Slováci vyberajú peniaze z bankomatov, je to však obrovská chyba. Inflácia môže dosiahnuť aj 10 % (ROZHOVOR)

Prekvapivý ruský útok na Ukrajinu rozhádzal každodenný život, vrátane finančných trhov a sveta nadnárodných konglomerátov. Ich počiatočná neistota sa okamžite preniesla na bežných Slovákov, ktorých nervozitu ešte umocnila aj samotná blízkosť vojny či realita ich príbuzných žijúcich na východnom Slovensku.

Podľa ekonomického experta Michala Orlovského, ktorý pôsobí v Slovenskej sporiteľni ako riaditeľ Erste Private Banking, však nie je dôvod na finančnú nervozitu.

zdroj: Startitup - Michal Orlovský, riaditeľ Erste Private Banking.

Niektorí Slováci síce začali vyberať hotovosť z bankomatov, no takáto nervozita nemá logický základ a ide o veľkú finančnú chybu – a to najmä kvôli vysokej inflácii, ktorá nás v tomto roku čaká. Aj keď je Slovensko v eurózone, k Ukrajine máme blízko a inflácia nás pravdepodobne zasiahne silnejšie.

„Záujem o hotovosť bol zhruba 5-násobne vyšší oproti priemeru. Myslím si však, že sa to nevymyká zo štandardu. Podobne to bolo aj v začiatkoch pandémie, preferencia hotovosti tam bola rovnako veľká. Aktuálne podľa očakávaní dopyt poklesol a je mierne vyšší ako priemer,“ vyjadril sa pre Startitup Michal Orlovský, riaditeľ Erste Private Banking.

• Vybrakované bankomaty či nákup dolárov. Ako sa správajú Slováci v aktuálnej situácii?
• Nákup ruských rubľov či akcií. Ako sa ekonóm stavia k špekuláciám s ruskými aktívami?
• Investovať, alebo vyberať a likvidovať aktíva? Orlovský vysvetľuje, čo nás čaká najbližšie týždne
• História sa opakuje, podobne nervózni boli Slováci aj na začiatku pandémie

Ako teraz nad peniazmi rozmýšľa bežný Slovák? Snaží sa vyberať hotovosť, či nebodaj nakupuje doláre?

Oproti zvyšnému svetu si Slováci výrazne vyšším tempom vyberajú hotovosť, či už z bankomatov alebo priamo v pobočkách. Záujem o hotovosť je zhruba 5-násobne vyšší oproti priemeru.

Na druhej strane si nemyslím, že to je niečo, čo sa vymyká štandardu. Podobné to bolo aj v začiatkoch pandémie, preferencia hotovosti tam bola rovnako veľká.

Čo je však mimoriadne dôležité, aj keby dopyt po hotovosti stúpal, vieme to veľmi ľahko zvládnuť – hotovosti je dosť a záujem pomaly upadá. Zrejme to bola prvá vlna, ktorú sme videli hneď po tom, ako sa začala invázia Ruska na Ukrajine.

Výber hotovosti neveští nič dobré. Ako sa Slováci teraz stavajú k iným finančným úkonom, akými sú napríklad sporenie či investovanie?

Sklon k investovaniu je, prirodzene, nižší. Ľudia sú neistí a majú obavy z ďalšieho vývoja. Niektorých klientov aktuálna situácia úplne odradila od investičného rozhodnutia, iní s týmto rozhodnutím ešte ďalej čakajú.

Ale mám aj dobré správy – klienti naďalej investujú najmä prostredníctvom dlhodobého pravidelného investovania, akým je napríklad investičné sporenie. A sú tu aj klienti, ktorí sa vybrali opačným smerom a keďže akciový trh poklesol, rýchlo zainvestovali peniaze navyše.

Je to dokonca aj lepšie ako počas pandémie, pretože tam v prvých dňoch klienti dokonca rušili aj pravidelné investovanie – teraz nič také nevidíme a záujem stále je.

zdroj: Startitup

Prečo Slováci chcú hotovosť tak akútne? Čoho presne sa boja?

Motivácie sú rôzne. Jedna z nich je, že niektorí majú blízkych na Ukrajine a chcú im pomôcť tak, že im poskytnú hotovosť – a to platí najmä na východnom Slovensku. Snažia sa teda podporiť svoje rodiny, známych či kolegov. To je prirodzené.

Čo racionálne nie je, je strach z toho, že by vypadol platobný systém, teda bez hotovosti budú mať ľudia problém, ale to sa s istotou nestane.

A na záver je to celková neistota – v kritických situáciách vždy stúpa záujem o hotovosť. Ľudia napríklad vidia fotografie ľudí z Ukrajiny, ktorí stoja obrovské rady pred bankomatmi.

Chcem ale dodať, že sa obávajú len tí najväčší pesimisti a to, čo si vyberajú, nie sú významne veľké objemy peňazí.

