Slováci v štátnych karanténach poslali premiérovi petíciu. Tvrdia, že sú porušované ich základné práva a slobody

Nespokojní Slováci si síce uvedomujú, že je náročné zorganizovať repatriácie a následne umiestňovať občanov do štátnych karanténnych zariadení, no sú nútení poukázať na niektoré z vážnych problémov, ktoré v posledných dňoch z vlastných skúseností zaznamenali. V hromadnej petícii poukazujú na tieto problémy: 

Miešanie zdravých a nakazených 

Ľudia umiestnení v štátnych karanténach sa  zhodujú, že niektorí z nich, vracajúci sa individuálne, boli na izbách zmiešaní s cudzími ľuďmi. V niektorých prípadoch tak malo, kvôli rozhodnutiu štátu dôjsť k tomu, že spoločný priestor zdieľali ľudia, ktorí boli následne testovaní na COVID-19 pozitívne s ľuďmi testovanými negatívne. Ide o krok, ktorý mohol priamo ohroziť život a zdravie ľudí v karanténe.

Hodiny čakania na hraniciach 

Niektorí z ľudí v karanténe, boli nútení hodiny čakať na štátnych hraniciach. Taktiež boli zoskupovaní do spoločných priestorov či autobusov. Okrem toho prichádzali do úzkeho kontaktu s policajtmi, čím sa zvýšilo riziko prípadného šírenia nákazy. 

Spadali do výnimky, no aj tak idú do štátnej karantény

Niektorí ľudia  sú do štátnych karanténnych zariadení umiestňovaní aj napriek tomu, že spadajú pod výnimky z opatrenia. Sú však o nich nútení rozhodnúť policajti bez lekárskeho či právnického vzdelania priamo na mieste. 

„Tým vzniká riziko, že niektorí  budú do karantény umiestnení nielen nezákonne, ale aj toho, že situáciu psychicky či inak zdravotne nezvládnu. Mnohí z nás nemajú k dispozícií dostatok liekov, náš zdravotný stav je v niektorých prípadoch vážny a riziko ohrozenia o to vyššie,” píše sa v petícii.

Neefektívne vynaloženie financií?

Náklady na prevádzku štátnych karantén sú podľa niektorých ľudí vysoké, a to predovšetkým pre štát, ktorý by tieto prostriedky v týchto ťažkých časoch mohol využiť inak. „Nezanedbateľné sú ale aj pre nemálo z nás, keďže sme mnohí v súčasnej dobe prišli o prácu,” objasňujú signatári petície.

Zbytočné premiestňovanie po celej krajine 

Kvôli aktuálnym voľným kapacitám, niektorých ľudí s pobytom na západnom Slovensku, umiestňujú do štátnej karantény na východnom Slovensku a naopak. To má spôsobovať problémy s dopravou – organizovanou aj individuálnou.

„A to najmä v prípadoch, keď sme niektorí po dlhej ceste na Slovensko a hodinách čakania na hraniciach nútení šoférovať na druhý koniec krajiny na hranici svojich možností. Taktiež to prináša zbytočnú migráciu navyše po prepustení zo štátnej karantény, čo zvyšuje riziko šírenia nákazy,” hovoria. 

Boja sa vrátiť na Slovensko

Mnohí Slováci sa taktiež  boja vrátiť zo zahraničia, pretože nevedia ako sa o nich na hraniciach rozhodne. 

„Buď budeme mať šťastie a umiestnia nás do karantény, kde budeme v bezpečí, alebo naopak skončíme v karanténe so zlými hygienickými podmienkami a pomiešaní s ďalšími, ktorí budú pozitívni a budeme tam musieť zostať niekoľko týždňov. Ako dlho budeme čakať na hraniciach? Kam nás nakoniec pošlú? Niektorí týmto pomaly strácame dôveru v štát a jeho inštitúcie,” približujú situáciu zahraniční Slováci.

Sú vnímaní ako hrozba 

Pre mnohých Slovákov sa stali ľudia v karanténe domnelými nepriateľmi a hrozbou. „Tým, že nás umiestňujete do štátnej karantény, vyčleňujete nás, priamo alebo nepriamo.“

Čo navrhujú? 

Zahraniční Slováci preto premiérovi a členom vlády a krízového štábu navrhujú namiesto povinnej štátnej karantény ponechať štátnu karanténu na dobrovoľnej báze. Tá by mala platiť pre všetkých tých, ktorí nemajú kde stráviť domácu karanténu alebo nechcú ohroziť či obmedziť členov spoločnej domácnosti.

„Navrhujeme Vám a sami sa zaväzujeme, že v prípade nahradenia štátnej karantény domácou karanténou budeme túto karanténu dodržiavať. Vyhlasujeme, že sa podrobíme primeraným a zákonným kontrolám,” píše sa v petícii.

Do úvahy podľa nich pripadá aj sledovanie mobilných telefónov či aplikácií, osobná kontrola úradníkov či polície, či elektronický monitorovací systém – nosenie náramkov.