Slováci svoje sily preceňujú, počet úrazov stúpa: Horský záchranár prehovoril o najťažšej misii v živote

Počet zásahov horských záchranárov z roka na rok narastá. Hlavnými príčinami sú najmä precenenie síl a neinformovanosť o počasí, podmienkach a výstrahách.

Čoraz nebezpečnejším sa stáva aj sneh, záchranári v našich horách ročne evidujú až 400 lavín. Len minulý rok pod snehom zomreli šiesti ľudia, čo je výrazný nadpriemer.

Medzi turistami je čoraz viac populárnejšia aplikácia Horská záchranná služba, ktorú HZS spustila v spolupráci s poisťovňou Generali. Do tej aktuálne pribudla ďalšia funkcia – upozornenia pred lavínovým nebezpečenstvom. Okrem iného pomáha aj záchranárom v prípade, keď sa turista zraní v horách.

Aké najčastejšie chyby robia turisti na horách a na čo by sme sa mali pred turistikou pripraviť, prezradil v rozhovore pre Startitup skúsený horský záchranár a zástupca riaditeľa Horskej záchrannej služby Igor Žiak. 

zdroj: TASR/Jaroslav Novák - Igor Žiak je zástupcom riaditeľa Horskej záchrannej služby. Záchranárom je už 13 rokov.

Byť horským záchranárom je náročné povolanie. Koľko rokov sa mu venujete a čo vás k nemu priviedlo?

Profesionálnym horským záchranárom som 13 rokov. K horskej záchrane som privoňal ešte ako dieťa, popri otcovi, a v horách sme trávili každý víkend – či bolo leto alebo zima.

Ako dieťa som ale nechcel byť horským záchranárom, neprišlo mi to ničím zaujímavé. Bola to obyčaj môjho otca a vnímal som ju aj ako svoju počas jeho dobrovoľných služieb najmä v lyžiarskom stredisku Čertovica v Nízkych Tatrách. To dodnes považujem za liptovský Aspen.

Horskí záchranári musia byť v dobrej fyzickej kondícii. Aké predpoklady by mal človek spĺňať na to, aby mohol byť horským záchranárom?

Preferujeme chalanov a baby, ktorí sa narodili a žijú v horách. Poznáme ich ako našich čakateľov, čo je forma prípravy pred začlenením sa do nášho vzdelávania.

Oplývajú tzv. „street smart“ inteligenciou a sú tímoví hráči, keďže horská záchrana je unikátny „tímový“ horský šport. Čiže hľadáme horské multitalenty. Nemôže to robiť niekto, kto nemiluje hory a pohyb v nich.

Týmto príkladom sú vedené aj deti v našich rodinách. Tie len robia, čo vidia. Keď skončím službu, už rozmýšľam, kam sa vyberiem do hôr. Čiže pre nás to nie je zamestnanie, ale platená časť dňa v horách, a teda „dream job“.

Igor Žiak má 44 rokov a horským záchranárom je už 13 rokov. Je zástupcom riaditeľa Horskej záchrannej služby. Žiak bol ako veliteľ slovenského tímu záchranárov na misii v Turecku po ničivom zemetrasení.

Už niekoľko rokov jemu a iným slovenským záchranárom pomáha k záchrane turistov aplikácia Horská záchranná služba, ktorú HZS spustila s poisťovňou Generali. V nej teraz pribudli aj výstrahy pred lavínovým nebezpečenstvom. 

V aplikácii sa dá aj poistiť, privolať pomoc a navyše upozorňuje na poveternostné podmienky. Pomoc sa cez aplikáciu dá privolať aj v prípade, že v dosahu nie je signál., okrem iného, dá aj poistiť, upozorňuje na poveternostné podmienky v horách, ale dá sa cez ňu privolať si pomoc i v prípade, že v dosahu nie je signál.

zdroj: TASR/Miroslava Mlynárová - Slovenský tím záchranárov na misii v Turecku.

Koľko zásahov vykonáte ročne?

Závisí to od jednotlivých stredísk, kde máme pôsobnosť. Najvyťaženejšie sú Vysoké a Nízke Tatry, kde už ani nevnímame nejakú medzisezónu.

