Slováci si priplatia stovky eur: Byty 120 a domy až 360 eur. Dôvodom je nový poplatok

Domácnosti zaplatia stovky eur navyše. Zavedenie nového systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (ETS 2) zvýši náklady domácností na energie. Najviac postihne staršie, nezateplené budovy s plynovým vykurovaním, informuje o tom na sociálnej sieti platforma Budovy pre budúcnosť (BPB).

Nový systém obchodovania s emisnými kvótami v Európskej únii vstúpi do platnosti už o dva roky. Po novom budú za tvorbu emisií platiť aj majitelia domov a bytov.

Systém obchodovania s emisnými kvótami prinesie domácnostiam dodatočné náklady v stovkách eur, riešením môže byť obnova

„Odhadovaný vplyv podľa našich výpočtov je až + 30 € mesačne pre rodinné domy v pôvodnom stave a + 10 € pre byty. To znamená až 360 € ročne navyše len za to, že bývame v energeticky neefektívnych budovách,“ píšu zástupcovia združenia.

„Aby domácnosti nemuseli mesačne platiť o 6 až 30 eur viac preto, lebo ich dom či byt produkuje vysoké emisie, môžu si svoju nehnuteľnosť obnoviť. Jediným dlhodobým riešením je obnova budov, ktorá zároveň znižuje spotrebu energie, stabilizuje výdavky domácností a chráni ich pred budúcimi cenovými šokmi,“ uviedla riaditeľka platformy Katarína Nikodemová, píše TASR.

Podľa združenia je riešením obnova budov. Zateplenie, výmena okien či modernizácia vykurovania znižujú spotrebu energie, chránia domácnosti pred rastom cien a zlepšujú komfort bývania.

Odborníci tvrdia, že zlepšenie energetickej hospodárnosti a modernizáciu vyžaduje približne 144 000 rodinných domov a 115 000 bytov v bytových domoch. Celkové investičné náklady na komplexnú obnovu sa odhadujú na 3,5 miliardy eur pre rodinné domy a 1,76 miliardy eur pre bytové domy.

Domácnostiam by mal s financovaním pomôcť Sociálno-klimatický fond (SKF). „Sociálno-klimatický fond, do ktorého prúdi časť príjmov z nového systému ETS 2, vznikol preto, aby pomohol zraniteľným domácnostiam pri znižovaní závislosti od fosílnych palív, ako sú plyn či uhlie. Je teda logické, aby prioritne podporoval realizáciu úsporných opatrení, ako sú zateplenie či výmena okien na rodinných a bytových domoch, ktoré zasiahne zavedenie nového systému s emisnými povolenkami ETS 2,“ myslí si analytik platformy Richard Paksi.

„Slovensko má jedinečnú príležitosť nasmerovať Sociálno-klimatický fond do opatrení, ktoré majú trvalý prínos. Hĺbková obnova budov nielenže chráni domácnosti pred energetickou chudobou, ale zároveň aj posilňuje ekonomiku,“ dodáva Katarína Nikodemová.

Platforma Budovy pre budúcnosť vyzýva vládu, aby pri alokácii prostriedkov zo Sociálno-klimatického fondu (SKF) vychádzala z odborných analýz a zabezpečila, že väčšina financií bude smerovať na obnovu budov – ako jediné dlhodobé riešenie na zníženie nákladov domácností a prevenciu energetickej chudoby.

Slovákom hrozili drahšie vykurovacie zariadenia na tuhé palivá

Nedávno sme informovali o tom, že Európska únia plánovala sprísniť emisné limity pre vykurovacie zariadenia na tuhé palivá, čo by mohlo zvýšiť náklady aj pre slovenské domácnosti. Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že v Bruseli sa pripravovala prísna regulácia v tejto oblasti, informuje SITA.

Koncom januára tohto roka Európska komisia predstavila návrh, ktorý presne definoval požiadavky na nové vykurovacie zariadenia pre domácnosti. Týkal sa nielen veľkých systémov na tuhé palivá, ale aj menších kotlov, pecí, kozubov či kachlí.

Finančná správa „loví ľudí“ po celom Slovensku: Ponúka plat takmer 1 600 eur a množstvo benefitov

Komisia plánovala zaviesť nové normy pre energetickú účinnosť týchto zariadení a zároveň sprísniť emisné limity. Podľa ministerky hospodárstva by však aktuálne týmto požiadavkám vyhovovalo len približne 10 % zariadení dostupných na slovenskom trhu.

„To znamená, že ak by prišiel tento návrh do účinnosti, 90 % predávaných vykurovacích zriadení predávaných na Slovensku by museli byť prerobené alebo stiahnuté z trhu. Nové vykurovacie zariadenia by boli drahšie,“ povedala Denisa Saková.

Pôvodný návrh Európskej komisie sa však podarilo stiahnuť. Začiatkom februára, po sérii negatívnych reakcií, musela podľa ministerky Sakovej Európska komisia oznámiť jeho zrušenie. Návrh tak bude musieť prepracovať.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality