rôzne bankové fondy, ktoré majú obrovské poplatky a katastrofálnu výkonnosť.

Títo ľudia teda vedia, do čoho idú, hľadajú ale lepšie nástroje a nižšie poplatky. Ak sa bavíme vyslovene o dlhodobom investovaní, drvivá väčšina ľudí vyhľadáva akcie a ETF.

Na súčasnej kríze môžu Slováci takto šikovne zarobiť. Na ich účtoch zbytočne leží 40 miliárd eur (ROZHOVOR)

Vedeli by ste opísať prototyp slovenského investora? Kde investuje a čoho sa bojí?

Asi to neviem úplne takto zaškatuľkovať. Mám dojem, že najväčší záujem je zo strany mladších ľudí do 30 rokov. Tu ide hlavne o ľudí, ktorí majú naštudovaný historický kontext, neboja sa prepadov a chcú investovať dlhodobo a pravidelne cez ETF. Táto skupina hľadá v podstate najlepší pomer vynaloženého času s potenciálnym rizikom a výnosom.

Potom je tu skupina ľudí, ktorá si chce vyberať akcie jednotlivých spoločností, väčšinou ich to baví a skladá si portfólio ručne. Toto sú z môjho pohľadu dve hlavné skupiny investorov na Slovensku.