Prečo mladí Slováci uprednostňujú luxusné autá pred úspešnou kariérou?

Bratislava. Malé – veľké mesto bez metra, no so slušným podielom luxusných áut na obyvateľa. Čím to je, že v našom hlavnom meste je vyššia frekvencia prvotriednych áut ako v susedných mestách s oveľa lepšou životnou úrovňou?

Potreba vlastniť tie najpútavejšie kúsky sa v mnohých ľuďoch zrodila ešte v 90-tych rokoch. S čím lepším modelom sa prevezieš po meste, tým si šikovnejší. Predsa len ešte v nedávnej minulosti nebolo príliš veľa možností ako sa od iných odlíšiť.

Mohol si mať možno tak lepšiu šušťákovú súpravu či rifle namiesto obyčajných nohavíc. Prestíž sa nedala dokázať kúpou penthousu v Panorama City, keďže o developeroch sme ani nechyrovali. Keď si však vedel z Nemecka doviesť ojazdený bavorák, hneď si ťa mohli ľudia zaškatuľkovať tak ako si chcel. Ako toho, kto na to má.

To že mnoho ľudí tu má potrebu žiť „GTA lifestyle“ je vidieť aj počas piatkovej prechádzky mestom. Jediné šťastie je, že pri promenáde v Eurovei nie je cesta pre autá. Inak by nám tu vzniklo aj pseudo Miami Beach, kde by sa okrem predvádzania nových outfitov ukazovali aj Panamery od rodičov a “smotánka” v Le bare by zabudla piť svoje Procesecco.

Slováci sa veľmi radi predvádzajú. Horšie to však je naopak, keď sa musia na toho, kto sa predvádza, pozerať. Kúpa nadupaného auta je ešte aj dnes symbolom úspechu, no častokrát len hraného bohatstva. Aj keď sa tvárime, že žijeme v uvedomelej dobe bez emisii či igelitových tašiek, len niektorí odolajú pocitu sedieť v novej A8 či GLC, ktoré “žerie” aj trávu popri ceste.

Že na to väčšina Slovákov nemá? To vôbec nevadí. Ak na to nemáš, tak si požičiaš. Ak ti nedajú úver, lebo len brigáduješ v Tescu, aj v tomto prípade tu je riešenie. Stačí si nájsť na autobazári zachovaný kúsok. Najlepšie čierne ML-ko z prelomu milénia.

Zatiaľ čo v zahraničí mladý človek investuje najskôr do vzdelania, vlastného bývania a až potom si kúpi auto, u nás sa stretávame s celkom iným príbehom. Prvé zarobené peniaze, buď putujú do najnovšieho iPhonu, alebo na založenie vlastného vozového parku pod bytovkou. Potom nie je vôbec zriedkavé vidieť pred polorozpadnutými panelákmi zaparkovaný masívny Ford F150 či kriklavozelené G-čko hneď vedľa susedovej Dacie.

Niekedy sa zdá, že každý člen rodiny potrebuje auto. Faktom je, že s ďalším nárastom počtu áut nás čaká postupný kolaps dopravy. Prichádza doba, kedy sa budeme musieť naučiť autá využívať s rozumom a efektívne. Po revolúcii k nám prišiel dostatok tovarov a rôzne možnosti financovania. Preto sa nám autá zdajú veľmi dostupné a zvykli sme si tieto veci vlastniť.

Teraz prichádza doba, keď vlastníctvo prináša prekážky. Je to otázka aj pre developerov. V nemeckých Brémach napríklad funguje projekt, kde túto otázku riešili tým, že pri novej bytovke developer postavil len určitý počet parkovacích miest, no zároveň k nej poskytol určitý počet zdieľaných áut pre majiteľov bytov v nej. Tí si môžu autá kedykoľvek zobrať a vrátiť po použití. Na konci mesiaca im príde faktúra za jeho používanie.

Ako však vyriešiť ego trip mnohých Slovákoch, ktorých uspokojí len sedenie v kožených sedačkách BMW s lakťom z okna, aj keď len v zápche? To si už musí vyriešiť každý sám so sebou a hlavne si určiť reálne hodnoty a priority.