Slováci sú najviac nespokojní od čias revolúcie. Uberáme sa zlým smerom, hovoria v prieskume

Projekt RevivEU organizujúci výskumy v štátoch Vyšehradskej skupiny (V4) vo svojom najnovšom prieskume zisťoval názory Slovákov na rôzne kľúčové témy, ktoré v spoločnosti možno považovať za polarizujúce. Konkrétne ide napríklad o politickú situáciu na Slovensku, naše miesto v EÚ či vojnu na Ukrajine.

Agentúra STEM Praha zodpovedná za zber dát oslovovala respondentov v dvoch fázach, najprv od 5. do 16. februára a následne v druhej polovici marca tohto roka. Celkovo na otázky odpovedalo 1 019 osôb, ktorých podrobnejšie charakteristiky nájdeš na konci článku.

Situácia na Slovensku

Slováci vnímajú smerovanie svojej krajiny prevažne negatívne. Pri otázke situácie na Slovensku 43,8 percenta opýtaných zastáva názor, že smerujeme „skôr“ k horšiemu. Ďalších 37,3 % odpovedalo, že Slovenská republika sa „určite“ uberá nesprávnym smerom.

„Skôr“ správny smer vníma 16,8 percenta opýtaných. Čo sa týka možnosti jednoznačne pozitívneho smerovania, zvolilo ju 2,1 percenta respondentov.

Množstvo mladých Slovákov sa spolieha na „mamahotel“. Odborníčka radí, ako začať úspešne zarábať

Situácia sa podľa výsledkov prieskumu výrazne zhoršila počas posledných rokov. S obdobím od nášho vstupu do EÚ v roku 2004 dodnes bolo „výrazne nespokojných“ 13,1 percenta opýtaných. Avšak pri otázke spokojnosti ľudí počas posledných piatich rokov si najviac negatívnu možnosť vybralo 39,5 percenta.

Výraznú spokojnosť pociťovalo v období od roku 2004 4,5 percenta. Počas posledných piatich rokov to bolo 1,4 %.

Pri otázke parlamentných volieb 45,9 percenta respondentov uviedlo, že sú pre nich „určite“ dôležité. 55,4 % opýtaných si však myslí, že väčšine ľudí sa u nás „skôr“ nedá dôverovať.

Nezvládame energetickú krízu ani vojnu

Slovenskou oficiálnou menou sa 1. januára 2009 stalo euro. S týmto krokom jednoznačne súhlasí 31 percent a skôr pozitívne ho vníma ďalších 32,4 percenta opýtaných. Negatívnejší postoj zastáva 22,5 percenta respondentov a úplný nesúhlas vyjadrilo 14,1 percenta.

Podľa 36,6 percenta ľudí sú záujmy našej krajiny „skôr“ v súlade s EÚ. Opačný názor v tejto veci zastáva 35,8 percenta ľudí. V prípade referenda o vystúpení Slovenska z Únie by však väčšina ľudí hlasovala proti.

Za zotrvanie v EÚ bolo „jednoznačne“ 32,1 percenta opýtaných. Okrem toho ďalších 32 percent uviedlo, že by Úniu „skôr“ neopustilo. Viac ako polovica, konkrétne 60 percent, si zároveň myslí, že jednotlivé členské štáty by mali mať viac kompetencií ako doteraz.

Vojna na Ukrajine a energetická kríza

Z odpovedí opýtaných osôb vyplýva, že väčšina nie je spokojná so spôsobom, akým Európska únia zareagovala na nevyprovokovanú ruskú agresiu na Ukrajine. Viac ako 40 percent respondentov totiž hodnotilo postoj EÚ k vojne najhorším možným bodovaním. Navyše, takmer 45 percent ľudí takto negatívne vníma aj reakciu Únie na energetickú krízu.

Čo sa týka ľudského hodnotenia krokov slovenskej vlády, výsledky sú takmer identické. Reakciu na dianie na Ukrajine negatívne hodnotí viac ako 40 percent. Slovenské problémy s opatreniami spojenými s energetickou krízou ohodnotila najhorším možným skóre takmer polovica opýtaných.

Pohľad na migrantov ako susedov Slovákov

Slováci dostali tiež priestor uviesť, aký postoj by zaujali k migrantom v rôznych oblastiach. Okrem iného sa prieskum zameral aj na otázku susedstva s prisťahovalcami. Respondenti v tejto oblasti dostali priestor hodnotiť svoj postoj na úrovni od 0 = „Vôbec by mi to neprekážalo“ do 10 = „Veľmi by mi to prekážalo“. 

Sused z cudziny by „vôbec neprekážal“ 30,6 percenta opýtaným. Postoj na úrovni 5, teda uprostred možného hodnotenia, zaujalo 16,8 percenta. Susedstvo s migrantom by „veľmi prekážalo“ trom percentám opýtaných.

Všetko je inak: Žiadne netopiere, ani únik z labáku. Vedci už tušia, kde sa vzal koronavírus

V prípade, že by cudzinec uzavrel manželstvo s príbuzným opýtaného, „vôbec by to neprekážalo“ 25 percentám. Veľký problém by s tým malo 8,3 percenta opýtaných Slovákov.

12,9 percenta respondentov si myslí, že migranti narúšajú slovenskú ekonomiku a podľa 11,3 percenta ľudí negatívne vplývajú aj na našu kultúru. V týchto kategóriách si však väčšina ľudí zvolila možnosť bodovania na úrovni 5. Konkrétne tak v uvedenom poradí odpovedalo 33 percent a 31,6 percenta respondentov.

Migrácia je pre slovenskú ekonomiku „dobrá“ len podľa 4,2 percenta opýtaných. Obohatenie kultúry v tomto prípade vníma iba 2,9 percenta ľudí.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska