Slováci sú na tom horšie ako naši bratia: Štát má veľký dlh a zarábame menej

Ako uviedol Róbert Prega, ekonomický riaditeľ Tatra banky, dlh štátu je momentálne na najvyšších úrovniach od vzniku republiky. V dôsledku vojny sa zdvihli aj náklady na refinancovanie. Okrem iného na podujatí Tatra banky hovoril o úrokových sadzbách, inflácii či cenách energií.

Spomenul aj to, že práve dlh významne zviaže budúcej vláde ruky. Bude tak pre ňu otázke, ako to vyrieši, či cez výdavky alebo príjmy.

Od roku 2020 sa nielen Slovensko, ale aj svet stretol s významnými krízami, ktoré ovplyvnili svetovú ekonomiku. Máme tu globálnu finančnú krízu, vojnu na Ukrajine, infláciu, rast cien nehnuteľností a pandémiu koronavírusu. Napriek tomu, že HDP nekleslo, hovoríme o kríze.

Prega uviedol, že ceny nehnuteľností v rokoch 2020 až 2022 silne rástli, avšak v závere minulého roka sme mohli vidieť mierny pokles cien nehnuteľností. Napriek všetkému je dobrou správou, že nezamestnanosť na Slovensku nerastie.

Slovensko dlhodobo patrilo medzi krajiny s troma najnižšími sadzbami v eurozóne, pričom dnes sme už mierne nad priemerom.

Spomalenie inflácie

Špeciálnou hostkou na podujatí bola aj Helena Horská, hlavná ekonómka českej Raiffeisenbank a riaditeľka ekonomického výskumu. Tá o krízach hovorila ako o šokoch, o dokonalej búrke, pretože napriek šokom, ktoré svet zažíva, sa ekonomika drží veľmi dobre.

Taktiež uviedla, že tieto šoky budú mať dlhodobé dopady. Niektoré sme si už mohli všimnúť, napríklad pokles nákupu potravín v Českej republike, výrazný nárast spotreby vlády, napríklad zastropovaním cien, pomoc domácnostiam v núdzi a podobne.

Česko a Slovensko patria do top 10 energeticky najintenzívnejších krajín. Naše sektory sú náročné a ekonomický sektor sa musí vysporiadať s vyššími cenami energií.

Otec Daniela Tupého pre Startitup: Vedieť, kto tam bol, je jedna vec...

Podľa Heleny Horskej má odznievať energetický šok. „Čakáme v priebehu leta mierny nárast ceny ropy, ale potom sa čaká pokles cien. Neočakávame nárast plynu, ako bol na konci leta,“ uviedla. Rovnako nepočítajú so zhoršením, ale ani so zlepšením konfliktu na Ukrajine.

Dobrou správou je, že ekonómovia počítajú so spomalením inflácie. Horská uviedla, že inflácia by v druhej polovici roka nemala byť dvojciferná, no zároveň očakáva, že inflácia ostane nad inflačným cieľom. 

Porovnanie Slovenska a Česka

Slovensko zažilo od roku 1994 nárast ekonomickej úrovne, čím sa doťahuje na Česko. Naopak, v cenovej hladine Česko doháňa Slovensko. Čo sa týka miery nezamestnanosti, tá je dlhodobo nižšia v Českej republike. 

Miera nezamestnanosti u nás síce nepretržite klesá už rok a pol, čo je jednoznačne pozitívny trend, no stále sme sa ešte nevrátili na najlepšie úrovne pred pandémiou koronavírusu.

„Z dlhodobého hľadiska vidíme v Česku veľmi podobný vývoj ako na Slovensku, avšak je tu jeden kľúčový rozdiel. Napriek tomu, že miera nezamestnanosti v oboch krajinách klesá, na Slovensku je po celý čas približne 2-násobne vyššia ako v Českej republike. Platilo to pred 20 rokmi a platí to aj v súčasnosti,“ uviedol v blogu ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Aká práca, taká pláca

V porovnaní s Českou republikou sme ako krajina na tom horšie aj platovo. Slovák na konci roka 2022 zarobil v priemere 1 418 eur v hrubom. Čech v tom istom období zarobil 43 412 Kč, čo je v prepočte 1 780 eur. To znamená, že český zamestnanec zarobil o 25 percent viac ako Slovák.

Z dlhodobého hľadiska zarábame menej ako Česi už posledných 15 rokov, a to aj v hrubom, aj v čistom, povedal Fojtík.

Ak hovoríme o zadlženosti krajín, Slovensko je jednoznačný víťaz. Zadlženosť Slovenska bola ešte v roku 2008 na rovnakej úrovni ako v Česku. Obe krajiny mali dlh 28 percent HDP. Slovensko sa odvtedy „posunulo“. Podarilo sa mu zhromaždiť dlh vo výške 60 percent HDP, pričom Česko má dlh v hodnote 42 percent HDP, uviedol vo svojom blogu Boris Fojtík.

„Znamená to, že každý občan Slovenska, od malého batoľaťa až po najstaršieho dôchodcu, by musel na splatenie dlhu vynaložiť 11 200 eur. Čechom by stačilo vyskladať sa po 9 650 eur,“ napísal.

Dôchodok pred 60-kou je na Slovensku realita: Odísť doň môže značná skupina ľudí, musia však požiadať

Čo sa týka zdravotníctva, obe krajiny urobili významné pokroky, avšak Česko napreduje rýchlejšie. Slovensko má totiž až o 27 percent viac odvrátiteľných úmrtí ako náš sused. Takýmto úmrtiam je možné predísť, a to kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou alebo lepšou životosprávou, uviedol v blogu Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra banky.

„Podľa OECD vypijú Česi za rok 11,6 litra alkoholu na hlavu, kým Slováci 9,9 litra,“ napísal Lörincz a dodal: „Podľa údajov Eurostatu za rok 2021 zo Slovenska odišlo o 8-tisíc ľudí viac, ako sa sem prisťahovalo. Naopak, do Česka sa o 50-tisíc viac ľudí prisťahovalo, ako odtiaľ odišlo.“