Slováci zarábajú viac, no reálne si kúpia menej. Mzdy poklesli v týchto štyroch odvetviach

Slováci na výplatných páskach vidia vyššie čísla, no v peňaženkách to všetci necítia. Najnovšie dáta o vývoji miezd za február 2025 ukazujú, že síce dochádza k nominálnemu rastu miezd vo všetkých odvetviach, reálny rast – teda očistený o infláciu – v niektorých zaostáva alebo dokonca klesá.

Tento „mzdový paradox“ má konkrétne dopady na životnú úroveň obyvateľov, ich spotrebiteľské správanie, ale aj ekonomické vyhliadky krajiny. A určite nie pozitívny, píše portál O peniazoch. 

Slováci narážajú na vyššiu infláciu

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa priemerná mzda vo februári 2025 medziročne zvýšila vo väčšine sledovaných sektorov. Najvyšší rast zaznamenalo ubytovanie, kde mzdy vzrástli o viac ako 10 %. Výrazné zlepšenie bolo aj v stavebníctve, informatike či doprave. Naopak, v priemysle, obchode, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev a v oblasti nehnuteľností rast miezd buď spomalil, alebo bol nižší ako inflácia. 

Priemerné mzdy vo februári 2025 rástli rýchlejšie ako inflácia v 6 z 10 mesačne sledovaných odvetví, najrýchlejšie v informáciách a komunikácii o 8,7%, najpomalšie v priemysle o 1%. V ktorých odvetviach rast miezd zaostal za rastom cien? Viac: https://t.co/bj0ZcKCaxg pic.twitter.com/RxlwMfMaLW

— Štatistický úrad SR (@StatUrad) April 14, 2025

Napriek pozitívnemu trendu vo vybraných sektoroch je celkový pocit v spoločnosti zmiešaný. Slováci nepociťujú vyšší príjem ako zlepšenie svojej životnej situácie, pretože ceny potravín, bývania a služieb stále rastú. Navyše, aj keď hrubá mzda rastie, čistý príjem môže byť znížený vyššími daňovo-odvodovými povinnosťami či stratou niektorých benefitov. 

Problém inflácie spočíva v tom, že ukrajuje z kúpnej sily. Inak povedané, peniaze strácajú hodnotu, nie je možné si za nich kúpiť to, čo pred sledovaným obdobím. Znižovanie hodnoty peňazí tak vlastne znehodnocuje nominálny rast miezd. Úplne jednoducho povedané, to, či si kúpiš v roku 2025 za 1 600 eur minimálne to isté ako za 1 500 eur v roku 2024, neurčuje len výška sumy, ale aj to, o koľko zdražejú tovary a služby. Práve preto sledujeme primárne čistú nominálnu mzdu, teda očistenú to slabnúcu hodnotu peňazí. 

Inflácia vo februári spomalila v súlade s očakávaniami a držala sa pod 4%. Zdraželi takmer všetky základné položky, vrátane potravín. Infláciu, napriek zníženiu DPH pre reštaurácie a hotely, ťahajú stále nahor najmä služby. Viac info: https://t.co/XRDY38WjlM pic.twitter.com/LseDlxDbGN

— Národná banka Slovenska (@NBS_sk) March 14, 2025

Tlak na rast miezd 

Slováci očakávajú ďalšie zvýšenie miezd, no zamestnávatelia čelia rastúcim nákladom. Nie každý podnik má priestor na zvyšovanie platov bez dopadu na efektivitu či zamestnanosť. Ak sa tlak na rast miezd zintenzívni bez zodpovedajúcej produktivity, môže to viesť k prepúšťaniu, obmedzovaniu benefitov alebo ďalšiemu rastu cien. Vzniká tak bludný kruh medzi rastom miezd a infláciou.

Trumpova „otočka“: 18 hodín, ktoré zmenili jeho myseľ. Presvedčilo ho pravdepodobne Japonsko

Podniky však cítia tlak zo strany vlády týkajúci sa daní a odvodového zaťaženia. Prvým problémom je spomaľovanie ekonomiky. To je však dané medzinárodnou situáciou, počínajúcou obchodnou vojnou a pod. Sú tu však aj faktory, ktoré sú z pohľadu Slovenska interné. A tým sú vyššie dane. Tie predstavujú pre podniky zvýšené náklady. Spomaľovanie ekonomiky nižšiu ziskovosť. Preto z tohto pohľadu vyzerá zvyšovanie miezd v mnohých podnikoch nemysliteľne. 

Štatistiky hovoria jasne – viac peňazí ešte neznamená lepší život. Reálne mzdy, teda mzdy očistené o infláciu, sú dnes najdôležitejším ukazovateľom spokojnosti zamestnancov. Slováci to už pocítili. A kým inflácia zostane vyššia než rast príjmov v niektorých sektoroch, väčšina Slovákov bude cítiť stagnáciu alebo zhoršovanie životnej úrovne.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika