Slováci sa zadlžujú ako o preteky. Dlhov máme viac ako úspor

Dlhy Slovákov vlani stúpli najrýchlejšie za posledné štyri roky, a to o 8,2 %. Priemerný dlh Slováka je vo výške 9 170 eur a Slovenská republika je jedinou krajinou v regióne, v ktorej dlhy na osobu prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla aktuálna štúdia Allianz Global Wealth Report 2022, ktorá skúma finančný majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.

Na účtoch sú miliardy

Vďaka investíciám do akcií, investičných fondov a ďalších majetkových účastí stúpol podľa analýzy v roku 2021 finančný majetok Slovákov o 10 %, čo bolo výrazne nad dlhodobým priemerom. Celkové nové úspory Slovákov sa v minulom roku zvýšili na 7,5 miliardy eur, pričom 1,3 miliardy z nich išli do cenných papierov a 1,8 miliardy do poistných a dôchodkových produktov, čo je najviac za posledné desaťročie.

Bankové vklady zostávajú podľa Allianzu pre Slovákov naďalej najobľúbenejšou triedou aktív, keď tvorili 58 %. Priemerný Slovák má podľa analýzy čisté finančné aktíva vo výške 8 460 eur, čím Slovensko v rebríčku najbohatších krajín figuruje na 41. mieste. V priemere viac finančného majetku má Čech (24 380 eur), Maďar (18 060 Eur), Poliak (11 250 eur) aj Bulhar (11 410 eur).

Koniec jednej éry

V roku 2022 majú globálne finančné aktíva podľa štúdie klesnúť o viac ako 2 %, čo je prvá výrazná strata bohatstva od finančnej krízy v roku 2008. V reálnych číslach domácnosti prídu o desatinu svojho bohatstva. Na rozdiel od vtedajšej krízy, po ktorej nasledoval relatívne rýchly obrat, je strednodobý výhľad teraz horší. Priemerný nominálny rast finančných aktív do roku 2025 sa očakáva na úrovni 4,6 %, v porovnaní s vyše 10-percentným v predchádzajúcich troch rokoch.

„Rok 2021 prináša koniec éry. Posledné tri roky boli výnimočné pre väčšinu sporiteľov. Nielen rok 2022, ale aj nasledujúce roky budú iné. Kríza životných nákladov podrobuje spoločnosť skúške. Vlády čelia obrovskej výzve zvládnuť energetickú krízu, zabezpečiť zelenú transformáciu a podnietiť rast, zatiaľ čo menová politika tvrdo brzdí. Už nie je priestor na politické chyby. Kľúčom k úspechu sú inovatívne a cielené opatrenia na národnej úrovni a európska jednota na nadnárodnej úrovni,“ konštatoval hlavný ekonóm Allianz Ludovic Subran.

Všetko je drahšie

Medziročne hodnota inflácie dosiahla v septembri 2022 hodnotu 14,2 %, čo je najvyššia úroveň za posledných viac ako 22 rokov. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v septembri tohto roku medzimesačne vzrástli o 0,9 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali najmä extrémne vysoké ceny v odbore potraviny a nealkoholické nápoje. Potraviny boli drahšie o 24,1 % a nealkoholické nápoje o 14,9 %. Ceny chleba a obilnín stúpli o 27,1 %, mlieka, syrov a vajec o 26,4 %, mäsa o 25 %, zeleniny o 14,3 %, ovocia o 11,6 % a olejov a tukov až o 58,4 %.

Druhý najvýraznejší vplyv na takto vysokú infláciu malo zvýšenie cien v odbore bývanie a energie o 16,6 %. Rast cien energií zo začiatku roka ovplyvnili aj o 33,6 % drahšie pevné palivá. Zvýšili sa tiež ceny za dodávky vody o 4,4 % a náklady na údržbu a opravy obydlia o 19,9 %. Imputované nájomné zostalo na augustovej úrovni 19,4 %.

Index spotrebiteľských cien sa v septembri 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 13,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 14,7 %, za domácnosti dôchodcov o 15,7 %.

V súhrne za deväť mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,9 % (za domácnosti zamestnancov o 11,8 %, za nízkopríjmové domácnosti o 12,1 %, za domácnosti dôchodcov o 12,9 %).