Slováci už nemusia čakať na špecialistov. Tieto lieky na predpis dostanú aj od všeobecného lekára

Od piatka (6. septembra) môžu lieky na pľúcne choroby predpisovať nielen pneumológovia a imunoalergiológovia, ale aj všeobecní lekári pre dospelých, deti a dorast.

Ministerstvo zdravotníctva SR zrušilo obmedzenia pri predpisovaní liekov určených pre pacientov s pľúcnymi problémami. Pacienti tak budú môcť začať liečbu hneď v prípade akútnych ťažkostí, aj keď na špecialistov si budú musieť počkať. O tejto zmene informoval rezort zdravotníctva.

„Z dôvodu, aby pacient dostal potrebnú liečbu včas aj napriek obmedzenej dostupnosti špecializovanej ambulantnej starostlivosti v odbore pneumológia a imunoalergiológia, ministerstvo rozšírilo možnosť predpisovať potrebné liečivá všeobecným lekárom pre dospelých a primárnym pediatrom,“ uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).

Podľa Dolinkovej majú obe špecializácie dostatočné vzdelanie na to, aby vedeli správne určiť tieto lieky, čím sa zabezpečí bezpečnosť pacienta.

Predpisovať môžu hlavne tieto druhy liekov

Rezort zdravotníctva zároveň doplnil, že všeobecní lekári môžu predpisovať hlavne inhalačné a nosové spreje. „Ide o lieky s účinnými látkami, ktoré sa používajú pri rôznych ochoreniach, pri ktorých dochádza k zúženiu priedušiek, ako aj pri dýchacích ťažkostiach, ktoré vznikajú ako následok zúženia priedušiek či sezónnej alergickej nádchy,“ priblížil.

Tieto autá zvládnu rekordné kilometre na rezervu: Na čele je obľúbená značka Slovákov (ZOZNAM)

Indikácia špecializovanejších liekov podľa neho naďalej zostáva v kompetencii špecialistov.

Spotreba liekov na Slovensku

Keď už hovoríme o liekoch, Slováci minulý rok spotrebovali viac ako 160 miliónov balení, čo vychádza na priemerne 30 balení na osobu. Toto množstvo nás celkovo stálo 2,2 miliardy eur, čo znamená, že na jedného obyvateľa to vychádza vyše 400 eur.

Napriek tomu, že ide o vysoké čísla, spotreba liekov klesla medziročne o 1,6 percenta, čo sa blíži dlhodobému priemeru za posledných desať rokov. Tento pokles môže súvisieť aj s novými pravidlami pre predpisovanie liekov na pľúcne ochorenia, kde už všeobecní lekári môžu predpisovať liečbu, čo pacientom umožňuje rýchlejší prístup k potrebným liekom.

Väčšina liekov, ktoré Slováci kupujú, je čiastočne alebo úplne hradená z verejného zdravotného poistenia, čo tvorí 58,3 percenta. Voľnopredajné lieky predstavujú 27,1 %, lieky na recept 8,9 % a lieky pre nemocnice a ambulancie tvoria 5,7 %.

zdroj: Freepik/prostooleh

Najčastejšie sa u nás predpisujú lieky na kardiovaskulárny a nervový systém. Voľnopredajné lieky najbežnejšie kupujeme pri ochoreniach respiračného systému, tráviaceho traktu a metabolizmu a nervového systému.

Za analýzy Evy Sadovskej vyplýva, že na Slovensku liekmi jednoducho plytváme. Mnohí občania našej krajiny reálne nespotrebujú všetko, čo si zadovážia. Z nepoužitých liekov sa následne stáva často nebezpečný odpad.

Podľa štúdie OECD môže k plytvaniu liekov dochádzať po zmene liečby, nedodržiavaní liečby či rýchlejšom zotavení sa. Domácnosti sa však niekedy aj preventívne zásobujú voľnopredajnými liekmi, ktoré ale často zostávajú po exspirácii.

Ako nakladať s nepoužitými liekmi?

Rozhodne ich nesplachuj, pretože ide o významnú environmentálnu záťaž. Neodporúča sa ich ani vyhadzovať do komunálneho odpadu či páliť ich, pričom nakoniec len skončia na neekologickej skládke.

Ideálnym spôsobom zbavovania sa starých liekov je jednoducho ich vrátiť do lekární, ktoré sa o ich likvidáciu už postarajú. V roku 2022 sa takto v našej krajine vyzbieralo až 57,7 ton nebezpečného odpadu, vyplýva z údajov Štatistického úradu SR.

Od lídra v podpore Ukrajiny až k Ficovi. Aj po zmene vlády je Slovensko v TOP 10 (ANALÝZA)

Sadovská píše, že napriek tomu na Slovensku zostáva nesprávne zlikvidovaná veľká časť nepoužitých liekov. Treba jednoducho dbať na to, že o ich osud sa stará Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Ideálne je teda lieky odovzdať v lekárni v ich vnútornom obale – teda blistri či sklenenej alebo inej príslušnej nádobe. Použité striekačky, ktoré tvoria s ihlou jeden celok, sa zbierajú zvlášť do plastových fliaš.

Krabičku, teda vonkajší obal, môžeš vyhodiť do koša určeného pre papierový odpad. Do lekární netreba odnášať výživové doplnky, teda napríklad vitamíny, ani kozmetické výrobky. Rovnako lekárne nepreberajú zdravotnícke pomôcky, homeopatické lieky a ani ortuťové teplomery. Ak s liekmi podnikáš, ich likvidáciu si musíš zabezpečiť sám na vlastné náklady.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska