Slováci šoférujú, aj keď nie sú úplne triezvi. Zostatkový alkohol je veľký problém, nevie o ňom 43 % Slovákov

Občan Slovenskej republiky v priemere za rok skonzumuje až 12 litrov čistého alkoholu. Podľa Eurostatu minie 2,5 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti na alkoholické nápoje.

Jedným z mnohých dôsledkov tejto vysokej konzumácie je aj fakt, že Slováci sa neštítia sadnúť si po „vypití si“ za volant. Podľa ministerstva vnútra bolo len za minulý rok až 1 551 nehôd zavinených práve pod vplyvom alkoholu.

zdroj: TASR - KR PZ v Banskej Bystrici / Vodička pri cúvaní narazila autom do rodinného domu. Žena nikdy nemala vodičský preukaz a v čase udalosti bola pod vplyvom alkoholu. Spôsobila šškodu na cudzom aute aj na rodinnom dome.

Šoférovanie pod vplyvom alkoholu

Alkohol za volantom so sebou prináša hneď niekoľko nebezpečenstiev. Naštrbená je napríklad schopnosť robiť rýchle a správne rozhodnutia – človek, ktorý si vypije, môže následne nadobudnúť neprirodzene dobrú náladu a cítiť sa neohrozene, čo následne môže viesť k rôznym „hrdinským“ činom, ktoré za volantom nekončia dobre.

Ovplyvnená je aj rýchlosť, ktorá je potrebná na postreh a vnímanie okolia – hoci istá miera alkoholu môže odbúrať stresové zábrany, napríklad u neskúsených vodičov, a paradoxne tým „na oko“ skrátiť reakčnú dobu, reálne ju však predlžuje. Vodič pod vplyvom tak môže napríklad chvíľu zdržovať premávku na križovatke, keďže si včas nevšimol, že na semafore preskočila zelená.

Požitie alkoholu má negatívny vplyv aj na priestorové vnímanie. Šoféri pod vplyvom alkoholu tak často nevedia správne odhadnúť vzdialenosti, ktoré ich delia od iných vozidiel.

Nebezpečenstvo zostatkového alkoholu

Šoférovanie pod vplyvom alkoholu je na Slovensku už pomerne tabuizované – ako však prízvukuje Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky Ministerstva dopravy a výstavby (BECEP), nebezpečenstvom je aj takzvaný zostatkový alkohol, ktorý sa v ľudskom tele nachádza ešte niekoľko hodín po požití alkoholických nápojov.

Veľa Slovákov po prehýrenom večere plnom alkoholu na druhý deň sadá za volant. Hoci jeho účinky už nemusia cítiť, je veľká pravdepodobnosť, že v krvi aj napriek tomu stále zostatkový alkohol majú.

Alkohol tesne pred spaním ovplyvňuje niektoré centrá mozgu a narúša procesy regenerácie. Preto ani dlhý spánok nemusí byť dostatočne osviežujúci a telo zostane unavené. Zostatkový alkohol však môže paradoxne vyvolať akýsi pocit nabudenia – čo je však klam a kognitívne schopnosti šoféra budú negatívne ovplyvnené.

Že je nevedomosť o zostatkovom alkohole skutočným problémom potvrdzuje aj instagramový prieskum Startitup, do ktorého sa zapojilo 11 000 respondentov. Až 43 % z nich sa vyjadrilo, že ak večer pili alkohol, stačí sa vyspať  – potom je v poriadku na druhý deň šoférovať.

zdroj: Startitup / 43 % respondentov sa vyjadrilo, že po požití alkoholu stačí poriadny spánok a na druhý deň je v poriadku šoférovať.

Kedy je teda bezpečné sadnúť za volant?

Presný čas spracovania a vylúčenia alkoholu z tela človeka závisí od mnohých faktorov. Jednak od telesných proporcií človeka, funkčnosti jeho orgánov či životosprávy – a, samozrejme, aj od množstva vypitého alkoholu a vybudovanej tolerancie voči nemu.

Dôležitou premennou je aj spôsob, akým do seba alkohol dostal – rýchlosť pitia, sprievodné aktivity či konzumácia jedla. Presné čísla sa individuálne líšia a najlepším riešením je tak šoférovanie o pár hodín odložiť alebo si zadovážiť merač alkoholu.

zdroj: TASR - KR PZ Banská Bystrica / 30-ročný šofér z Rimavskej Soboty na osobnom aute pri odbočovaní doľava nedal prednos oprotiidúcemu osobnému autu.„ Pri dychovej skúške mu namerali 2,23 promile alkoholu. Škody na autách sú odhadnuté na 7000 eur.

Alkohol je nebezpečný aj pre ostatných účastníkov premávky

Nebezpečenstvo alkoholu v rámci cestnej premávky sa však netýka iba vodičov. Najviac ohrozenými sú aj chodci, pri ktorých požívanie alkoholu pri cestovaní protizákonne nie je, treba však byť ostražitý.

Častým problémom vedúcim k fatálnym nešťastiam je napríklad ignorovanie dopravných značiek chodcami, ktoré môže viesť napríklad k rizikovému správaniu, akým je prechádzanie cez cestu na neoznačených miestach či nebezpečné chodenie po vozovke – či už po jej strede, alebo vychádzanie za krajnicu smerom k stredu.

Viac informácií o bezpečnosti cestnej premávky je dispozícií na Facebooku BECEP-u, ktorý o bezpečnosti na cestách aktívne informuje.