Z turistického leta a jesene sa v zime presúvame na zjazdovky, kde sme až do neskorej jari. Priemerne ale môžeme hovoriť o približne 100 zásahoch ročne na jedného záchranára. Nikdy však nejdeme do terénu sami, vždy sme minimálne dvaja, ale závisí to od konkrétneho zásahu.

Zachraňovať ľudí je náročné fyzicky aj psychicky. Pamätáte si situáciu, ktorá bola pre vás najťažšia?

Z hľadiska psychického a fyzického zaťaženia to bola misia v Turecku, kam sme boli vyslaní pomáhať s vyhľadávaním a zachraňovaním ľudí z trosiek po ničivom zemetrasení.

No z hľadiska záchrany v horách to bola záchranná akcia vo Veľkej snežnej jaskyni, ktorá sa odohrala pred troma rokmi. Bola to naozaj veľká záchranná akcia, ktorá trvala niekoľko dní, bola veľmi psychicky a fyzicky náročná.

Čo sa tam vtedy stalo?

Dvaja speleológovia sa pri prieskumnej činnosti vo Veľkej snežnej jaskyni dostali do priestorov, odkiaľ sa nevedeli vrátiť. Boli to úzke plazivé priestory, kde sa zasekli. Predpokladalo sa, že chodbu, ktorou sa dostali do jaskyne, zatopila podzemná voda, ktorá sa nečakane zdvihla, a znemožnila im tak návrat.

My sme sa k nim pokúšali dostať z druhej strany jaskyne. Len cesta k nim, k úžine, kde uviazli, so zlaňovaním a plazením trvala približne sedem hodín.

Našou úlohou bolo s použitím výbušnín uvoľniť ten priestor natoľko, aby sme ich odtiaľ vedeli dostať. Žiaľ, aj napriek enormnej niekoľkodňovej snahe celého tímu záchranárov sa nám ich nepodarilo zachrániť.

Na záchranné akcie sa využíva aj vrtuľník. K akým zraneniam lieta najčastejšie?

Lieta k vážnym aj menej vážnym zraneniam. Leteckú záchrannú službu využívame najmä preto, aby sme skrátili čas záchrany. Ak vrtuľník pre nepriaznivé počasie nelieta, zachraňujeme pozemne, pričom len prísť k pacientovi môže trvať aj 5 hodín. Navyše, pozemný transport zamestná 10 až 15 ľudí, niekedy aj 20, na celý deň, lebo tých zranených znášame na chrbte.

Títo záchranári potom môžu chýbať inde. Preto, ak je to možné, využívame vrtuľník aj k menším úrazom, aby sme šetrili čas, ale aj ľudí. Niekedy sa v teréne, akým sú Vysoké Tatry, stanú paralelne aj štyri úrazy a my máme predsa len obmedzené kapacity.

Vrtuľník je tak pre nás veľkou pomocou. Zároveň je aj pre pacienta dôležité, ak sa k nemu vieme za pomoci vrtuľníka dostať rýchlejšie a ošetriť ho čo najskôr. Čas hrá proti nám, najmä pri vážnych stavoch.

zdroj: HZS - Aplikáciu spustila Horská záchranná služba spolu s poisťovňou Generali.

Mnohí si hory automaticky spájajú so snehom, ale úrazy sa stávajú po celý rok. V ktorom období zasahujete viac?

Závisí to od konkrétneho strediska. Ako som spomínal, vo Vysokých Tatrách nepoznáme medzisezónu a zasahujeme celý rok. Posledné dva roky však bola veľmi silná letná a najmä jesenná sezóna.

Tento rok v októbri sme dokonca dosiahli rekord v počte výjazdov. V zime je síce počet výjazdov za zranenými turistami o niečo nižší, avšak tieto prípady sú ďaleko náročnejšie.

Zásah pod vysokohorskou chatou, ktorý by sme v lete považovali za triviálny, môže v zimných podmienkach trvať aj deň a to nehovorím o pátračkách po stratených turistoch. K tomu sa nám pridávajú početné zásahy na lyžiarskych tratiach.

Okrem rýchlejšieho stmievania sa a horšieho terénu hrozí v zime aj pád lavíny. Aký býva prístup do takého terénu a čo vám ho dokáže uľahčiť?

