Slováci zbytočne prichádzajú o vyššie dôchodky. Nový výskum odhalil prekvapivé dôvody

Investori v druhom pilieri boli v rokoch 2012 až 2023 automaticky zaradení do konzervatívneho dlhopisového fondu. Táto stratégia minimalizovala riziko, no zároveň brzdila dlhodobý rast úspor väčšiny investorov.

Ako informuje portál O Peniazoch, prevažná časť investorov aj napriek výnosnejším alternatívam zostala pri pôvodnom investičnom nastavení. Prečo Slováci nemenili svoju investičnú stratégiu a aké faktory ovplyvňovali ich rozhodovanie?

Nová štúdia skúmala vplyv osobnostných čŕt, sociodemografických charakteristík a ekonomických podmienok na zotrvačnosť v investičných rozhodnutiach. Výskumu sa zúčastnilo 100 respondentov z ekonomicky aktívnej populácie do 50 rokov. Údaje poskytla prieskumná agentúra MNFORCE.

Osobnostné črty a socioekonomické faktory

Výskum jednoznačne potvrdzuje, že osobnostné charakteristiky, ako aj sociodemografické a ekonomické faktory výrazne ovplyvňujú investičné rozhodnutia jednotlivcov. Svedomití a ústretoví investori sa vyhýbajú riziku, zatiaľ čo tí, ktorí sú otvorení novým skúsenostiam, častejšie volia rizikovejšie investície.

Vyššie vzdelanie vedie k opatrnejšiemu investičnému správaniu. Starší investori a ženy častejšie zotrvávajú v predvolenej investičnej stratégii, pričom ich rozhodovanie vykazuje vyšší stupeň zotrvačnosti. Pravdepodobne to súvisí s vyššou averziou voči riziku, preferenciou stability alebo obmedzenou ochotou pravidelne prehodnocovať investičné rozhodnutia.

Zaujímavým zistením je, že investičná aktivita rodičov má výrazný vplyv na rozhodovanie ich detí. Majitelia aktív, ktorých rodičia pravidelne investujú, sa menej často spoliehajú na predvolenú stratégiu, čo poukazuje na prenos finančných návykov medzi generáciami a možný pozitívny vplyv na dlhodobé výnosy.

Dôležitú úlohu zohráva aj vzdelanie matky. Vyššia úroveň jej vzdelania zvyšuje pravdepodobnosť, že investor zostane pri štandardnej investičnej stratégii. Empirické analýzy navyše ukazujú, že ženy pri investičných stratégiách prejavujú väčšiu zotrvačnosť. Muži zase častejšie prechádzajú na dynamickejšie investičné fondy.

Achillova päta slovenských investorov

Finančné vzdelanie významne ovplyvňuje investičné rozhodnutia a Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva. „V rebríčku finančnej gramotnosti sa Slovensko umiestňuje pod priemerom Organizácie hospodárskej spolupráce a rozvoja (OECD, 2020). V roku 2018 dosiahli slovenskí študenti hodnotenie finančnej gramotnosti 481 bodov, zatiaľ čo priemer OECD bol 505 bodov,“ uvádzajú autori štúdie.

Investori bez potrebných znalostí často volia konzervatívne stratégie a vyhýbajú sa riziku aj v situáciách, kde by diverzifikácia alebo dynamickejšie portfólio mohli priniesť vyššie výnosy. Nedostatok finančnej gramotnosti zároveň vedie k náchylnosti na nesprávne finančné rozhodnutia, vrátane impulzívneho správania alebo podľahnutia dezinformáciám v oblasti investícií.

Zlepšenie dôchodkového systému závisí od kombinácie premyslených opatrení, ktoré investorom umožnia robiť lepšie rozhodnutia a dosahovať vyššie výnosy. Medzi kľúčové kroky patrí začlenenie finančnej gramotnosti do školských osnov, podpora vzdelávacích programov pre dospelých a vytvorenie jednotných kontaktných miest pre ľudí, ktorí nemajú prístup k formálnemu vzdelávaniu.

Zavedenie investičného modelu na báze životného cyklu v roku 2023 predstavuje ďalší krok k znižovaniu dopadov zotrvačnosti pri rozhodovaní. Tento prístup presúva investorov do výnosnejších stratégií v súlade s ich investičným horizontom a rizikovým profilom. Zároveň umožňuje prekonať prirodzenú tendenciu zotrvávať v konzervatívnych fondoch aj v prípadoch, keď dynamickejšie portfólio ponúka lepší potenciál rastu.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska