Slováci vedome zneužívajú systém oddlženia. Zbankrotovalo 18-ročné dievča či 12-ročný chlapec (EXPERTI)

Už počas prvých piatich mesiacov došlo k nárastu firemných bankrotov na Slovensku o 9 percent oproti rovnakému obdobiu v roku 2023. Malé a stredné podniky sú naďalej najzraniteľnejšie, ak nemajú dostatočnú kontrolu nad svojím finančným tokom, upozorňujú odborníci.

„V prvých piatich mesiacoch roka 2024 bolo vyhlásených 131 konkurzov, čo predstavuje nárast o 9,17 percenta oproti rovnakému obdobiu roku 2023. Počet povolených reštrukturalizácií zostal rovnaký – šesť v oboch sledovaných obdobiach. Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nevyužila ani jedna firma,“ uviedla Jana Marková, hlavná analytička CRIF – Slovak Credit Bureau.

Tlak úrokových sadzieb a inflácie

K problémom prispievajú vysoké úrokové sadzby a rast nominálnych miezd vyvolaný infláciou. „Tieto faktory spôsobujú tlak na obchodné subjekty, čo môže viesť k ďalšiemu nárastu bankrotov,“ upozorňuje Inštitút pre stratégie a analýzy.

Najviac konkurzov bolo vyhlásených v sektore stavebníctva a v odvetví veľkoobchodu a maloobchodu. Z regionálneho hľadiska viedol Bratislavský kraj, kde bolo vyhlásených sedem konkurzov.

Riadenie cash flow je kľúčové

Malé a stredné podniky sú často najohrozenejšie, pretože nedostatočne sledujú tok hotovosti. Podľa Marie Pomykalovej, Head of Operations spoločnosti Bibby Financial Services, ktorá sa špecializuje na financovanie firiem, práve to býva dôvodom, prečo mnohé podniky nedokážu splácať svoje záväzky.

„Podniky musia venovať riadeniu cash flow veľkú pozornosť. Nedostatočné finančné plánovanie môže viesť k situácii, keď firma nemá z čoho zaplatiť bežné prevádzkové náklady, mzdy či materiál. Peniaze často zostávajú viazané vo faktúrach s neskorou splatnosťou, čo spôsobuje začarovaný kruh,“ upozorňuje Pomykalová.

Rast konkurzov a ich dôsledky

Uplynulý rok bol pre mnohé slovenské firmy náročný. Analýzy potvrdili, že počet zaniknutých spoločností bol najvyšší od roku 2018. Živnostníci zažili ešte horšie obdobie, pričom minulý rok bol pre tento sektor najhorší v histórii.

„Od roku 2020 počet konkurzov každoročne rastie. V roku 2023 ich bolo 341, čo je o pätinu viac ako v roku 2022, keď ich bolo 223,“ uvádza Inštitút stratégie a plánovania. V roku 2024 tento trend pokračoval, pričom konkurz postihol aj významných zamestnávateľov, vrátane spoločností v automobilovom priemysle či nábytkárstve.

Experti volajú po zmene legislatívy

Rok 2024 priniesol na Slovensku nielen nárast firemných bankrotov, ale aj kontroverzie spojené s osobnými bankrotmi. Okrem finančných problémov firiem sa pozornosť odborníkov sústreďuje aj na to, ako niektorí jednotlivci zneužívajú mechanizmus oddlženia na vyhnutie sa povinnostiam.

Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňuje, že súčasná legislatíva umožňuje právoplatne odsúdeným podvodníkom zbaviť sa dlhov, čo podkopáva dôveru v spravodlivosť a verejné financie.

Daňové podvody a zneužívanie osobného bankrotu

Napríklad prípad Mikuláša Varehu, ktorého Mestský súd Košice oddlžil napriek jeho odsúdeniu za daňové úniky presahujúce 50 miliónov eur, poukázal na medzery v zákonoch. Varehov prípad vyvolal diskusiu o tom, ako zabrániť podobným situáciám.

Podľa ASINS by osoby, ktoré úmyselne poškodili štát alebo sa dopustili daňových podvodov, nemali mať možnosť úplného oddlženia bez prísneho preverovania ich majetkových pomerov.

„Povolenie úplného oddlženia pre daňových podvodníkov podkopáva dôveru v daňový systém a oslabuje spravodlivosť. Ak neexistuje účinný mechanizmus na ochranu veriteľov, stáva sa osobný bankrot jednoduchým únikom pred následkami trestnej činnosti,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident ASINS.

ASINS navrhuje, aby bol osobný bankrot pre týchto jednotlivcov možný iba prostredníctvom splátkového kalendára. Úplné oddlženie by malo byť povolené len vo výnimočných prípadoch, ak sa preukáže, že dlžník nemá reálne možnosti na postupné splácanie svojich záväzkov.

Cesta k zodpovednosti

Podobne ako u firiem, aj v prípade fyzických osôb sa ukazuje, že systematické riadenie finančných záväzkov je kľúčové. ASINS zdôrazňuje, že splátkový kalendár by mal byť preferovaným mechanizmom oddlženia pre všetkých, ktorí majú schopnosť splácať dlhy postupne.

„Úplné oddlženie je nástroj určený na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii nie vlastnou vinou. Je nespravodlivé, ak ho využívajú aj osoby, ktoré vedome porušili zákon alebo sa snažia špekulatívne vyhnúť svojim povinnostiam,“ dodáva Musil.

Najmladší Slováci medzi dlžníkmi: Osobné bankroty zasahujú aj tínedžerov

Bankroty na Slovensku sa nevyhýbajú ani tým najmladším. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo aj 18-ročné dievča, ktoré sa tým stalo najmladšou ženskou dlžníčkou roka. Ide o prípad, keď dlhy nevznikli vlastnou činnosťou, ale boli zdedené po poručiteľovi. Podobne smutné prvenstvo patrí aj 12-ročnému chlapcovi.

Osobné bankroty v prípade neplnoletých alebo mladých dospelých často súvisia s dedičstvom majetku zaťaženého záväzkami, ktoré nedokážu samostatne zvládnuť. Aj tieto prípady však poukazujú na širšie problémy v správe majetku a legislatíve týkajúcej sa osobného oddlženia.

Z celkového počtu 850 bankrotov vyhlásených v júni 2024 si konkurz ako formu oddlženia zvolilo až 98 % dlžníkov. Napriek tomu sa našlo 15 osôb, ktoré dali prednosť splátkovému kalendáru. Štatistiky tiež ukazujú, že takmer 12 % bankrotov patrilo ľuďom bez domova, čo zdôrazňuje sociálny rozmer tejto problematiky.

„Tieto prípady ukazujú, že osobný bankrot nie je len finančný problém, ale často odráža aj nedostatok právnej a finančnej gramotnosti, ktorá môže mladým dlžníkom pomôcť lepšie sa orientovať vo svojich záväzkoch,“ uvádza Jana Marková, hlavná analytička CRIF.

Potrebné legislatívne zmeny

Oba fenomény – firemné aj osobné bankroty – ukazujú, že súčasný systém si vyžaduje revíziu. Odborníci zdôrazňujú, že prísnejšie pravidlá pre osobné oddlženie, uprednostnenie splátkových kalendárov a lepšie finančné plánovanie môžu prispieť k zníženiu počtu bankrotov a zvýšeniu stability slovenskej ekonomiky.

Spoločná snaha verejných inštitúcií, podnikateľského sektora a organizácií ako ASINS by mohla viesť k vytvoreniu spravodlivejšieho systému, ktorý bude chrániť nielen veriteľov, ale aj poctivých dlžníkov, ktorí sa snažia splniť svoje záväzky.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy