Slováci sa doslova prepadajú do chudoby. Situácia je vážna, upozorňuje inštitút

Štát zle hospodári, stále sa zadlžujeme a Slováci majú viac dlhov, než úspor. Takto hodnotia súčasný stav odborníci. Čo je ale horšie, čoraz viac ľudí na Slovensku sa dostáva do špirály chudoby.

Inštitút pre výskum sociálnoekonomických rizík (IVRA) upozorňuje, že vláda počas svojho fungovania v rokoch 2020 až 2023 navýši zadlženosť v rámci verejného dlhu na jedného Slováka na 13 712 eur.

Výška verejného dlhu sa takto zvýši v uvedených rokoch takmer o 40 % z 8 415 eur od začiatku roka 2020. Verejný dlh Slovenska na začiatku roka 2020 pred nástupom vlády bol podľa inštitútu pritom na úrovni 48,1 % HDP, teda 45,4 miliardy eur.

Prepad do chudoby

Ako ďalej pokračoval Martin Halás z inštitútu, problémom je, že vláda zadlžuje Slovákov na spotrebu, nie na investície. Rozpočtované je podľa neho zvýšenie verejného dlhu od roku 2020 do roku 2023 na jedného Slováka až o 5 300 eur, je to skoro 40 % celkového zadlženia na jedného Slováka.

Napríklad na domácnosť so štyrmi členmi sa zadlženie takto zvýši od začiatku roka 2020 do konca roka 2023 o viac ako 21-tisíc eur.

„Ak si uvedomíme, koľko ľudí nám zároveň prepadáva do chudoby, je situácia viac ako vážna,“ myslí si Halás. Rastie nám chudoba a aj dlh Slovákov, a to ako verejný dlh, tak aj zadlžovanie slovenských domácností.

Zároveň nám podľa Halása rastú dramaticky aj splátky úrokov štátneho dlhu. Zvýšené úroky na vyššom verejnom dlhu Slovenska zhltnú navyše podľa odhadov 500 miliónov až jednu miliardu eur každý rok.

Zadlžení Slováci

„Situácia je vážna. Nová vláda bude musieť prísť s konsolidáciou verejných financií, prioritizáciou výdavkov, rušením niektorých opatrení, ako napríklad daňový bonus, ale najmä s daňovo odvodovou reformou, ktorá nebude napríklad brať peniaze samosprávam,“ pokračoval Halás.

Slovensko má zároveň podľa neho zlý tzv. daňový mix, ktorý viac zdaňuje ekonomickú aktivitu ako rentu a negatívne externality.

Problémom je zároveň aj stále vyššie zadlženie slovenských domácností. Priemerný Slovák ako jediný v regióne strednej a východnej Európy má podľa Halása viac dlhov ako čistých finančných aktív.

zdroj: TASR/DPA/Patrick Pleul

„Zadlženosť slovenských domácností bola zlá už pred krízou, extrémne zdražovanie ju ešte viac zhoršilo. Vláda počíta, že verejný dlh bude klesať v nasledujúcich rokoch pod 60 %, avšak nechala to už ako úlohu na novú vládu, ktorá sa s tým bude musieť vysporiadať,“ dodal Halás.

Pracovný trh

Slovenský pracovný trh sa v tomto roku niesol v negatívnom duchu. Predovšetkým pre vplyv vojnového konfliktu na Ukrajine, inflácie a energetickej krízy. Najväčší dopyt bol po pracovníkoch z výroby, ktorí ale v budúcom roku pocítia dopady krízy najviac.

Slovensko tiež nedokázalo pružne reagovať na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a zostalo na chvoste EÚ. Energeticky náročné firmy by sa mali pripraviť na prepúšťanie, naberať by mal naopak sektor zdieľaných služieb a IT, uvádza personálna agentúra Grafton.

„Najväčší dopad v tomto aj budúcom roku budú pociťovať bežní pracovníci vo výrobe, obchode a remeselníci, ako aj ostatní zamestnanci s nižšou ako priemernou mzdou,“ vysvetľuje riaditeľ personálnej agentúry Grafton a Gi Group Martin Malo.

Zamestnanci s takouto mzdou sa musia potýkať s nárastom cien z viacerých strán. Podľa prieskumov tvoria náklady na bývanie a energie v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov takmer 10 %, ide tak o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ.

V druhej polovici tohto roka Slovensko navyše narazilo na historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorá však bude v roku 2023 vplyvom energetickej krízy podľa Graftonu rásť, alebo vplyvom vstupu nových investorov prinajlepšom stagnovať.

zdroj: Unsplash/Hunters Race

„Rast miezd sa dá očakávať, pretože nedostatok kandidátov na trhu práce nedáva zamestnávateľom inú možnosť, než mzdy navyšovať. V žiadnom prípade sa však priemerné zvyšovanie miezd nevyrovná miere inflácie. Skôr pôjde o individuálny, nie plošný rast,“ uviedol Malo.

Celý pracovný trh aj ekonomika však budú závisieť od miery inflácie a vývoja cien, najmä v energetike. Energeticky náročnejšie odvetvia, aj keď budú hľadať predovšetkým interné úspory, budú náchylnejšie na prepúšťanie. Naopak, naberať aj naďalej bude sektor zdieľaných a podnikových služieb a informačných technológií.