Problémom je nestabilný sneh a tiež to, keď návštevníci hôr nevedia rozpoznať terénne znaky alebo ich teoretická príprava v zmysle plánovania bezpečnej trasy na túru bola nedostatočná a nevyužili všetky dostupné informácie. Vtedy môže dôjsť k pádu lavíny.

Ak ich lavína strhne so sebou, následne je najdôležitejšia tzv. „kamarátska pomoc“. Ak pri páde lavíny nenarazia na tvrdý predmet a nie sú im spôsobené nejaké rozsiahle zranenia, v lavíne dokážu v 90 % prípadov prežiť približne 18 minút.

Potom tá krivka prežitia výrazne klesá. Nám tak vie najlepšie pomôcť najmä to, ak si tí ľudia vedia v prvom rade pomôcť sami navzájom a odhrabať sa natoľko, aby mohli dýchať.

zdroj: HZS - V aplikácii Horská záchranná služba pribudlo lavínové upozornenie.

Horská záchranná služba má už 3 roky aplikáciu, ktorá teraz dokáže varovať aj pred lavínami. Ako to funguje?

V aplikácii si môže užívateľ nastaviť oblasť, ktorá ho zaujíma a pre ktorú chce dostávať upozornenia. Aplikácia mu pri zmene podmienok odošle notifikáciu s detailným prehľadom o aktuálnych lavínových výstrahách v danej oblasti spolu s informáciou o aktuálnom počasí a iných výstrahách.

Notifikácia s podrobnými informáciami príde turistovi aj vtedy, ak si v Knihe vychádzok a túr naplánuje túru v danej oblasti. Ak sa v danej oblasti zmení lavínová situácia, počasie alebo vznikne iná nečakaná situácia, turistovi príde na mobil upozornenie.

Ten tak vie, čo môže na trase očakávať, prípadne trasu pozmeniť tak, aby sa riziku vyhol, alebo túru odložiť na iný termín, keď budú podmienky priaznivejšie.

Aplikácia má aj prevenčný charakter. Čo všetko v nej dokážeme pred turistikou odsledovať?

Pred turistikou sú to najmä podmienky na horách a výstrahy. Z môjho pohľadu je zaujímavou funkcionalitou tiež Kniha vychádzok a túr, ktorú odporúčam turistom využívať. Ak sa z túry po jej skončení neodhlásia, prichádza najskôr upozornenie na mobil im, ak ukončenie túry nepotvrdia.

Notifikácia je poslaná na osobu, ktorú si turista určil za kontaktnú v stave núdze, ak ani táto osoba nepotvrdí bezpečný príchod turistu. S turistom sa skontaktujeme, a ak sa nám to nepodarí, operačné stredisko spustí algoritmus pre nasadenie záchranárov v teréne.

Veľkým pomocníkom je pre nás aj lokalizácia a presná poloha, ktorú nám aplikácia pri núdzovom volaní posiela. Táto funkcionalita výrazne skracuje čas presnej lokalizácie pacienta v teréne. V niektorých prípadoch, ak sa človek len stratil a nie je zranený ani vyčerpaný, stačí navigácia dispečera z operačného strediska späť na chodník bez toho, aby sme sa museli vydávať na zásah.

Čo sa týka príprav pred túrou, veľmi dôležité je plánovanie a správny odhad svojich síl a zdatnosti, ako aj prehľad o počasí, pričom najmä v zime je potrebné kontrolovať vývoj počasia aj v posledných dňoch.

Ak s tým nemáte skúsenosti, odporúčam využiť služby Horskej záchrannej služby alebo profesionálneho horského vodcu či sprievodcu.

zdroj: HZS - Nový portál aplikácie HZS, ktorý slúži pre príjem volania z aplikácie a ďalšiu komunikáciu s pacientom vrátane chatu a videa.

Ľudia zvyknú hneď panikáriť. Ako by oni sami mali postupovať pri tom, keď sa zrania v horách?

Záleží od situácie a konkrétneho zranenia, ako aj jeho závažnosti. Ak máme v batohu lekárničku s nejakými základnými obväzmi a dezinfekciou a sme schopní sa ošetriť, je vhodné si poskytnúť nejakú základnú prvú pomoc.

Samozrejme, ak nie sme schopní zostupu alebo potrebujeme lekársku starostlivosť, je potrebné nás privolať. Dôležité je nemyslieť si, že mne sa nič nestane, a vybrať sa na túru bez potrebného vybavenia, prípravy a bez poistenia.

Už keď v úvode túry cítime, že niečo nie je v poriadku, treba sa vrátiť. Tie hory tu budú vždy, a keď som to nevyšiel dnes, prídem nabudúce. Vrcholom túry nie je samotný vrchol štítu, ale návrat do chaty, do auta alebo domov.

Väčšina našich výjazdov za vyčerpanými turistami je pri ich ceste nadol. Človek sa totiž vysilí fyzicky aj psychicky pri ceste na vrchol, k tomu sa pridá situácia, že mu dôjde čaj, vybije sa mu mobil, zabudne si peňaženku a na vysokohorskej chate si nemá za čo kúpiť jedlo, a nastane problém. Vždy je to náhodná súhra viacerých faktorov, ktoré sa môžu nakopiť, a z obyčajnej túry na Téryho chatu je boj o život.

Výhodou aplikácie je aj to, že si turisti dokážu cez ňu privolať pomoc. Ako postupujete, keď vám príde také hlásenie?

Postupujeme štandardne, tak ako pri volaní na naše telefónne číslo, s tým rozdielom, že máme okamžite k dispozícii presnú lokalitu, kde sa turista v núdzi nachádza.

Vieme s ním komunikovať prostredníctvom chatu alebo videohovoru, ak z nejakých príčin nemôže hovoriť alebo je signál na mieste slabší.

Čo je vašou úlohou urobiť ako prvé, keď prídete na miesto nehody?

Prvou úlohou po príchode na miesto nehody je zabezpečenie bezpečného prostredia pre záchranárov aj zraneného. Stačí rýchla obhliadka okolitého terénu a jeho vyhodnotenie. Je to pársekundová záležitosť.

Ak je okolie bezpečné, vykonáme primárne a sekundárne vyšetrenie pacienta a stabilizáciu jeho stavu. Vyhodnotíme, čo všetko potrebujeme na transport a ako budeme pacienta transportovať.

Keby ste to mali zhrnúť, aké sú najčastejšie chyby, ktoré robia turisti v horách?

Jednoznačne je to precenenie vlastných schopností a síl a zároveň podcenenie prípravy a podmienok v horách.

O českých turistoch v Tatrách už kolujú aj vtipy. Evidujete viac zásahov u českých turistov ako u iných?

Nie, neevidujeme. Pokiaľ sa bavíme o Vysokých Tatrách, poľských turistov, ktorí potrebovali pomoc, je ďaleko viac. V tomto roku ich bolo dokonca viac ako Slovákov.

Čo sa týka českých turistov, pohybuje sa ich vo Vysokých Tatrách veľké množstvo, ale musím povedať, že českí turisti poznajú Tatry veľmi dobre, častokrát lepšie ako Slováci.

Česi ale idú častejšie na komplikovanejšie miesta a túry, preto je to riziko vyššie. Je ale pravda, že tie české nehody sú občas zahalené rúškom tajomstva.

Horskí záchranári zdôrazňujú, že do hôr je potrebné mať poistenie. Ak by som ho nemala a potrebovala by som pomoc záchrannej služby, do akej výšky sa môže suma výjazdu pohybovať?

Záleží od konkrétnej situácie, a teda od nasadených záchranárov a technických prostriedkov. Suma za zásah sa ale môže pohybovať od pár stoviek až po niekoľko tisíc eur.

Aké užitočné rady by ste ešte na záver dali všetkým návštevníkom hôr?

Určite odporúčam stiahnuť si aplikáciu HZS a uzavrieť poistenie do hôr. Dobrý nápad je sa poradiť so skúsenými turistami alebo na Oblastných strediskách HZS, naštudovať si potrebné informácie a nezanedbať prípravu.

Ak na dôsledné štúdium a prípravu nemáme čas alebo chuť sa mu venovať, oslovte odborníkov a dohodnite sa s horským sprievodcom alebo vodcom, ktorí dôslednú prípravu urobia za vás.