Slováci sú čoraz nespokojnejší so svojím životom. Predbehli nás aj naši susedia (REBRÍČEK)

17. januára 2024 o 09:39

Štatistiky Európskeho štatistického úradu ťa nemilo prekvapia
Podľa nich sú Slováci podpriemerne spokojní s tým, ako žijú
Rebríčku kraľujú naši susedia

Ilustračné foto Freepik/rawpixel

Štatistiky Európskeho štatistického úradu ťa nemilo prekvapia
Podľa nich sú Slováci podpriemerne spokojní s tým, ako žijú
Rebríčku kraľujú naši susedia

Najnovšie štatistiky k minulému roku ukázali celkom znepokojujúce údaje. Podľa Európskeho štatistického úradu sú Slováci z roka na rok menej šťastní.

Slovenská republika sa v rebríčku celkovej životnej spokojnosti umiestnila na 21. mieste z 27 európskych krajín. Oproti predchádzajúcemu roku, kedy sme sa umiestnili na 18. priečke, to išlo s nami mierne „dolu vodou“.

Na druhej strane, Poľsko a Česká republika, ktoré susedia so Slovenskom, sa umiestnili v prvej desiatke krajín s najvyššou spokojnosťou.

Obyvatelia Európskej únie (EÚ) v priemere hodnotili svoju celkovú životnú spokojnosť na 7,1 bodu, pričom použili škálu od 0 (veľmi nespokojní) do 10 (veľmi spokojní).

V 18 z 27 krajín Európskej únie celkové hodnotenie spokojnosti so životom prekročilo alebo sa vyrovnalo priemeru EÚ.

Najšťastnejší sú naši susedia

Najvyššie skóre spokojnosti so životom zaznamenali v Rakúsku (7,9), tesne za ním sa umiestnili Fínsko, Poľsko a Rumunsko s hodnotami 7,7.

Belgicko a Holandsko tiež uviedli vysoké skóre, obe na úrovni 7,6. Naopak, najnižšie hodnotenia životnej spokojnosti zaznamenali v Grécku (6,7), Nemecku (6,5) a Bulharsku (5,6).

S výnimkou Bulharska mala každá krajina priemerné hodnotenie životnej spokojnosti nad 6, čo naznačuje, že väčšina obyvateľov Európskej únie sa považovala skôr za spokojných ako nespokojných.

Treba brať do úvahy, že spokojnosť so životom môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, ako je vek, úroveň vzdelania, rodinná a finančná situácia, ako aj rôzne skúsenosti, voľby, priority a hodnoty jednotlivca.

Najviac sa bojíme o svoje zdravie

Nedávno sme ťa informovali o tom, že Slováci kraľujú rebríčku najčastejších návštev lekára spomedzi európskych krajín.

Podľa údajov z rebríčka chodí priemerný Slovák na lekársku prehliadku či vyšetrenie približne raz za mesiac, a konkrétne 11,1-krát za rok. Na druhom mieste sa umiestnilo Nemecko a za ním v tesnom závese naši južní susedia.

V roku 2021 informácie z Európskeho štatistického úradu (Eurostat) ukázali veľké rozdiely v tom, ako často chodia Európania k lekárovi. Podľa údajov z minulých rokov je jasné, že údaje ostávajú takmer bez zmien, takže možno predpokladať, že aj tento rok sú údaje spred dvoch rokov celkom aktuálne.

Platy idú nahor: Profesie, ktoré si tento rok na Slovensku poriadne finančne prilepšia

Ako sme už spomínali, Slováci navštevujú doktora takmer raz mesačne. Za nami sa umiestnili Nemci s 9,6 návštevami za rok a na treťom mieste Maďari s číslom 9,4.

Väčšina európskych krajín sa nachádzala v rozmedzí od 4 do 8 návštev ročne na osobu. Medzi týmito krajinami boli napríklad Poľsko (7,6), Belgicko (6,7), Francúzsko (5,5), Taliansko (5,3) a Španielsko (4,8).

Najmenej lekára navštevujú v severných krajinách. Švédi chodia k doktorovi približne raz za pol roka, konkrétne 2,3-krát ročne. Naopak, niektoré krajiny na Balkáne, ako Čierna Hora a Turecko, mali čísla vyššie.

Záťaž na lekárov

Ak sa pozrieme na odhadovaný počet návštev na jedného lekára, zistíme, že medzi krajinami panujú veľké rozdiely. V roku 2021 sa tento počet pohyboval od 428 v Grécku až po neuveriteľných 2 997 na Slovensku.

Najviac praktizujúcich lekárov malo v roku 2021 Nemecko (377 000, čo predstavuje 21 % z celkového počtu Európskej únie), potom Taliansko (243 000), Francúzsko (216 000) a Španielsko (213 000). V Rakúsku mali najvyšší počet lekárov na 100 000 obyvateľov s hodnotou 541.

Najnižší počet lekárov na 100 000 obyvateľov bol v Európe vo Francúzsku s hodnotou len 318, pričom kandidátske krajiny EÚ mali ešte nižšie hodnoty. Turecko malo hodnotu 218, nasledovali Čierna Hora (281) a Srbsko (303).

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality

Zdroje: Eurostat, Forbes, SIU, Eurostat