Slováci sa môžu nechtiac zadlžiť aj na celý život. V jednom prípade je lepšie dedičstvo odmietnuť
- Dedičstvo má svoje plusy aj mínusy
- Okrem majetku môžu ľudia zdediť aj dlhy, pôžičky a iné problémy po svojich príbuzných
- Treba dodržať určité pravidlá
- Dedičstvo má svoje plusy aj mínusy
- Okrem majetku môžu ľudia zdediť aj dlhy, pôžičky a iné problémy po svojich príbuzných
- Treba dodržať určité pravidlá
Na Slovensku dedenie na základe závetu nie je až také zaužívané, oveľa častejšie sa vykonáva dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, píše SITA.
Ako vysvetľuje managing partner právnickej firmy Vojčík & Partners Leo Teodor Vojčík, možnosťou je aj odmietnuť dedičstvo, a to v lehote jedného mesiaca.
Ako funguje dedenie na Slovensku
Odmietnutie dedičstva je neodvolateľné. Pokiaľ sa potenciálny dedič v lehote jedného mesiaca nevyjadrí, platí, že dedičstvo neodmieta. Zákon podľa Vojčíka však výslovne zakazuje odmietnutie dedičstva len v časti, rovnako nemožno k odmietnutiu dedičstva pripojiť žiadne výhrady či podmienky. Nemôžete si napríklad nechať byt a odmietnuť splácanie pôžičiek.
Podľa interných štatistík spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika predstavuje priemerná výška dlhu v dedičskom konaní 1 300 eur. Ľudia si často požičiavajú finančné prostriedky bez toho, aby reálne zhodnotili svoju skutočnú finančnú situáciu a schopnosť dlhy splatiť.
Neberú do úvahy, aký môžu mať pôžičky vplyv na nich a najmä na ich príbuzných. Potomkovia sa tak môžu vďaka neplánovaným pôžičkám svojich rodičov dostať do zložitých finančných problémov.
„Pomerne často sa stretávame s prípadmi, kedy pozostalí hradia dlhy za zosnulých. Rodina sa snaží zachovať dobré meno a dlh za zosnulého spláca,“ hovorí právny zástupca spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika Jiří Šmída.
Taktiež podľa neho evidujú prípady, keď zadlžená osoba v dedičskom konaní nadobudne majetok, ktorý neskôr speňaží a využije na úhradu svojich dlhov. Dedičstvo sa v tomto prípade stáva lukratívnou možnosťou, ako dlh alebo jeho časť splatiť.
S dedičským konaním sa podľa Tatra banky spája aj niekoľko poplatkov. Základnými sú poplatok pre notára a súdny poplatok za prejednanie dedičstva. Oba závisia od hodnoty dedičstva v čase smrti poručiteľa.
Poplatky spojené s dedičským konaním
Pri konaní o dedičstve sa výška súdneho poplatku určuje na základe čistej hodnoty dedičstva, vysvetľuje portál Peniaze.sk. Platia nasledujúce sadzby: do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva je poplatok 6,50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva je poplatok 16,50 eur, a nad 9 958 eur je poplatok 0,2 % z čistej hodnoty dedičstva, s maximom 165,50 eur.
Dodatočné konanie o dedičstve si vyžaduje poplatok vo výške 1 % z čistej hodnoty dedičstva, s minimom 6,50 eur a maximom 165,50 eur.
Okrem súdneho poplatku je potrebné počítať aj s odmenou notára, ktorý vykonáva úlohu súdneho komisára. Odmena notára závisí od všeobecnej hodnoty majetku a platia nasledujúce sadzby: z prvých 3 300 eur je odmena 2 %, z ďalších 16 500 eur je odmena 1 %, z ďalších 33 100 eur je odmena 0,7 %, z ďalších 99 500 eur je odmena 0,4 %, a z ďalších 663 800 eur je odmena 0,2 %.
Suma nad 663 800 eur sa nepočíta do základu a minimálna odmena notára je 23 eur. Odmena notára môže byť zvýšená o maximálne 50 % v prípade mimoriadne ťažkých alebo časovo náročných úkonov. Pri platbách notárovi je potrebné zohľadniť aj náhrady za hotové výdavky a za stratu času.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: SITA, Peniaze.sk