Navyše, Slovenská sporiteľňa má pre tieto situácie dostatočnú rezervu. Okrem toho v oblasti hotovosti úzko spolupracujeme aj s centrálnou bankou.

Vyberať hotovosť v 8-percentnej inflácii musí byť veľmi zlý nápad.

Áno, je. A tu, bohužiaľ, dobré správy nemám. Očakávame, že inflácia bude len a len rásť. Česká centrálna banka dokonca infláciu odhaduje až na 10 %. Slovensko je súčasťou eurozóny, čo je na jednej strane skvelé, no aj napriek tomu sa inflácia našej krajiny dotkne špeciálne a tvrdšie.

Jednoznačne teraz ani nevidím triedu aktív, do ktorej investovanie by mohlo s naozaj významnou pravdepodobnosťou poraziť infláciu. Bude teda výzva aj túto infláciu investovaním aspoň „vynulovať“.

Čo by teda Slováci mali teraz robiť?

Ak máte nastavenú nejakú investičnú stratégiu, tak by ste ju rozhodne nemali nijako významne meniť. Najmä, ak pravidelne investujete už dlhodobo. Myslím si, že v súčasnosti tu je naozaj dobrá príležitosť investovať viac dynamicky.

Ak ste ešte investovať nezačali, tak dôrazne odporúčam zamyslieť sa nad tým čo najskôr a prestať to odkladať. Inflácia bude významne vysoká a po znehodnotení majetku stúpne aj o 10 %.

Investovanie je jediná možnosť, ako infláciu poraziť. A nemusíte investovať ani do finančných aktív, akými sú akcie, dlhopisy či fondy, ale pokojne aj do nehnuteľností. Takisto neodporúčam na bežnom účte držať tisícky eur, radšej sa poraďte so špecialistami na investičné fondy a zainvestujte ich.

Ale, samozrejme, všeobecná rada neexistuje. Pri investovaní musíte rešpektovať vek, vaše skúsenosti a znalosti. 

Sankcií voči Rusku sa boja aj Európania. Ako ich vidíte vy? Môžu aj sankcie za neistotu na trhoch? Aj investičné výnosy budú kvôli sankciám zrejme nižšie.

Tento rok bude jeden z tých zložitejších rokov. Sankcie však majú tri strany. Jedna z nich sa týka krajín, ktoré so sankciami počítajú, pretože pôsobia na ruskom trhu.

Druhú skupinu tvoria firmy, ktoré s Ruskom intenzívne obchodujú, pre nich to bude mať negatívny dopad. To sú najmä veľké firmy, ktoré sa zaoberajú ropou, zemným plynom a poľnohospodárstvom.

Ale je tu aj tretia skupina firiem, ktoré mali v Rusku konkurentov a pre nich to bude zaujímavá príležitosť, ako uspieť na trhu.

Je aktuálna situácia z finančného hľadiska ako pandémia? Vtedy po pár týždňoch neistota prehrmela a trhy pokračovali po starom.

Neistota vždy ľudí vedie k tomu, že sa správajú konzervatívne. Preferujú hotovosť na účte a menej investujú. Rovnaká neistota bola aj vtedy, no scenár je odlišný.

Pandémia bola niečo, čo si ľudia nevedeli predstaviť či vizualizovať. Nikto netušil, aký môže mať dopad. 

Naopak, situácia na Ukrajine predstavuje vojenský konflikt. Na rozdiel od pandémie však ide o striktne lokálny problém. Aj keď sa zapojil aj zvyšný svet, stále ide o vojnu Ukrajiny a Ruska.

Na rozdiel od pandémie si však ľudia vedia dobre predstaviť, čo to znamená vojenský konflikt, preto bude miera neistoty pretrvávať dlhšie.

Navyše nad nami visí veľké množstvo nezodpovedaných otázok. Budú sankcie ešte tvrdšie? Čo ak Európa prestane odoberať ropu a zemný plyn z Ruska?

Pri pandémii boli firmy schopné prispôsobiť sa situácii, ľudia vedeli pracovať z domu a obnovenie života bolo pomerne rýchle. Neistota v rámci situácie na Ukrajine však bude pretrvávať, kým sa konflikt nevyrieši.

V priamom prenose sledujeme, ako sa veľké konglomeráty sťahujú z ruského trhu. Aký to má vplyv na finančné trhy?

Akciové trhy poklesli. Hromadne klesajú aj indexy, významne napríklad technologický index, priemyselný index od Dow Jones a európske indexy všeobecne, ktoré sú bližšie ku konfliktu.

Diskutovaná je aj závislosť od ruskej ropy, ktorá oslabila nemecký index DAX či európsky Euro Stoxx 50, ktoré od začiatku roka klesli o 15 %. Rastie len VIX, známy aj ako index strachu alebo volatility, ktorý vizualizuje neistotu investorov.

