Slováci v tom majú jasno. Prezradili, čo si myslia o 4-dňovom pracovnom týždni (PRIESKUM)

Prieskum agentúry AKO pre reláciu Volebná encyklopédia ukázal, či by podľa Slovákov bolo alebo nebolo ekonomicky prospešné, keby fungoval štvordňový pracovný týždeň.

Ukázalo sa, že až 49,6 % opýtaných si myslí, že zavedenie tohto systému by pre slovenskú ekonomiku nebolo prospešné. 9,2 % opýtaných nevedelo posúdiť a 0,3 % na otázku odpovedať nechcelo. Podľa 40,6 % opýtaných by štvordňový pracovný týždeň prospešný bol. 

Ako naznačujú výsledky, do skupiny, ktorá by súhlasila so štvordňovým pracovným týždňom, patria mladší a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Okrem toho ide o osoby z Košického, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja a voličov strán SME RODINA, KDH, SaS, PS, Republika.

Prieskum bol realizovaný telefonicky na vzorke 1 000 ľudí starších ako 18 rokov.

Stane sa tento systém realitou?

V júni roku 2022 sa 61 organizácií z Veľkej Británie pustilo do polročnej skúšobnej verzie štvordňového pracovného týždňa. Podmienky boli jasné: zamestnanci mali 20-percentné skrátenie pracovného času, ale plat sa im nezmenil. Spoločnosti pozorne sledovali ich produktivitu a teraz prinášajú výsledky.

Tie ukazujú, že sa u zamestnancov výrazne zlepšila ich pracovná pohoda a zvýšila sa aj miera ich udržania, rovnako ako chorobnosť medzi pracujúcimi. No a aby toho nebolo málo, ku všetkým týmto dôsledkom došlo bez poškodenia pracovného výsledku. 

Nezisková organizácia 4 Day Week Global viedla tento experiment v spojení s kampaňou 4 Day Week v Spojenom kráľovstve a výskum vykonal tím vedcov z Cambridgskej univerzity, Boston College a organizácie Autonomy. 

Počasie v Európe už čoskoro ovplyvnia rútiace sa exhurikány. Vieme, kedy dorazia

Do testu bolo zapojených 2 900 zamestnancov naprieč rôznymi odvetviami, vrátane IT, finančných služieb, zdravotníctva až po obchody, v ktorej sa predáva známa britská pochúťka „fish and chips“, teda ryby s hranolkami.

Priebežné výsledky boli už po polovici experimentu pozitívne, pričom podobne optimistické správy priniesol aj podobný pilotný pokus v Severnej Amerike a Írsku. Najočakávanejšie výsledky sa však týkali výskumu vo Veľkej Británii, pretože bol najväčší a zároveň aj prvý, ktorý zahŕňal hĺbkové výskumné rozhovory so zamestnancami a generálnymi riaditeľmi.

V porovnaní so začiatkom tohto testu až 71 percent zamestnancov uviedlo, že počas 4-dňového pracovného týždňa cítili nižšiu úroveň „vyhorenia“. 39 percent z nich zároveň cítilo menej stresu, uvádza IFL Science. Pracujúci tiež hlásili zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

4-dňový pracovný týždeň nebude pre každého

Podľa slov Jána Košča, socioekonomického analytika, odborára, občianskeho aktivistu a komentátora iniciatívy Pracujúca chudoba existuje množstvo výhod a prínosov štvordňového pracovného týždňa. Považuje však za dôležité si najskôr ujasniť, čo tento pojem v skutočnosti znamená.

„Ak niekto zhustí 40-hodinový pracovný týždeň do 4 dní, tak je to len klamanie telom, nie zmena pracovného času. ‚Štvordňový pracovný týždeň‘ znamená reálne skrátenie zo 40 hodín týždenne na 32 hodín týždenne,“ vysvetľuje.

Výhod skracovania pracovného času je podľa jeho slov množstvo a aké konkrétne sú v jednotlivých firmách, to záleží od toho, o aký sektor ide, aký prevádzkový čas majú a ako sa skrátenie pracovného času implementuje. Ak sa však pozrie na tento fenomén všeobecne, tak s ním prichádza niekoľko základných výhod.

„Pre zamestnancov to znamená viac času na rodinu, seba a svoje koníčky – tzv. work-life balance. Pre firmu to môže mať výhody v raste produktivity, v znížení spotreby energií a materiálov, v znížení chybovosti alebo v znížení fluktuácie. Pre spoločnosť to môže priniesť zlepšenia v úrovni demokracie a zvýšenia aktívneho občianstva,“ hovorí Ján Košč.

Ľudia získajú okrem voľného času podľa komentátora iniciatívy Pracujúca chudoba aj viac priestoru na riešenie svojich občianskych práv. Pre prírodu môže vraj takáto zmena znamenať aj menej znečisťovania prírody a znižovania emisií CO2.

Skrátenie pracovného času podľa Jána Košča „znižuje aj nerovnosť medzi ženami a mužmi a zároveň zvyšuje participáciu mužov na neplatenej domácej práci a pri starostlivosti o deti, čo zase prospieva zdravému psychickému a fyzickému zdraviu detí“.

Na otázku, ako by sa skrátený pracovný týždeň odrazil na pracovnú produktivitu a spokojnosť zamestnancov, socioekonomický analytik odpovedá: „O zvýšení produktivity firiem a zároveň spokojnosti zamestnancov nás presviedča nielen empíria, keďže tieto dôsledky sa dostavili aj v roku 1918, keď sa v ČSR zaviedol osemhodinový pracovný čas, ale aj v roku 1968, keď sa zrušila pracovná sobota“.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy