Vianočná športová nádielka: Šampionát v hokeji, Winter Classic aj vrchol šípkarskej sezóny (VEĽKÝ PREHĽAD)
archív Boba Markovič Baluchová, TASR/Jakub Kotian
Slováci v zahraničí: Po koronakríze objavujeme dávku ľudskosti. Chcem sa vrátiť na Slovensko, aké si ho pamätám (ANKETA)
Natália Stašíková
- Ukrajina čelí ruskej invázii už niekoľko dní. Jej obyvatelia boli nútení opustiť svoje domovy, krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska, im otvárajú svoje hranice
- Desivá situácia na Ukrajine nie je ľahostajná ani Slovákom, ktorí žijú za hranicami Slovenska
- Solidaritu vyjadrili sviečkovým pochodom aj ľudia v Argentíne, Slovenka Boba pomáha až z Nového Zélandu
- Ukrajina čelí ruskej invázii už niekoľko dní. Jej obyvatelia boli nútení opustiť svoje domovy, krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska, im otvárajú svoje hranice
- Desivá situácia na Ukrajine nie je ľahostajná ani Slovákom, ktorí žijú za hranicami Slovenska
- Solidaritu vyjadrili sviečkovým pochodom aj ľudia v Argentíne, Slovenka Boba pomáha až z Nového Zélandu
Vyhasínajú ľudské životy a rodiny sa delia na tých, ktorí idú do bezpečia, a tých, ktorí nasadia život za krajinu. Ukrajina čelí ruskej invázii už niekoľko dní. Svet im však ukazuje podporu od Slovenska až po Nový Zéland.
Oslovili sme Slovákov, ktorí žijú za hranicami Slovenska, aby nám zhrnuli, ako sa k situácii postavil Nový Zéland, Argentína či Filipíny.
Pýtali sme sa nasledovné otázky:
- Sleduješ aktuálnu situáciu na Ukrajine?
- Plánuješ sa vrátiť na Slovensko?
- Ako by sa podľa teba Slovensko a Slováci mali zachovať počas tejto ruskej invázie na Ukrajine?
- Ako ľudia v krajine, v ktorej sa nachádzaš, reagujú na ruskú inváziu na Ukrajine?
Chcem ísť domov, no chcem sa vrátiť do takého Slovenska, aké si pamätám. Kde sa ľudia neboja o svoj život, hovorí Jakub
Jakub Šanko pochádza z obce Veľké Rovné. Vyštudoval ekonomiku a právo, no napokon mu učarovala kuchyňa. Niekoľko rokov si budoval kariéru v reštauráciách, kde mal vždy na starosti tím čašníkov. Vždy však túžil objaviť vône kuchyne. Tak sa stalo až v Argentíne, kam ho priviedla, ako inak, láska.
„Ja na vzťahy na diaľku nie som, a keďže Slovensko neuznáva žiadne práva partnerom rovnakého pohlavia, tak on do Európy nesmel. Teda, len ako turista, bez možnosti legálne pracovať, bývať a aj keby sme sa vzali, čo na Slovensku nie je možné, nemohol by zostať viac ako 90 dní. Tak som sa rozhodol, že to risknem. No a už je to skoro 5 rokov,“ hovorí hneď na začiatku Jakub o tom, ako ho za oceán priviedol partner, dnes už manžel.
V Argentíne si Jakub otvoril vlastnú reštauráciu, kde okrem argentínskych tradičných jedál nájdeš aj slovenské špeciality.
Napriek tomu, že za hranicami Slovenska žije už štyri roky situáciu u našich blízkych susedov na Ukrajine mu nie je ľahostajná.
„Moment, kedy sa začnú tasiť zbrane, vyhasínajú ľudské životy, rodiny sa delia na tých, ktorí idú do bezpečia, a tých, ktorí nasadia život za krajinu, aj keď ich jedinou starosťou by mala byť dobrá známka z maturít, je desivý,“ začína svoje rozprávanie Jakub.
„Na Ukrajine mám priateľov a aj keď som už nejaký ten čas preč z Európy, vždy myslím na domov a o to viac, keď cítim, že veci nie sú tak, ako by mali byť, “dodáva.
Už od roku 2019 som na Slovensku nebol. Situáciu komplikuje COVID-19. „Chcem ísť domov, no chcem sa vrátiť do takého Slovenska, aké si pamätám. Kde ľudia sa neboja o svoj život a majú čas si vychutnať chvíle s rodinou a priateľmi.“
„Mám strach o svoju rodinu. Moja neter mi v prvý deň napísala, že má strach, že sa im niečo stane. Bývajúc na Slovensku by som to bral možno inak, no odtiaľto vedomie, že aj keby sa niečo stalo, môžem sa len prizerať mi nedá spať,“ objasňuje Jakub s tým, že je pyšný na Slovákov, ktorí ukázali ľudskosť a ochotu pomôcť Ukrajine.
Ako ďalej uvádza, Slováci by mali odsúdiť akékoľvek násilie, agresivitu a tak, ako sa len dá, podporiť tých, ktorí prišli na naše územie hľadať útočisko a mier, a takisto aj tých, ktorí zostali doma, aby položili život za milovanú vlasť. „Dnes sú to oni, zajtra to môžeme byť my,“ tvrdí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V Argentíne sú podľa slov mladého Slováka všetci veľmi znepokojení: „Celá krajina je tvorená vysťahovalcami hlavne z Európy. Je tu dosť veľká skupina ľudí s predkami z Ukrajiny, no vzdialenosť komplikuje možnú pomoc.“
Aj ja som premýšľal, ako môžem aspoň finančne prispieť, no zatiaľ sa nevytvoril žiadny argentínsky účet, kam by sa dali poslať peniaze. Iná materiálna podpora sa nám komplikuje prepravou. Pochody boli pred ich veľvyslanectvami, a ak to neprestane, určite sa budú opakovať. Snaha pomôcť tu je na prvom mieste,“ hovorí pre Startitup Jakub.
Sledujem veľkú vlnu solidarity slovenskej verejnosti, dáva mi to nádej, že v sebe po koronakríze objavujeme novú dávku ľudskosti, tvrdí Boba
Boba Markovič Baluchová, výskumníčka a globálna analytička, pôsobí na Novom Zélande. Pracuje v oblasti medzinárodného rozvoja a globálnych výziev viac ako desať rokov, dramatickú situáciu na Ukrajine pozorne sleduje.
Napriek tomu, že žije v Aotearoa, čo je po maorijsky Nový Zéland, stále na diaľku pracuje aj ako výskumníčka a komunikačná manažérka v mimovládnej organizácii Ambrela, čo je platforma 28 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku.
„Niektoré naše členské organizácie pomáhajú zraniteľným komunitám na východe Ukrajiny už od roku 2014 a ich príbehy z terénu uverejňujeme aj na našich sociálnych sieťach,“ vraví.
„Tento týždeň sa naša práca zintenzívnila a zmenila na preteky s časom, keď sme potrebovali koordinovať naše organizácie, vyhlasujúce finančné zbierky na pomoc obyvateľstvu Ukrajiny a presúvajúce svoje tímy do pohraničia,“ ozrejmuje rodáčka z Bratislavy, ktorá však vyrástla pod Tatrami.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Podľa jej slov sa Slovensko a Slováci zachovali počas tejto situácii najlepšie, ako mohli. Sú citliví a ochotní pomáhať.
„V platforme Ambrela nonstop aktualizujeme zoznamy aktivít, ktoré naše organizácie práve teraz v rámci pomoci Ukrajine terénne realizujú. Je vyhlásených niekoľko finančných zbierok z dielne členov Ambrely, ale aj jedna naša spoločná iniciatíva Spoločne pre Ukrajinu spolu s kampaňou ‚Kto pomôže Ukrajine‘,“ konštatuje pre Startitup.
Na webe Ambrely sa okrem svojich finančných darov nahlasujú tisícky ľudí aj so záujmom o fyzické dobrovoľníctvo na hraniciach a možnosť ubytovania pre ľudí na úteku.
Už len ich snahu konať dobro účinne skoordinovať. Nápravy treba vykonať aj v online svete – stále sa totiž vo virtuálnom priestore šíria hoaxy o zrode a vinníkoch vojnového konfliktu na Ukrajine. Našťastie sa niektorí ich šíritelia po štvrtkovej invázii spamätali a kroky Ruska verejne odsúdili.
Boba uvádza, že o invázii Ruska na Ukrajine informujú aj miestne médiá na Novom Zélande, ale ľudí momentálne trápia viac lokálne problémy. Tie sú spojené s nárastom komunitného šírenia omikronu a agresívnymi protestmi proti očkovaniu.
„Finančné zbierky na podporu ukrajinského ľudu som v Aotearoa nezaznamenala, ale v uplynulých dňoch boli narýchlo zorganizované verejné zhromaždenia Stand With Ukraine, odsudzujúce konanie Ruska a vyjadrujúce solidaritu s Ukrajinou,“ vraví výskumníčka.
„Rusky hovoriaca komunita Svoboda Alliance AU&NZ sa stretla ešte v piatok na Karanga Plaza v Aucklande a niekoľko desiatok ľudí s ukrajinskými vlajkami sa zhromaždilo aj v nedeľu na obed vo Wellingtone a v Aucklande, aby vyjadrili svoj pokojný postoj k útokom Ruska a ochrane suverenity Ukrajiny. Priala by som si, aby tých verejných prejavov bolo viac, a aby aj tunajšia vláda konala rázne,“ doplnila a povedala, že sa na Slovensko najbližšiu dobu neplánuje vrátiť.
Pre súčasnú pandemickú situáciu, systém povinnej karantény a stále uzatvorené hranice nie je presun z Nového Zélandu na Slovensko pre jej rodinu logisticky jednoduchý ani bezpečný.
„Ak sa nevyostrí situácia v Európe, alebo nás nepostihne ďalšia globálna kríza, veríme, že sa nám do konca roka podarí za rodinou vycestovať. Zatiaľ na diaľku sledujem veľkú vlnu solidarity slovenskej verejnosti s núdznymi u našich východných susedov, čo mi dáva nádej, že v sebe po koronakríze spoločne objavujeme novú dávku ľudskosti,“ tvrdí.
Ako sama tvrdí, náš strach dnes je napojený skôr na prebiehajúcu pandémiu a infodémiu, ktorá najmä starším ľuďom prerastá cez hlavu a ovplyvňuje aj ich duševnú pohodu. „Ľudia vo veku našich rodičov a prarodičov už nedokážu tak dobre overovať zdroje informácií a môžu sa cítiť neisto, stiesnene,“ vysvetľuje.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
To, ako sa situácia na Ukrajine vyvinie, rozhodne, akým smerom sa bude v najbližších rokoch uberať Európa, hovorí Adam
„Slovensko ide dobrým smerom, keďže sme si zažili sami okupáciu varšavských vojsk v roku 1968 a vieme, akým smerom sa Slovensko vtedy uberalo. Slováci by sa mali viac riadiť rozumom a nie proruskými emóciami,“ začína svoje rozprávanie Adam Hrapko, ktorý sa počas pandémie zasekol na Filipínach, kde si otvoril tiki bar.
Aktuálnu situáciu na Ukrajine Adam pozorne sleduje. „To, ako sa situácia na Ukrajine vyvinie, rozhodne, akým smerom sa bude v najbližších rokoch uberať Európa a Európska únia, a teda aj Slovensko,“ ozrejmuje rodák zo Sliača.
Mladý barman uvádza, že Slováci by sa mali na veci pozerať z ekonomického a dlhodobého hľadiska otvorenej ekonomiky. Inak jedinou dovolenkou destináciou bude pre Slovákov ako za socializmu – Balaton.
„Sme v NATO, čo nám poskytuje veľkú obranu štátu a podporu spriatelených krajín, ale na druhej strane sme narazníkovou zónou v prípade vojny medzi Ruskou federáciou a západnými krajinami,“ konštatuje Adam.
Adam sa nachádza na Filipínach, kde, ako sám hovorí, mnohí ľudia súcitia s Ukrajincami. „Filipínci si okupáciu zažili, a to niekoľkokrát. Samotná krajina má však iné problémy, a preto si skôr idú apolitický spôsob angažovania sa v situácii medzi Ruskom a Ukrajinou,“ vysvetľuje Adam s tým, že na Slovensku sa najbližšie obdobie neplánuje vrátiť.
„Keďže podnikám v reštauračnom a barovom segmente, tak sa neplánujem vrátiť. Podmienky podnikania v tomto segmente sú na Slovensku takmer najhoršie v rámci celej Európskej únie,“ dodáva na záver Adam.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