Z dlhodobého pohľadu, ak hovorím len o akciách, nejde o nič výnimočné. Neistota je prítomná a zrejme ešte nejaké obdobie aj bude. Netýka sa však úplne všetkých tried aktív.

Ako príklad by som uviedol, že sme zaznamenali zvýšený záujem o bezpečné dlhopisy. Nemecké štátne dlhopisy sa na isté obdobie vrátili do oblasti so záporným výnosom. Sadzby budú rásť a ceny nemeckých štátnych dlhopisov začali prirodzene klesať.

Pre profesionálnych investorov, prirodzene, platí, že v takejto situácii sa defenzívne stratégie sťahujú z rizikovejších aktív. Zároveň narástlo zlato, výrazne narástli aj ceny ropy, zemného plynu a poľnohospodárskych komodít.

zdroj: Startitup - Neistota je prítomná a zrejme ešte nejaké obdobie aj bude. Netýka sa však úplne všetkých tried aktív, hovorí Michal Orlovský, riaditeľ Erste Private Banking.

Na sociálnych sieťach dnes vidno desiatky špekulantov, ktorí hovoria, že treba nakupovať ruský rubeľ alebo dokonca investovať do ruských firiem v rámci možností, kde to sankcie dovoľujú. Je to skutočne dobré riešenie, alebo ide len o špekulácie?

Odhliadnuc od etickej roviny a morálneho aspektu, tak ruská burza je stále zatvorená (stav k 15. marcu). Nekúpite ani nepredáte ruský rubeľ. Obchodovanie je veľmi obmedzené, pretože kvôli sankciám je časť ruských bánk odtrhnutá.

Navyše, ruský rubeľ je pod veľkým tlakom a stráca na hodnote. Jednoznačne ide o špekulácie, pretože je tam vysoká miera neistoty.

Je vôbec reálne, že Rusko dá v najbližších rokoch finančný comeback? 

Rusko je najväčšia krajina, ale to sa týka len rozlohy. Žije tam však len 145 miliónov ľudí. V porovnaní s Čínou alebo USA to nič nie je.

A to isté sa týka ekonomickej úrovne. Len Slovensko, ktoré nie je žiadnym lídrom, má na obyvateľa takmer dvojnásobné HDP. A čo sa týka krajiny celkovo, HDP Ruska je menšie ako Francúzska alebo Talianska. A nielenže je menšie ako USA, je dokonca menšie ako Texasu.

Rusko je vojensky silná a rozľahlá krajina, ale na ekonomickom trhu nepatrí medzi lídrov a v dohľadnom čase vo vedení ani nebude.

zdroj: Startitup - Už začiatkom tohto roka, keď sa riešilo, čo bude nosnými témami roka, na prvom mieste bol potenciálny konflikt Ruska a Ukrajiny, tvrdí Michal Orlovský, riaditeľ Erste Private Banking.

Ako vnímate vojnu v banke, vo vašom zákulisí? Vnímate ešte vôbec koronavírus ako nejaké teliesko, ktoré môže zamiešať karty?

Ani veľmi nie, skôr len z pohľadu fungovania ako takého. Na prelome rokov 2021 a 2022 sme mali zoznam finančných výziev, ktorým bude Slovensko čeliť v tomto roku.

Hneď na prvom mieste bol potenciálny konflikt Ruska a Ukrajiny. Na druhom mieste bola inflácia a až na treťom bol koronavírus.

Pandémia tu je už vyše dvoch rokov, svet sa jej už prispôsobil. Posledná mutácia bola viac infekčná, úmrtnosť ale nebola taká vysoká. Táto téma odchádza do úzadia. Samozrejme, môže sa to zmeniť tým, že príde nová mutácia, ktorá bude závažnejšia z pohľadu dopadov na zdravie ľudí. Aktuálne to však nie je nosná téma.

Ako banka musíte byť pár krokov dopredu. Ako vyzerajú vaše scenáre na najbližšie mesiace?

Vždy tu máme scenáre vývoja, zvyčajne najpravdepodobnejší a potom optimistickejší a pesimistickejší. V prípade Ruska a Ukrajiny sa, bohužiaľ, naplnil ten najpesimistickejší a najmenej pravdepodobný – Rusko napadlo Ukrajinu.

Teraz máme takéto scenáre napríklad pri odtrhnutí Európy od ruského plynu či pri poľnohospodárskej produkcii, keďže Ukrajina je veľkým dodávateľom pšenice a jej cena stúpla ešte viac ako cena ropy.

Najhorší scenár je, že by konflikt eskaloval a pustili by sa doňho aj ďalšie krajiny. Aktuálne nepredpokladáme, že sa tento konflikt vyrieši v krátkom čase. Počítame s vyššou volatilitou a očakávame vyššiu infláciu. Nie je však dôvod na ústupové stratégie alebo na to, aby investor menil svoje investičné stratégie.