Slováci si vyskúšajú budúcnosť práce. Prichádza séria 4-dňových pracovných týždňov

Slováci dostanú čoskoro možnosť vyskúšať si, ako môže v praxi fungovať 4-dňový pracovný týždeň. Umožnia im to štátne sviatky, ktoré štedro rozdelia nadchádzajúce obdobie na štyri po sebe nasledujúce týždne s iba štyrmi pracovnými dňami.

Zamestnanci tak môžu na vlastnej koži pocítiť výhody modelu, ktorý si vo svete nachádza čoraz viac priaznivcov. V krajinách ako Island, Belgicko či Veľká Británia už prebehli pilotné projekty, ktoré ukázali, že kratší pracovný týždeň neznamená menej vykonanej práce, práve naopak.

Ako maximalizovať voľný čas

Ako uvádza portál Peniaze, prvý zo série 4-dňových pracovných týždňov prebieha už teraz. Od 14. do 17. apríla pracujú zamestnanci v štandardnom režime, no piatok 18. apríla je dňom pracovného pokoja. Ide o cirkevný sviatok, ktorý je známy ako Veľký piatok, no jeho oficiálne pomenovanie znie „Piatok utrpenia Pána“.

Po víkende nasleduje opäť voľný deň, ktorý nesie oficiálny názov „Pondelok vo Veľkonočnej oktáve“. Zamestnanci, ktorí pracujú v bežnom režime, sa po Veľkej noci vracajú do práce až v utorok 22. apríla. Vzniká tak druhý po sebe idúci 4-dňový pracovný týždeň.

Sviatok práce, pripadajúci na štvrtok 1. mája, opäť skráti pracovný týždeň, avšak tentoraz s voľnom v jeho druhej polovici. Rovnaký scenár sa zopakuje aj o týždeň neskôr. 8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom, spadá na štvrtok a vzniká tak posledný 4-dňový pracovný týždeň.

V oboch prípadoch stačí jediný deň dovolenky (v piatok) a vzniknú dva predĺžené víkendy so štyrmi dňami oddychu. Toto obdobie predstavuje ideálnu možnosť, ako preskúmať fungovanie 4-dňového pracovného týždňa, nielen z hľadiska pracovného výkonu, ale aj vplyvu na psychickú pohodu, regeneráciu a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Prínosy 4-dňového pracovného týždňa

4-dňový pracovný týždeň už dávno nepredstavuje len teoretický koncept. Ako sme ťa informovali v našom článku, komplexná štúdia realizovaná inštitútom Autonomy v spolupráci s organizáciou ALDA analyzovala dopady zavedenia 4-dňového pracovného týždňa naprieč rôznymi sektormi. Zistenia ukázali, že až 62 % pracovníkov zaznamenalo citeľný nárast spokojnosti so svojou prácou.

Ešte presvedčivejšie výsledky priniesla oblasť work-life balans. Až 97 % respondentov potvrdilo zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Navyše, 42 % respondentov pocítilo zníženie stresu v osobnom živote.

Významné prínosy sa prejavujú aj v makroekonomickom kontexte. Island, ktorý v uplynulých rokoch zaviedol viacero pilotných projektov založených na princípoch 4-dňového pracovného týždňa, dosiahol v roku 2023 medziročný hospodársky rast na úrovni 5 %, čo ho radí na druhé miesto v rámci celej Európy.

Súčasne si krajina udržala jednu z najnižších mier nezamestnanosti (mierne nad hranicou 3 %). Tieto údaje potvrdzujú, že skrátenie pracovného času nemusí predstavovať riziko pre výkonnosť ekonomiky, ale môže fungovať ako podpora rastu, stability a adaptability trhu práce.

Na Slovensku sa už viaceré firmy púšťajú do experimentovania s týmto modelom. Sledujú najmä to, ako 4-dňový pracovný týždeň ovplyvňuje produktivitu, fluktuáciu a celkovú angažovanosť zamestnancov.

Zavedenie 4-dňového pracovného týždňa si však v niektorých sektoroch vyžaduje podstatné zmeny v organizácii práce. Najmä v odvetviach s nepretržitou prevádzkou vzniká potreba posilniť tímy alebo prehodnotiť pracovné procesy tak, aby ostali zachované štandardy kvality a dostupnosti služieb.

Napriek týmto výzvam však 4-dňový pracovný týždeň predstavuje perspektívny model, ktorý kombinuje zvýšenú kvalitu života s ekonomickou efektivitou. Zároveň otvára nové možnosti pre moderné riadenie práce v 21. storočí.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska