Slováci sa dočkali zlacňovania potravín: Odborníkov sme sa pýtali, či si v roku 2024 priplatíme (PREDIKCIE CIEN)

Podľa portálu tvnoviny.sk zdražovanie poľavuje. Inflácia, ktorá vystrelila na začiatku tohto roka do nevídaných výšin, už niekoľko mesiacov klesá.

Ak sa na to ale pozrieme z dlhodobého hľadiska, inflácia v posledných dvoch rokoch vyletela poriadne vysoko. Ceny potravín by našťastie podľa odborníkov naďalej stúpať nemuseli. 

Ceny potravín v posledných dvoch rokoch stúpli poriadne vysoko

Analytička Eva Sadovská taktiež pre tvnoviny.sk uviedla tieto štatistiky: „Za sladké potraviny sme si priplácali 16,2 %, za zeleninu 12,4 % a za chlieb a obilniny 11,4 %. Ryby a morské plody nás vyšli drahšie ako pred rokom o 7,8 %. Za mäsové výrobky a aj za ovocie sme si priplácali zhodne o 6,6 %. Mlieko, syry a vajcia zdraželi o rovné 4 %.“

Za potraviny sme teda v roku 2023 platili viac ako v roku predchádzajúcom. Jediné kategórie, ktoré výraznému zdražovaniu ušli, boli oleje a tuky.

„Potraviny boli medziročne drahšie o 7,6 %, tempo rastu ich cien spomaľovalo už ôsmy mesiac po sebe. Aktuálne sa toto spomaľovanie v novembri prejavilo v šiestich spomedzi deviatich zložiek potravín. Dvojciferne vyššie ceny ako pred rokom mali stále štyri položky, chlieb a obilniny, zelenina, cukor a cukrovinky a koreniny a pochutiny. Naopak, za oleje a tuky platili spotrebitelia menej o 7,8 %,“ informuje TASR.

Dvojročný rozdiel medzi hodnotami našich nákupov je výrazný – to, čo sme v roku 2021 nakúpili za 100 €, nás teraz vyjde 138 €.

Podľa odborníkov je to najhoršie za nami

Dobrou správou je, že v nasledujúcom roku ceny zrejme stúpať nebudú. David Karkulín, hlavný analytik magazínu Agrobiznis pre redakciu Startitup vysvetlil, že ceny agrokomodít budú v roku 2024 dokonca nižšie. „Ceny agrokomodít sú už ku koncu roku 2023 stabilizované a nič nenasvedčuje tomu, že by nás čakalo ďalšie zdražovanie.“

Matej Korpáš zo slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nám zodpovedal otázky ohľadom budúcich cien potravín.

„Na výslednú cenu potravín vplýva množstvo faktorov. Cena sa skladá z komodít, ktoré sú nutné na výrobu potraviny, z pracovnej sily, ale aj energií a pohonných hmôt. Na konci vertikály je však obchod, ktorý potraviny predáva, a tak aj stanovuje spotrebiteľskú (výslednú) cenu produktu,“ vysvetľuje Korpáš.

Ceny za elektrinu, plyn a vodu na rok 2024: Prognózy sľubujú zlepšenie, aká bude realita? (PREHĽAD)

V minulosti tvorila gro nákladov pri výrobe samotná komodita, dnes sú to predovšetkým náklady na energie a pracovnú silu. Práve preto ceny potravín v posledných mesiacoch výrazne vzrástli – ovplyvnili ich vyššie ceny elektrickej energie, plynu, ale aj vyššie mzdy.

„Dôležité preto aj v nasledujúcich mesiacoch bude sledovať, ako sa vyvinú tieto položky. Niektoré potraviny už zaznamenali výraznejší pokles na cene. Napríklad cena masla, oleja, ale aj mlieka či vajec mierne klesla,“ tvrdí zástupca poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR.

Lacné ukrajinské komodity deformujú trh

Podľa Mateja Korpáša je mimoriadne ťažké povedať, čo môžeme očakávať v nasledujúcom roku. Bude potrebné sledovať debaty o dovoze komodít z Ukrajiny a jej prípadný vstup do EÚ.

„Lacné ukrajinské komodity totiž deformujú trh, a tak aj vyvíjajú veľký tlak na produkciu v Európe. Na Ukrajine totiž dokážu produkovať komodity a aj výsledné potraviny omnoho lacnejšie. Je to z dôvodu lacnej pracovnej sily a benevolentnejších podmienok pri samotnom pestovaní plodín.“

Korpáš ďalej vysvetľuje, že „na cenu komodít má však vplyv aj množstvo špekulatívnych vyjadrení od vrcholných politikov, rôzne zákazy dovozov, ale aj zmena klímy“.

„Cena komodity sa totiž netvorí na Slovensku. Veľký vplyv na cenu majú hlavné produkčné oblasti. Ak v týchto oblastiach zaznamenajú menej vlahy a celkovo zlé poveternostné podmienky, má to obrovský vplyv aj na cenu.“

zdroj: TASR/DPA/Hendrik Schmidt

Európska smernica o mýte nám môže zavariť

Nová európska smernica Eurovignette, ktorá má nastaviť výber poplatkov za využívanie dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami, môže zvýšiť ceny potravín až o desať percent. Upozornil na to v utorok prezident Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky (ČESMAD Slovakia) Pavol Piešťanský.

Zvýšené mýto podľa dopravcov prinesie zvyšovanie cien prepráv, čo sa odrazí napríklad na cenách potravín či poľnohospodárskych produktov.

„Vyzývame vládu, aby riešila túto problematiku, pretože ide z nášho pohľadu o celospoločenský problém, s vážnym dosahom na obyvateľov Slovenska. Ak nechceme, aby dopravcovia preniesli celé zvýšenie mýtnych sadzieb do cien produktov, žiadame vládu, aby našla kompenzačné mechanizmy pre dopravcov. Inak sa môžeme pripraviť na zdražovanie, a to na úrovni možno až desať percent,“ uviedol Piešťanský s tým, že ČESMAD vyzval listom predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), aby sa touto témou zaoberal.

Výrazný nárast mýtnych poplatkov predpokladajú dopravcovia po zavedení európskej smernice Eurovignette. Smernica má nastaviť výber poplatkov za používanie dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. Pri výpočte mýta sa bude zohľadňovať aj to, koľko emisií CO₂ nákladné vozidlo vyprodukuje.

Cena mýta sa zvyšuje až o 83 %

Podľa združenia ČESMAD v Nemecku, ktoré zaviedlo novú smernicu od decembra, sa zvýšila cena mýta o 83 percent. Okrem ceny mýtnych poplatkov sa na zvýšení ceny prepráv odrazia aj náklady na zaobstaranie bezemisných vozidiel. Dopravcovia preto slovenskú vládu žiadajú o kompenzácie napríklad vo forme úľavy na dani z motorových vozidiel či vratkách spotrebnej dane.

„Ak nebudú pre dopravcov urobené kompenzačné mechanizmy, ako toto mýto kompenzovať aspoň čiastočne daňou z motorových vozidiel alebo znížením odvodového zaťaženia pre zamestnancov, budeme musieť len pre túto smernicu zvyšovať ceny od 10 do 20 %,“ povedal Piešťanský.

Podľa rezortu dopravy to, že sa výhľadovo sadzby mýta v rámci smernice Eurovignette zvýšia, je známe už od polovice roka 2017.

 „Uplatňuje sa v nej princíp ‚užívateľ platí‘ a ‚znečisťovateľ platí‘. Zároveň je potrebné pripomenúť, že sadzby mýta sa niekoľko rokov napriek inflácii nevalorizovali. Dopravcovia pôsobia v európskom trhovom prostredí s voľnou hospodárskou súťažou, kompenzačné mechanizmy štát neplánuje,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková.

ČESMAD Slovakia ako výrazný problém dopravcov vníma aj situáciu so zrušenými povoleniami na prepravu pre ukrajinských dopravcov. Podľa Piešťanského zrušenie povolení platí len pre bilaterálnu prepravu z Ukrajiny do Európskej únie a naspäť.

Niektoré zahraničné firmy to však podľa dopravcov zneužívajú a ukrajinské kamióny vykonávajú v rámci Európskej únie aj prepravy, na ktoré povolenia potrebujú, avšak štátne orgány v jednotlivých krajinách ukrajinským firmám tolerujú, ak ich nemajú. Združenie dopravcov ČESMAD preto vyzýva k okamžitému zintenzívneniu kontrol.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska